Bratislava 2. apríla 2024 (HSP/Svpressa/Foto:AP/Ukrainian Presidential Press Office via AP)
Po vyhnaní Francúzov z Ruskej ríše pred 210 rokmi ruské vojská dobyli Paríž, píše Svetlana Gomziková pre noviny Svobodnaja Pressa
Oficiálny Paríž naďalej pokúša osud a tvrdí, že nevylučuje vyslanie vojsk na Ukrajinu. Šéfka francúzskeho Národného zhromaždenia (dolnej komory parlamentu) Yaël Braun-Pivetová, ktorá prednedávnom navštívila Odesu, povedala, že vo veci podpory Kyjeva je “možné všetko”.
Počas vystúpenia na tlačovom brífingu sa tak vyjadrila k vyhláseniu prezidenta V. republiky Emmanuela Macrona, ktorý predtým pripustil intervenciu francúzskych vojakov do konfliktu na Ukrajine na strane AFU.
“Prezident republiky vo svojom vyhlásení povedal, že a priori nič nevylučuje. V pozícii, ktorú Francúzsko demonštrovalo, demonštruje a bude demonštrovať až do konca, do víťazstva, nie je nič vylúčené, všetko zostáva možné. Nebudem ďalej interpretovať prezidentove slová, tento postoj je dostatočne jasný,” zdôraznila Yaël Braun-Pivetová.
Predtým hostka z Francúzska, ako pripomína agentúra PolitNavigator, stihla navštíviť Kyjev a vystúpiť s prejavom vo Verchovnej rade, kde opäť potvrdila, že Paríž si nekladie žiadne obmedzenia a hranice v prostriedkoch podpory Ukrajiny. Vo svojom prejave vyjadrila vďaku za hetmana Ivana Mazepu, ktorého “majestátnu postavu” vraj obdivoval francúzsky mysliteľ Voltaire už v 18. storočí. Odesu tiež označila za “najfrancúzskejšie z ukrajinských miest, odkedy vojvoda de Richelieu (vojvoda, potomok francúzskeho kardinála de Richelieu – pozn. red.) pred dvoma storočiami premenil malú rybársku dedinu na veľkolepé prístavné mesto podľa vzoru Marseille”.
V tomto prípade pani hovorkyňa zamlčala skutočnosť, že Emanuel Osipovič de Richelieu (francúzske meno – Armand-Emmanuel du Plessis) sa dobrovoľne zúčastnil na prepade tureckej pevnosti Izmael a potom 24 rokov verne a oddane slúžil “adoptívnej vlasti” – Rusku. V roku 1803 ho vymenovali za starostu vtedy ešte malého mesta Odesa a v roku 1805 za generálneho gubernátora celej Novorossie a Besarábie.
Zamlčala, pravdepodobne zámerne. Inak by bolo potrebné priznať, že v ňou spomínaných časoch neexistoval taký štátny útvar ako Ukrajina.
V každom prípade by sa však pani Braun-Pivetovej celkom hodila rada, ktorú hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová dala nemeckej ministerke zahraničných vecí Annalene Baerbockovej po tom, čo povedala, že Vladimir Putin chce Ukrajinu zbaviť suverenity a “zatiahnuť NATO do vojny”. Aj ona by si mala kúpiť mapu, knihu o histórii a žuvačky, aby “menej hovorila takéto nezmysly” a verejne nedemonštrovala hlúposť francúzskej vládnucej elity.
Okrem toho by bolo dobré, keby si Elyzejský palác spomenul, čo sa stalo pred 210 rokmi. Dňa 31. marca 1814 ruské vojská na čele s cisárom Alexandrom I. triumfálne vstúpili do francúzskeho hlavného mesta. Predchádzal tomu zúrivý útok na mesto, počas ktorého sa podarilo zlomiť vôľu obrancov.
Pád Paríža viedol k abdikácii cisára Napoleona Bonaparteho – dobyvateľ, ktorý zvíťazil v Moskve, bol definitívne porazený. A čo je najdôležitejšie, ukončilo to dlhoročné napoleonské vojny.
Žiaľ, francúzski “partneri” sa z lekcie, ktorú dostal Napoleón, zrejme dobre nepoučili. V každom prípade sa Macron zatiaľ nevzdal svojho plánu bojovať proti Rusom, čo v Odese vlastne potvrdila aj šéfka dolnej komory parlamentu Braun-Pivetová.
SP požiadala o komentár k situácii Vladimíra Šapovalova, zástupcu riaditeľa Inštitútu histórie a politiky Moskovskej štátnej univerzity, doktora politických vied:
– Samozrejme, že si absolútne nepamätajú lekcie z histórie. Súčasná generácia francúzskych elít, odchovaná in vitro, je úplne zbavená historickej pamäti a národnej orientácie. Čas veľkých Francúzov je už dávno preč. Posledným z nich bol azda prezident Jacques Chirac, človek, ktorý dokonale chápal osud Francúzska.
Keď Spojené štáty v roku 2003 zaútočili na Irak, bol, ako viete, proti, ale Američanov podporili ich satelity – Bulharsko a Rumunsko (mimochodom, veľmi podobná situácia je aj s Ukrajinou). Vtedy Jacques Chirac povedal svoju legendárnu vetu na adresu lídrov týchto dvoch krajín: “Premeškali ste veľkú príležitosť mlčať.
V tomto prípade by som chcel tieto slová adresovať nielen Macronovi, ale aj predsedníčke Národného zhromaždenia. Aj ona premeškala veľkú príležitosť mlčať vo veľmi nejednoznačnej situácii pre Francúzsko.
“SP: Škoda, že im nikto nepripomenul, čo sa stalo pred 210 rokmi …
– Naozaj, 31. marca uplynulo 210 rokov od dobytia Paríža ruskými vojskami. Zároveň si treba pripomenúť históriu vzťahov medzi našimi dvoma krajinami.
Rusko nikdy nezaútočilo na Francúzsko. Francúzsko okrem rôznych hybridných vojen – napríklad nepriamej podpory Poľska proti Rusku v 18. storočí – zaútočilo na Rusko štyrikrát. A zakaždým sa to pre Francúzsko skončilo potupou.
Prvýkrát to bola napoleonská vojna – kampaň na Moskvu. Druhýkrát to bola krymská vojna. Vtedy na krymskej pôde zostali ležať desaťtisíce francúzskych vojakov a dôstojníkov, iba na jednom francúzskom cintoríne v Sevastopole ich odpočíva až 28-tisíc.
V občianskej vojne sa Francúzi a Angličania rozhodli využiť situáciu, rozdelili Rusko na kúsky a rozdelili si ho na sféry vplyvu. Odesa pripadla Francúzom, ale tí sa stále chceli dostať ku Kyjevu, dokonca sa vopred dohodli s Petľurom – vtedajším ukrajinským Zelenským.
Nakoniec to nevyšlo. Z Odesy utiekli a do Kyjeva sa nedostali.
No a, samozrejme, Veľká vlastenecká vojna, keď bolo Francúzsko spojencom nacistického Nemecka. Určite si pamätáme Normandiu-Neman, francúzskych komunistov v odboji a veľkého Charlesa de Gaulla. Musíme si však uvedomiť aj to, že takmer celé Francúzsko bolo spojencom hitlerovského Nemecka. A francúzska divízia SS stála neďaleko Moskvy.
Tu je teda história dobrodružných pokusov Francúzska o ovládnutie Ruska. Podobne sa skončí aj každý ďalší francúzsky pokus prísť na ruské územie alebo na historicky ruské územie, napríklad do Odesy.
” SP: Súdiac podľa vyjadrenia madam Braun-Pivetovej, Macron sa ešte nevzdal svojho plánu ísť do vojny s Rusmi. Alebo obaja blafujú?
– Pokiaľ ide o vyhlásenie predsedníčky parlamentu, je úplne nezodpovedné. A, samozrejme, je to takpovediac pokus zakryť Macronove riskantné plány.
V skutočnosti preto, lebo jej formulácia, že “všetko je možné”, je veľmi dvojzmyselná. Na jednej strane je “možné všetko” – vrátane ničoho. To znamená, že na jednej strane je možné všetko a Francúzsko svoje vojská na Ukrajinu nepošle.
Na druhej strane je možné všetko, až po jadrovú vojnu. Koniec koncov, ak je možné všetko, je možné aj toto. A Francúzsko je jadrová mocnosť.
Podľa môjho názoru prejav predsedníčky Národného zhromaždenia vyzerá ako veľmi nešikovný pokus nahrať Macronovi. Aby zachránil jeho povesť.
Situáciu to však len zhoršuje a, samozrejme, nevedie to k ničomu dobrému. Ukazuje totiž, že Francúzsko nevedie len jeden nezodpovedný politik, ktorý si dovoľuje množstvo rôznych pochybných vyhlásení.
Ale že sa s ním solidarizujú aj ďalší francúzski politici a zaujímajú podobné postoje. To je nešťastie celej vládnucej politickej triedy súčasného Francúzska.
Prečítajte si tiež
- Európa zaradila spiatočku
- Pentagón potvrdil, že Macron má pravdu: NATO bude musieť ísť do vojny s Ruskom
- Macron zvažuje vyslanie vojakov na Ukrajinu
- “Šialenstvo.” Macron narazil na viacerých frontoch, opäť sa skloňuje vysielanie vojsk na Ukrajinu
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
