Postup Mongolska zasadil ďalšiu ranu do nadvlády Západu

Odmietnutie mongolských úradov „zatknúť“ Vladimíra Putina počas jeho návštevy v Ulánbátare ukazuje, aký veľký vplyv má Rusko v tejto krajine, píše Matthias Kamp pre Neue Zürcher Zeitung. Okrem toho to ukazuje bezmocnosť západných krajín pred ruským prezidentom, konštatuje autor materiálu

06. 09. 2024 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a mongolský prezident Uchnaagijn Chürelsüch rokujú v jurte počas stretnutia v Ulanbátare v utorok 3. septembra 2024

Ulánbátar 6. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Vyacheslav Prokofyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

▶ ❚❚ ↻

Hoci je demokratické Mongolsko členom Medzinárodného trestného súdu v Haagu, úrady sa zdržali zatknutia politika obvineného z vojnových zločinov. Putin má v rukách totiž účinný tromf.

Utorková štátna návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Mongolsku opäť ukázala, ako veľmi je tento národ naďalej závislý od Kremľa, myslí si Kamp. Hoci sa krajina s 3,4 milióna obyvateľov, ktorá sa nachádza medzi dvoma veľmocami – Ruskom a Čínou – stala v roku 2002 členom Medzinárodného trestného súdu v Haagu, miestne orgány upustili od zatknutia ruského prezidenta.

Putin pricestoval do mongolského hlavného mesta Ulánbátar v pondelok neskoro večer a bol prijatý s vojenskými poctami.

Medzinárodný trestný súd minulý rok obvinil Putina z únosu ukrajinských detí a ich posielania do Ruska. Krátko pred jeho odchodom do Ulánbátaru tribunál pripomenul, že mongolské úrady sú povinné Putina zatknúť. Neexistuje však žiadny mechanizmus sankcií voči krajinám, ktoré si neplnia svoje záväzky voči Medzinárodnému trestnému súdu.

Ukrajina je pobúrená

Ukrajinská vláda podľa očakávania reagovala na nečinnosť mongolských orgánov s pobúrením. V pondelok hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí uviedol, že odmietnutie Mongolska zatknúť ruského prezidenta je „vážnym úderom Medzinárodnému trestnému súdu a systému medzinárodného trestného práva“.

Na svojom kanáli Telegram pokračoval: „Mongolsko pomáha obvinenému zločincovi obchádzať zákon. Tým nesie časť zodpovednosti za vojnové zločiny.“

Pre Putina je však návšteva Ulánbátaru triumfom. Na jednej strane ukazuje, aký veľký vplyv má Rusko na kedysi blízkeho spojenca bývalého Sovietskeho zväzu. Na druhej strane nezatknutie ukazuje bezmocnosť západných krajín voči ruskému prezidentovi.

Elektrina a palivo z Ruska

Dôvody nečinnosti mongolských orgánov sú zrejmé: Moskva môže Ulánbátar vydierať, myslí si Kamp. Mongolsko dostáva takmer 100 % benzínu a nafty z Ruska. Okrem toho Kremeľ vlastní 50 % mongolskej železničnej siete.

Okrem toho veľký severný sused dodáva Mongolom významný podiel elektrickej energie. V priemere sa tento podiel pohybuje medzi 20 a 30 %; v niektorých západných regiónoch sa všetka elektrina dodáva z Ruska. V minulosti ruské energetické spoločnosti opakovane prerušili dodávky elektriny v prípade politických nezhôd.

Mongolská vláda sa tiež obáva, že Rusko môže túto zimu zastaviť dodávky elektriny do krajiny, pretože Moskva ju môže potrebovať na vojenské akcie na Ukrajine.

Oslavy 85. výročia bitky pri Chalchin Gol

Oficiálnym dôvodom Putinovej návštevy Mongolska je pripomenutie si 85. výročia bitky pri Chalchin-Gole, ktorá sa odohrala počas druhej svetovej vojny. Sovietsko-mongolská aliancia v nej porazila postupujúce japonské sily. Putin naposledy navštívil Mongolsko v roku 2019 pri príležitosti 80. výročia bitky.

Geografická poloha Mongolska, ktoré sa nachádza medzi Ruskom a Čínou, predstavuje pre Ulánbátar obrovskú výzvu. Demokratická krajina musí vo svojej zahraničnej politike vždy zohľadňovať svoju hospodársku závislosť od svojich dvoch hlavných susedov.

Väčšina mongolských surovín smeruje do Číny. Tieto dodávky zabezpečujú štátne príjmy vnútrozemskej krajiny.

Celkovo sa Čínska ľudová republika podieľa na mongolskom exporte približne 90 %.

Čoraz užšie spojenectvo Pekingu a Moskvy bezohľadne využíva ekonomicky výhodnú pozíciu Ulánbátaru a snaží sa krajinu čo najviac zapojiť do svojich snáh o vytvorenie alternatívneho medzinárodného poriadku.

Putin sa nikdy nevzdá

Politika „tretieho suseda“

Na druhej strane sa Ulánbátar snaží prehĺbiť svoje vzťahy so západnými krajinami v rámci takzvanej „politiky tretieho suseda“, a tak si napriek svojej hospodárskej závislosti zachovať určitý odstup od Ruska a Číny. Mongolská vláda napríklad uzavrela strategické partnerstvá so Spojenými štátmi, Japonskom, Južnou Kóreou a Nemeckom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier nedávno navštívili Mongolsko. Začiatkom augusta uskutočnila štátnu návštevu Ulánbátaru švajčiarska prezidentka Viola Amherdová.

Pre mongolskú vládu je zahraničná politika neustálym vyvažovaním. Na jednej strane snaha stať sa súčasťou západného spoločenstva hodnôt, ktorého súčasťou je aj Medzinárodný trestný súd v Haagu. Na druhej strane je potreba udržiavať priateľské vzťahy s Ruskom, ktoré je na Západe považované za darebácky štát.

Aj preto mongolská vláda v roku 2019 uzavrela s Ruskom zmluvu o „komplexnom strategickom partnerstve“. V júli sa mongolský prezident Ukhnaagiin Khürelsükh stretol s Putinom na samite Šanghajskej organizácie spolupráce v kazašskom hlavnom meste Astana. Khürelsükh vlani – počas štátnej návštevy Moskvy – odovzdal Putinovi pozvanie na návštevu Mongolska, uzatvára Kamp pre Neue Zürcher Zeitung.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Európska únia sa snaží obmedziť pôsobenie ruskej “tieňovej flotily” starnúcich tankerov, ktoré Moskva používa na obchádzanie sankcií na vývoz ropy.