Bratislava 28. apríla 2021 (HSP/Foto:Pixabay)
Tri rôzne príbehy, tri prípady drzého prvoplánového klamania verejnosti pod pláštikom „oficiálnych verzií“. Čo majú spoločné? Že tentoraz sú natoľko priehľadné a primitívne, že ich môže ľahko odhaliť naozaj každý
1. Podvod Vrbětice: je dosť očividné, kto tu klame
Rusko si dnes predvoláva slovenského veľvyslanca v Moskve. Dôvod je iste každému jasný: Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov a ruská strana chce vedieť, prečo. Premiér Eduard Heger povedal, že podkladom pre vyhostenie boli podrobné spravodajské informácie z českej strany o výbuchu vo Vrběticiach, za čo údajne mohli údajní ruskí agenti.
Lenže o aké „podrobné spravodajské informácie“ išlo, ak žiadne také informácie nemá ani prezident Českej republiky Miloš Zeman? Podľa Radka Ondruša, právnika firmy Imex Group, ktorej sklad patril, polícia pracuje s celým radom verzií. Podľa prezidenta Zemana polícia skúma dve verzie: buď išlo o neodbornú manipuláciu s muničným materiálom zo strany zomretých pracovníkov skladu, alebo o akciu ruskej rozviedky. Podľa Zemana nemá Bezpečnostná informačná služba dôkazy ani svedectvá, že by ruskí agenti boli vo vrbětickom areáli.
Na Branno-bezpečnostnom výbore českého parlamentu povedal riaditeľ informačnej služby, že všetky „dôkazy“ sú iba nepriame a na ich základe nie je možné ani zahájiť trestné stíhanie, ani niekoho obviniť.
Tak teda, aké „podrobné spravodajské informácie“ máte, pán Heger? Ak tu náhodou nejde z českej strany o čisté spravodajské klamstvo a veľký podvod, tak ide minimálne o neoverené informácie. Na základe takýchto neoverených správ, keď ešte zďaleka nebolo ukončené vyšetrovanie, nehovoriac už vôbec o súdnom rozhodnutí, pri ktorom by sa mohlo ukázať, že obvinenia sú falošné, sa diplomati nevyhosťujú.
Ruská strana obvinenia jednoznačne popiera, z českej strany idú nanajvýš rozporuplné informácie o nejakých nedokázaných obvineniach – ale náš pravdovravný kresťanský premiér povie, že máme „podrobné spravodajské informácie“. Akú váhu majú jeho slová, na to si každý môže odpovedať sám.
2. Tu ich online pristihnete pri klamstve za pár sekúnd
Pravdovravné mainstreamové médiá na Slovensku pokračujú v protiruskom masírovaní verejnosti. Prednedávnom sa blysol napríklad portál Aktuality.sk, ktorý priniesol rozhovor s ukrajinskou propagandistkou Oľhou Tokariukovou. Tá čitateľom okrem mnohých iných právd vyjavila, že Minské dohody sú v slepej uličke, pretože Rusko trvá na tom, že Ukrajina musí vykonať Minské dohody „podľa jeho podmienok“, teda urobiť voľby v Doneckej národnej republike a Luhanskej národnej republike predtým, ako Ukrajina získa kontrolu nad hranicou týchto území s Ruskom. A vraj Ukrajina „na túto hru nikdy nepristúpi“.
Nuž, pani Tokariuková a presstitúti z Aktualít, ktorí tvrdia, že to je práve Rusko, ktoré Minské dohody nedodržiava, zrejme predpokladajú, že konzumenti ich propagandy sa neobťažujú si prečítať aktuálnu dohodu z Minska (je to naozaj krátky text, má dve strany, nájdete ho napríklad TU). Platná dohoda z Minska totiž jasne hovorí:
„9. Obnovenie úplnej kontroly štátnej hranice zo strany vlády Ukrajiny v celej zóne konfliktu, ktoré sa má začať v prvý deň po komunálnych voľbách a dokončiť po úplnom politickom urovnaní (komunálne voľby na určitých územiach Doneckej a Luhanskej oblasti na základe zákona Ukrajiny a ústavná reforma) do konca roka 2015, za predpokladu splnenia bodu 11 – v konzultácii a po súhlase predstaviteľov určitých území Doneckej a Luhanskej oblasti v rámci Trojstrannej kontaktnej skupiny.
11. Uskutočnenie ústavnej reformy na Ukrajine a nadobudnutie účinnosti novej ústavy, ktorej kľúčovým prvkom bude decentralizácia (s ohľadom na osobitosti určitých území Doneckej a Luhanskej oblasti, skoordinovaných s predstaviteľmi týchto území), do konca roka 2015, ako aj prijatie stálej legislatívy o osobitnom štatúte určitých území Doneckej a Luhanskej oblasti v súlade s opatreniami uvedenými v poznámke do konca roka 2015.“
A je teda úplne jasné, kto má urobiť prvý krok, a kto Minské dohody neplní, hoci tvrdí opak. A teda, kto zámerne klame, a ešte k tomu tak nešikovne…
3. Bol prvým človekom vo vesmíre George Gagareen?
Naozaj veselou a veľmi poučnou prípadovou štúdiou o práci systémových masmédií každoročne je uchopenie témy Gagarin. Je to téma pre Američanov veľmi boľavá, to je niečo, na čom Rusko jednoznačne získava body. Čo s tým?
Keďže sa to nedá tutlať, tak na to idú inak: celá vec je predávaná „v americkom obale“ a prekrývaná americkými úspechmi. Tohto roku, pri príležitosti 60. výročia letu prvého človeka do vesmíru, bol na oficiálnej facebookovej stránke amerického ministerstva zahraničných vecí v ruskom jazyku zverejnený príspevok s ilustráciou neznámeho astronauta, ktorý mal na rukáve veľkú americkú vlajku.
Hoci Neil Armstrong stúpil ako prvý človek na povrch Mesiaca 21. júla 1969, túto skutočnosť nám médiá najčastejšie pripomínajú v čase okolo 12. apríla, čo je výročie dňa, keď letel do vesmíru Gagarin. Televízia je vtedy plná aj ďalších dokumentov o amerických úspechoch v dobývaní kozmu.
Samozrejme, netreba zmenšovať obrovské zásluhy USA na tomto poli, ale je smiešne, ako sa propagandisticky snažia Rusko gumovať a ukazovať jedine seba. Je to podobne trápne a hlúpe, ako keď každoročne robia anketu o tom, ktorých je sto najkrajších žien sveta, pričom im vychádza, že všetko sú to hollywoodske, resp. iné západné celebrity.
Ak to takto pôjde ďalej, ktovie, či o pár generácií, alebo už o pár desiatok rokov nebude prvým človekom vo vesmíre Američan George Gagareen…
Ivan Lehotský
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
