Postoj k trvalým výdavkom rozhodne podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o tom, či Slovensko bude smerovať ku gréckej ceste

Bratislava 2. júna 2021 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

O tom, či Slovensko potenciálne smeruje ku gréckej ceste rozhodne to, ako sa postaví k trvalým výdavkom a príjmom. Konštatovala to v stredu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa jej názoru je už od budúceho roka potrebné začať znižovať trvalú záťaž verejných financií a to kombináciou konsolidačných a legislatívnych opatrení, ktoré prinavrátia finančnú stabilitu dôchodkovému systému

Odporúčaním RRZ je, aby vláda mala ambíciu dosiahnuť dva kľúčové rozpočtové ciele do konca svojho volebného obdobia. Po prvé, dosiahnuť deficit, pri ktorom už nebude rásť dlh v pomere k HDP. Jeho úroveň sa odhaduje v súčasnosti na úrovni 3 % HDP.

„Vláda by už teraz mala mať pripravený kredibilný plán, akým spôsobom bude v nasledujúcich troch rokoch znižovať štrukturálny deficit,“ uviedla RRZ.

Druhým cieľom by malo byť podľa rady zníženie rizika dlhodobej udržateľnosti zo súčasného pásma vysokého rizika bezpečne do stredného pásma.

„Už dlhodobo odporúčame, aby sa schvaľoval rozpočet v ekonomicky zmysluplnejšej forme, ktorá je medzinárodným štandardom. Jedná sa o tzv. akruálnu metodiku, ktorá by mala pokrývať celý verejný sektor, nielen centrálnu vládu. Tá rozlišuje medzi účtovnými operáciami a výdavkami, ktoré reálne zaťažujú verejné financie,“ dodala RRZ.

Zákonodarcovia by tak mohli podľa rady transparentnejšie a jasnejšie vidieť dopad prijímanej legislatívy na verejné financie a deficit štátu.

„Kým sa tak stane, minimálnym štandardom pri novele rozpočtu by malo byť, aby každá novela rozpočtu obsahovala presný detailný položkový dopad na verejné financie ako celok, vrátane vplyvu na deficit a dlh v metodike ESA2010 a aktuálny stav implementácie odporúčaní Útvaru hodnoty za peniaze,” uzavrela rada.

Už koncom mája RRZ informovala, že deficit verejnej správy v tomto roku môže podľa jej odhadov dosiahnuť úroveň 7,450 mld. eur, resp. 7,71 % HDP. Zhoršenie oproti aprílovej prognóze predstavuje 829 mil. eur. Prognóza tohtoročného deficitu sa tak v máji výraznejšie zvýšila. K nárastu deficitu prispeli podľa rady vyššie výdavky na riešenie pandémie. Je to najmä navýšenie vplyvu opatrení na podporu ekonomiky, a to kurzarbeit, podpora podnikov v cestovnom ruchu, ale aj aj vyšší objem ostatných výdavkov súvisiacich s pandémiou, a to hospodárska mobilizácia, či náklady vakcinácie.