Môj profil 
Predplatné
Televízie odmietli spot vysielať aj napriek tomu, že aliancia žiadala o platenú inzerciu podľa aktuálneho cenníka.
Výnimkou z mainstreamových médií sa stali Fun Rádio a televízia TA3. Rádio súhlasilo odprezentovaním reklamnej znelky, ktorá vyzýva Slovákov k účasti na referende. Televízia TA3 zverejnila druhé video Aliancie za rodinu, v ktorom prezentujú svoj postoj režisér Juraj Jakubisko a majster sveta vo vodnom slalome Matej Beňuš.
„Na Slovensku sme videli, že médiá majú veľmi jasne vyhranený názor na tieto otázky a veľmi tvrdo ho presadzujú a dokonca napádajú zástancov opačného názoru,” skonštatoval Peter Kremský z Aliancie za rodinu.
Súkromná inzercia
Ako sa však zdá, televízie a ďalšie média sa nepostavili negatívne nielen k inzercii Aliancie za rodinu, ale tiež k inzercii súkromných osôb, ktoré sa rozhodli podporiť referendum z vlastnej iniciatívy a z vlastných peňazí.
Príkladom je aj Pavol Kurbel, ktorý sa ozval našej redakcii a porozprával nám o svojich skúsenostiach s inzerovaním reklám týkajúcich sa referenda.
Televízia Markíza
„Každý týždeň dostávam desiatky telefonátov a mailov od televízií, rádií, novín a časopisov s ponukou na inzerciu. Keďže inzerujem pravidelne už niekoľko rokov, v niektorých novinách či časopisoch poznám pracovníkov inzertného oddelenia aj osobne, lebo často sa chcú so mnou stretnúť osobne. Tak som sa rozhodol, že podporím referendum a zaplatím inzerciu zo svojich zdanených peňazí. Oslovil som TV Markízu. Samozrejme, že mali záujem o reklamu. Dal som si natočiť spot, v ktorom sa hovorí presne toto: Využite svoje ústavné právo a zúčastnite sa referenda. Hlasujte podľa svojho svedomia 7. februára 2015.”
Následne televízia Markíza poslala pánovi Kurbelovi zmluvu s presným rozpisom, kedy sa spot bude vysielať. Do tohto okamihu, nebol žiaden problém. „Ale vo chvíli, keď som im povedal čo sa v spote hovorí, okamžite mi povedali, že to neodvysielajú,“ vysvetlil Kurbel.
„Môžete mi to, čo ste mi povedala do telefónu a síce, že mi spot neodvysielate na základe zákazu generálneho riaditeľa poslať mailom? Všetko dobré. Pavol Kurbel,“ napísal pán Kurbel po tom, čo sa dozvedel, že televízia Markíza spot neodvysiela.
Televízia pánovi Kurbelovi odpovedala v zmysle, že výzvu na zúčastnenie sa blížiaceho sa referenda nie je schopná odvysielať z dôvodov, ktoré mediálne zverejnila. Peter Slamen, ktorý za Markízu s Pavlom Kurbelom komunikoval sa odvolal na ich stanovisko, ktoré publikoval denník SME vo svojom článku Markíza aj RTVS odmietli spot Aliancie za rodinu.
Následne pán Kurbel deklaroval, že nie je organizátorom referenda a spot chce dať odvysielať za vlastné peniaze. „V článku, ktorý ste mi preposlal sa hovorí: ´Zatiaľ čo organizátori referenda sú pripravení tému komunikovať, ľudia s iným názorom zvyčajne nie sú organizovaní tak, aby dokázali zaplatiť reklamné spoty prezentujúce alternatívne postoje,´ píše sa v stanovisku pre Omediach.com. Nie som členom aliancie, nemám od nej peniaze, nie som organizátor a spot som dal vyrobiť a chcel som ho dať vysielať za vlastné zdanené peniaze. Takže nepatrím ani k jednej strane. Som obyčajný občan. V spote sa hovorí asi toto: Využite svoje ústavné právo a zúčastnite sa referenda 7.2.2015 a hlasujte podľa svojho svedomia. To je všetko. Tak som zadal objednávku na výrobu. Spot sa neprikláňa na ani jednu stranu, nikomu neradí, ako má hlasovať. Len vyzýva ľudí, aby využili svoje ústavné právo.Všetko dobré Pavol Kurbel,“ uviedol v odpovedi.
Spot televíziou Markíza teda odvysielaný nebol, aj napriek tomu, že vyzýval len k využitiu ústavného práva a nikomu neradil, ako má hlasovať. Spot si môžete pozrieť tu:
Denník Pravda
„Denník Pravda sa zachoval podobne,“ uviedol pán Kurbel, ktorý v prvom maily Pravde uviedol, že je distribútorom potravinových doplnkov a má záujem o reklamu. Následne došlo k dohode rozmeru inzerátu a k upresneniu dní zverejnenia. Pôvodná objednávka teda znela na výživové doplnky, lebo pán Kurbel už bol poučený reakciami v iných médiach.
„V momente, keď som im poslal vizuál, s rovnakým textom ako bol v televíznom spote, mi napriek tomu, že som im aj zaplatil, odmietli reklamu uverejniť,“ vysvetlil.
Z denníka Pravda mu prišla odpoveď v tom zmysle, že obsah a forma je v rozpore s platnými právnymi normami SR, alebo by mohol zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej alebo právnickej osoby, alebo by iným spôsobom mohol poškodiť záujmy vydavateľa. Marián Otta manažér inzercie pre komoditných klientov Pravdy ďalej Pavlovi Kurbelovi zdelil, že vydavateľ je oprávnený neuverejniť inzerciu objednanú vo vydavateľom potvrdenej objednávke, ak z objednávky nebolo možné vopred identifikovať obsah alebo formu inzercie.
Keďže následne denník Pravda definoval vizuál referenda ako politickú reklamu, pán Kurbel bol ochotný za inzerciu doplatiť. Denník Pravda to však odmietol a žiadal zaslanie vizuálu pre výživové doplnky, ako bolo uvedené v pôvodnej objednávke. Pavol Kurbel však tvrdí, že manažér mu počas telefonického rozhovoru, keď mu Pavol Kurbeľ vysvetlil, že nebude inzerovať výživové doplnky, ale niečo iné (nepovedal mu však čo) povedal, že je jedno, čo bude predmetom inzercie. Názor však po dodaní vizuálu predsa zmenil.
Pán Kurbel má teda od denníka Pravda zmluvu i faktúru, peniaze zaplatil, zverejnenia inzercie sa však nedočkal. Denník Pravda mu iste peniaze vráti, ale otázka stojí niekde inde.
Denník Nový čas
Denník Nový čas urobil podľa slov pána Kurbela takmer to isté. „Len s tým rozdielom, že inzerát v stredu 4.2.2015 uverejnil, ale už v stredu po obede mi volali a poslali mail, že vo štvrtok to už neuverejnia. Ani neuverejnili. Napriek tomu, že peniaze za obidve uverejnenia majú na svojom účte. Zbytočne som protestoval a upozorňoval na diskrimináciu. Som taký istý inzerent ako ktorákoľvek iná firma či osoba. Napriek tomu, že môj inzerát neporušoval zákon a ani nikoho práva, diskriminačne ho neuverejnili,“ vysvetlil.
Denník Nový čas svoju storno objednávku odôvodnil tvrdením, že neboli vopred informovaní, že pôjde o politickú reklamu.
Pán Kurbel storno odmietol, keďže prvý deň nebol so zverejnením inzerátu žiaden problém „Odmietam storno a odmietam že ide o politickú reklamu. Môj vizuál nepropaguje nijakú politickú stranu, žiadnu politickú myšlienku, len vyzýva na účasť v referende, na čo má každý občan ústavné právo. Myslím, že vaša redakcia by nemala mať nič proti tomu, aby si občania uplatnili svoje ústavné právo. Vo vizuáli sa dokonca nehovorí ani to, ako majú občania hlasovať. Ak inzerát zajtra neuverejníte, budem to jednoznačne považovať za diskrimináciu a tak to budem aj ďalej riešiť. Mrzí ma, že ako ste mi do telefónu povedal, vy ako osoba máte kvôli inzerátu problém v práci, že váš riaditeľ vám robí problém,“ uviedol v svojej odpovedi redakcii Nový čas pán Kurbel.
Vizuál, ktorý odmietol denník Pravda a čiastočne aj Nový čas, však zverejnil v plnom znení denník Sme.
Strach obecných úradov? Ale z čoho?
Odmietavé odpovede médií neboli jedinými, s ktorými sa pán Kurbel stretol. Ďalšiu skúsenosť mal na obecných úradoch okresu, v ktorom žije.
„Bol som roznášať po obecných úradoch oznam k referendu. Zhruba v polovici úradov mi to najprv nechceli vyhlásiť, napriek tomu, že bežne vyhlasujú predajcov sliepok, zeleniny, či Vietnamcov. Na dvoch úradoch dokonca volali na Okresný úrad do Galanty, že som priniesol oznam, a že či to môžu vyhlásiť. V jednom, napriek upozorneniu pracovníčky Okresného úradu zodpovednej za referendum, že nemajú dôvod to nevyhlásiť, veď sa jedná o prezidentom vyhlásené referendum, to i tak odmietli vyhlasovať v obecnom rozhlase,“ vysvetlil.
„Bolo zaujímavé sledovať na niektorých úradoch, ako zo strachu hľadali výhovorky, prečo to nemôžu vyhlasovať. Až potom, ako som ich upozornil na porušovanie zákona, všetci, až na jeden úrad prevzali oznam s tým, že to vyhlásia v obecnom rozhlase,“ doplnil.
Podľa pána Kurbela homoloby a strach, ktorý šíria začína fungovať. „Pýtam sa, čo môžeme očakávať o rok, dva, keď už dnes odmietajú jednotlivé vydavateľstvá, televízie a obecné úrady prijať a odvysielať, alebo vytlačiť inzeráty ktoré sú v súlade so zákonom. Postupovali tak aj v prípade predchádzajúcich referend? Myslím že nie. Pokiaľ si pamätám, tak na referendum o vstupe Slovenska do EU vláda na propagáciu vyčlenila 18 miliónov eur. Som si istý, že vtedy neodmietli žiadne noviny či televízie reklamu,“ dodal na záver.
ru
.jpg)
.JPG)
