Pracovná teória o Prigožinovom prevrate

Bratislava 28. júna 2023 (HSP/Sonar21/Foto:TASR/AP)

Špekulovať bez všetkých faktov alebo náležitého prehľadu je dosť hlúpe, najmä pokiaľ ide o dôležité otázky, píše Larry Johnson vo svojom poslednom príspevku. Napriek tomu to ľudia robia stále. Prečo to robia? No, pretože je to zábava a dobré cvičenie v induktívnom a deduktívnom uvažovaní. Takejto činnosti sa ľudia venujú pri pití piva s priateľmi. Je to tiež nutkanie mnohých ľudí, vrátane mňa. Nemôžem prestať premýšľať o určitých problémoch, a čím sú nejasnejšie, tým viac ma zaujímajú. Je to charakterová chyba alebo charakterová cnosť. Nie som si istý

To ma privádza k nedávnym udalostiam v Rusku s Prigožinovým prevratom/utrápením PMC Wagner. Aký je to chutný švédsky stôl plný záhadných mäsových výrobkov. Fakty sú nejasné, fám je veľa a nič nedáva zmysel. Je to absolútne neodolateľné, a preto sa napriek lepšiemu úsudku pustím do istej špekulácie – samozrejme, len tak pre zábavu. Nie je to tak, že by som vedel niečo o tom, čo sa naozaj stalo.

O Prigožinovom pokuse o štátny prevrat už bolo vyslovených mnoho teórií. Bol to skutočný pokus, ale Prigožin konal sám zo zúfalstva. Bol to skutočný pokus, ale bol zosnovaný zo zahraničia. Bola to falošná operácia, ktorú uskutočnilo Rusko, aby sa zahralo so Západom a možno presunulo vojská. Možno to bol skutočný pokus, o ktorom Rusi vedeli a využili ho vo svoj prospech.

V duchu nezodpovedných špekulácií sa pozrime na niekoľko faktov, fám a špekulácií – a potom ďalej špekulujme, čo by mohli znamenať. Začnime týmito zdanlivo nesúvisiacimi faktami a fámami z minulosti:

Prigožinov spor o muníciu:

Pôvodom Prigožinového sporu s ruským ministerstvom obrany bol nedostatok munície. Prigožin dokonca pózoval s niekoľkými mŕtvymi vojakmi Wagner, pričom kričal na ministra obrany Šojgua a obviňoval ho pre nedostatok munície a z ich smrti. Od tohto momentu Prigožin využíval každú príležitosť na vystupňovanie sporu a obviňovanie Šojgua a MO z nekompetentnosti aj zloby voči PMC Wagner.

Obvinenie z nedostatku munície bolo zjavne falošné. MO pridelilo Wagnerovi určité zásoby munície a nechcelo ich zvýšiť, pretože potrebovalo poslať veľa na juh, aby sa pripravilo na ukrajinskú ofenzívu. Pripomeňme si, že Wagner PMC kontroloval operačné tempo v bitke pri Bachmute a mal ho obmedziť podľa dostupnej munície. Namiesto toho Prigožin zvýšil tempo ďaleko nad rámec toho, čo umožňovali zásoby munície, čo malo za následok veľa zbytočných obetí. Inými slovami, Prigožin zámerne priviedol veľký počet Wagnerových vojakov k zbytočnej smrti a potom z toho obvinil MO. Možno to dokonca urobil špeciálne preto, aby z toho mohol obviniť MO. Nie je prekvapujúce, že Šojgu a Gerasimov neboli s Prigožinom spokojní.

Vymývanie mozgov Wagnerových vojakov:

Ako Prigožin postupoval v krížovej výprave proti ruskému ministerstvu obrany, čoraz častejšie šíril fámy, že ministerstvo obrany a ruská armáda chcú dostať Wagnera. Nedostatok munície bol zámerný, pretože Wagnera nenávidia a závidia mu; ruskí vojaci majú rozkaz strieľať na Wagnerových vojakov na dohľad; Wagner je nadradený, a preto nás ruská armáda nenávidí. Vyvrcholilo to falošným raketovým úderom, ktorý ruská armáda uskutočnila na pozície Wagnera tesne pred začiatkom pokusu o prevrat. Inými slovami, Prigožin urobil všetko, čo mohol, aby poštval Wagnerove jednotky proti ruskej armáde a MO. Wagner bol obeťou skorumpovaných, zlomyseľných a závistlivých síl v Moskve a jediným riešením bola priama akcia proti celej tejto korupcii – samozrejme, pre Rusko.

Víťazstvo prostredníctvom paralýzy:

Pamätáte sa na dôvody očakávaného úspechu ukrajinskej ofenzívy? Ruská veliteľská štruktúra by bola paralyzovaná a Ukrajinci so svojimi úplne novými, špičkovými, neporaziteľnými, 40 rokov starými tankami Leopard by prevalcovali ich obranné línie. O tom sa hovorilo na celom Západe aj na Ukrajine. Zdá sa jasné, že NATO a Ukrajinci počítali s tým, že k tomuto ochromeniu dôjde. Najrôznejší analytici si mysleli, že je to smiešne, pretože Rusi sú stoickí ľudia a nie sú náchylní na paralýzu v dôsledku paniky. No, samozrejme, pokiaľ by sa na vyvolanie tejto paralýzy nenavrhlo niečo konkrétne, napríklad ozbrojený prevrat vo vnútri Ruska.

Veľké plány na jún:

Na Ukrajine sa povrávalo, že koncom júna, pravdepodobne medzi 20. a 30. júnom, sa stane niečo veľké. Túto fámu som počul pred niekoľkými týždňami a zrejme bola v ukrajinských kruhoch rozšírená. Fáma bola pravdivá; niečo veľké sa skutočne stalo.

Protiteroristická operácia v Moskve:

Na úplnom začiatku Prigožinovho puču – v čase, keď Wagner a Prigožin zverejnili falošné video o raketovom útoku a smerovali do Rostova na Done – sa v Moskve začala rozsiahla protiteroristická operácia. Bolo to zrejme ešte predtým, ako Wagnerove jednotky začali ísť do Moskvy. Možno išlo len o aktiváciu štandardnej pohotovosti, ale objavili sa správy, že FSB zajala v Moskve agenta ukrajinskej rozviedky. V správach sa uvádzalo, že v Moskve rozkrútil sieť ukrajinských alebo s Ukrajinou spriaznených teroristov, ktorí sa chystali začať veľkú teroristickú kampaň v meste. Následných správ o tom bolo málo a neviem, či je to pravda – ale niečo sa zjavne stalo.

Branding farebnej revolúcie:

Všetky farebné revolúcie a destabilizačné plány riadené Západom zahŕňajú branding. V skutočnosti môžete takmer vždy rozpoznať odtlačky prstov Západu, ak hľadáte značku, ktorú cítia potrebu používať. Používajú veľa farieb, ročných období a dokonca aj vôní, ako napríklad v Libanone v roku 2015. Aj Prigožin používal branding na sprostredkovanie svojho posolstva. Najprv to bola korupcia, ale potom sa rozhodol pre “spravodlivosť”. Tá sa ďalej zdokonaľovala a vyvrcholila “Pochodom za spravodlivosť” – tak nazval jazdu do Moskvy z Rostova na Done. To je jasná značka, rovnako ako “Black Lives Matter”.

Urážlivé fámy:

Počas noci, keď sa odohrala dráma v Rostove, sa šírili fámy, že na juhu sa chystá veľká ofenzíva. Ukrajinská armáda bola podľa týchto fám pripravená zaútočiť na ruské línie vo väčšej sile ako kedykoľvek predtým. Objavili sa aj správy, že ruské letectvo uskutočnilo najväčšiu bombardovaciu ofenzívu v tejto vojne na ukrajinské pozície a zhromaždiská. Neviem, či je to pravda, ale hovorilo sa o tom na ulici. Ak to bolo plánované, zrejme to bolo zrušené, možno pre nedostatok ruskej paralýzy.

Ak predpokladáme, že všetky uvedené body a závery sú pravdivé a platné, čo nám hovoria? Ako som už povedal, neviem, čo sa stalo, ale na základe udalostí vidím, ako to vyzerá, a nie je to pekné. Poďme úplne mimo a zostrojme sled udalostí na základe vyššie uvedených bodov a ďalších informácií, ktoré máme. Bude to znieť šialene, ale vydržte.

Prigožin bol kúpený a naverbovaný západnou a ukrajinskou rozviedkou počas bitky pri Bachmute alebo pred ňou. Počas bitky sa on a/alebo jeho vodcovia rozhodli použiť Wagnerovu PMC ako nástroj proti ruskému štátu – aby ho oslabili a v správnej chvíli vytvorili paralýzu velenia.

Prvým krokom bolo oddeliť Wagnera od ruskej armády a vytvoriť medzi vojakmi nenávisť voči MO a ruskému generálnemu štábu. Na tento účel Prigožin zvýšil operačné tempo v Bachmute nad rámec muničných zdrojov a takto v podstate začal vo veľkom zabíjať vlastné jednotky. Potom obrátil ich pozornosť na masaker, ktorý sám vyvolal, a začal z neho obviňovať “skorumpovaný ruský systém” – okrem Putina, ktorý bol príliš populárny na to, aby sa po ňom išlo. Cieľom bolo znepriateliť si a rozhnevať Vagnerove jednotky a urobiť z nich ochotné nástroje plánu.

Po Bachmutovi sa Prigožin riadil plánom, ktorý vymysleli jeho vodcovia. Eskaloval obvinenia z korupcie a vytvoril medzi svojimi vojakmi mentalitu obete a prenasledovania. Snažil sa tiež vytvoriť pochybnosti medzi ruskými vojakmi vo všeobecnosti artikulovaním ukrajinských rečí a otvorených lží o situácii na bojiskách a o vzniku konfliktu. Podľa neho nikdy nedošlo k ukrajinskej agresii voči Donbasu a ruské vedenie klamalo o priebehu bojov. Tieto rečnícke body a ich ciele majú jasné západné a ukrajinské odtlačky.

Zatiaľ čo sa to dialo, ukrajinská ofenzíva sa nevyvíjala dobre a ruské línie neboli prelomené. Napriek tomu bolo rozhodnuté (možno už pred mesiacom), že prevrat sa uskutoční medzi 20. a 30. júnom. Ukrajinské sily by boli zhromaždené a pripravené na veľkú paralyzujúcu ofenzívu v prípade, že by bol prevrat úspešný. Obmedzujúcim faktorom bol zvýšený tlak na Prigožina zo strany ruského MO. Trvali na tom, aby podpísal zmluvu, ktorá by ho v podstate odstránila z Wagnera. Prigožin sa zasekol a v podstate sa začal skrývať, aby zabránil ruským úradom zatknúť ho alebo jednoducho zabiť.

Prevrat sa začal podľa plánu a ako Prigožin a jeho západní manipulátori očakávali, ruská vláda sa zdráhala bojovať proti nim na ruskej pôde. Prigožin odišiel do Rostova na Done a hovoril o láske a spravodlivosti ako hipík zo šesťdesiatych rokov – a žiadal, aby k nemu priviedli Šojgua a Konašenkova a prísne im dohovorili. Vagnerovi vojaci boli zdvorilí a vyhýbali sa akejkoľvek konfrontácii. Boli tam za spravodlivosť, mier a lásku – samozrejme, pokiaľ by nezaútočila zlá ruská armáda.

Počas toho ruská armáda zaznamenala v noci výrazné pohyby ukrajinských jednotiek na juhu a začala ich intenzívne bombardovať. Ukrajinci sa naďalej pripravovali a čakali na úspech prevratu a paralyzovanie Ruska.

Farebná revolúcia označená ako “Pochod za spravodlivosť” sa začala, keď Prigožin poslal značný počet svojich najmohutnejších Wagnerových jednotiek smerom k Moskve. Tieto jednotky boli nahraditeľné a v prípade úspechu plánu mali byť všetky zabité alebo zajaté. Ich jediným cieľom (toho, čo im zostalo) bolo prinútiť ruskú vládu, aby sa zapojila do bojov v oblasti Moskvy a simulovala občiansku vojnu.

Keď by sa samovražedné kolóny Wagnera priblížili k Moskve, aktivovali by sa ukrajinské teroristické bunky v meste. Vykonali by množstvo útokov po celom meste, aby vyvolali obrovský zmätok a dojem, že vláda stratila kontrolu. Chaos v meste a boje na predmestiach by vyvolali nedôveru a šok medzi ruským ľudom a ruskými vojakmi, – úplný chaos vo veliteľskej štruktúre, čo by viedlo k paralýze. V tom momente by sa začal veľký ukrajinský útok.

Potom sa však veci zvrtli. Chaos v Moskve sa nenaplnil a ruská vláda sa vyhla všetkým útokom na kolóny. Možno vedeli, aký je plán, a konali podľa toho, kto vie. Chaos a neistota v ruskej spoločnosti aj v armáde sa tiež nenaplnili, pretože Rusi sa rozhodli nepanikáriť a namiesto toho podporili svoju vládu. Keď videli, ako sa táto katastrofa vyvíja, bez viditeľného ochromenia, ukrajinská armáda NATO zrušila svoju veľkú ofenzívu.

Vtedy si Prigožin uvedomil, že zlyhal, a na záver zorganizoval divadelné predstavenie s Lukašenkom v hlavnej úlohe. Prigožin odišiel do exilu v Bielorusku a samovražedné oddiely Wagnera sa vrátili do kasární. Nevidím pre Prigožina svetlú budúcnosť, ak sa mu nepodarí vyštverať z Bieloruska a dostať sa na Západ.

Takže na záver, nemusel to byť nevyhnutne prevrat. Možno v zálohe čakali zradcovia, aby sa chopili moci, ale pravdepodobnejšie je, že cieľom bolo jednoducho oslabiť ruský štát chaosom a umožniť paralýzu velenia, aby Ukrajinci mohli preraziť ruské obranné línie – a tým ešte viac oslabiť ruský štát.

Netuším, či je to správna interpretácia udalostí. Je to len planá špekulácia, ale kto vie…