Tokio/Soul 10. júla 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Záujem Tokia a Soulu o spojenectvo s NATO je “krátkozraký a nebezpečný” krok

Rozpory v rámci aliancie NATO v súvislosti s možným rozšírením prítomnosti bloku v ázijsko-tichomorskom regióne pred samitom NATO, ktorý sa uskutoční budúci týždeň, sa prejavili silným odporom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Čínski experti sa domnievajú, že zámer NATO rozšíriť svoje chápadlá do ázijsko-tichomorského regiónu nielenže odhaľuje sebecký zámer USA, ktoré v aliancii zohrávajú ústrednú úlohu, presadiť svoj hegemonistický zámer nad záujmami ostatných členov NATO, ale skupinu ešte viac rozdelí, keďže v Európe Francúzsko nemusí byť vo svojom odpore osamotené.

Tento rok sa na samite už druhý rok po sebe zúčastnia vedúci predstavitelia Japonska a Južnej Kórey. Pozorovatelia to považujú za znak toho, že obe krajiny sa snažia o užšie väzby, aby lepšie koordinovali strategické kroky Washingtonu zamerané na zadržiavanie Číny. Takýto “krátkozraký” krok určite vyvolá silný odpor Číny a povedie k zvýšenej ostražitosti regionálnych krajín.

Lídri NATO sa od utorka do stredy stretnú vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy. Tento samit je určený na dosiahnutie pokroku v súvislosti s plánom otvoriť styčný úrad v Japonsku, ktorý by predstavoval prvú základňu organizácie v regióne.

Japonský premiér Fumio Kišida, ktorý sa má na samite zúčastniť už druhý rok po sebe, využije túto príležitosť, aby zdôraznil potrebu posilnenia vzťahov medzi Japonskom a NATO, uviedol v piatok hlavný tajomník japonského kabinetu Hirokazu Matsuno.

Spojenci NATO rokujú o možnom vyhlásení so štyrmi indo-tichomorskými krajinami – Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou a Novým Zélandom -, ktoré by stanovilo hlbšiu spoluprácu a zopakovalo, že bezpečnosť v Európe je prepojená s bezpečnosťou v regióne, citovala v sobotu agentúra Bloomberg vysokopostaveného európskeho diplomata.

Podľa správy portálu Politico však Macron vyjadril silný nesúhlas a vyjadril obavy, že otvorenie styčného úradu v Japonsku by príliš posunulo zameranie NATO od jeho pôvodného mandátu v severnom Atlantiku.

“Zo zásady nie sme za,” uviedol predstaviteľ Elyzejského paláca počas piatkového tlačového brífingu. Úradník ďalej zdôraznil, že samotné japonské orgány neprejavili o navrhovanú kanceláriu výrazný záujem.

Čínski experti uviedli, že francúzsky odpor môže oddialiť krok NATO, ale nemusí byť schopný zabrániť rastúcej tendencii aliancie viac sa angažovať v otázkach Ázie a Tichomoria.

V rámci NATO panuje široká zhoda v tom, že aliancia by sa mala zamerať predovšetkým na transatlantickú bezpečnosť. USA, ktoré sú v centre pozornosti aliancie, však v záujme plnenia svojich globálnych hegemonistických cieľov tlačia na to, aby sa organizácia presunula do ázijsko-tichomorského regiónu, najmä s cieľom zadržiavať Čínu, uviedol v nedeľu pre Global Times Li Haidong, profesor na Čínskej univerzite zahraničných vecí.

USA a ďalší členovia NATO sú rozdelení v otázke, či rozšíriť svoju úlohu v Ázii, povedal Li a poukázal na to, že na pozadí prebiehajúceho rusko-ukrajinského konfliktu sa niektoré európske krajiny obávajú, že takýto krok oslabí pozornosť organizácie na krízu.

Asistent generálneho tajomníka NATO pre obrannú politiku a plánovanie Angus Lapsley minulý mesiac počas osobitného zasadnutia v rámci dialógu IISS Shangri-La v Singapure uviedol, že aliancia nechce pôsobiť alebo expandovať v Indopacifiku, ale chce sa angažovať a zapojiť do regiónu, aby lepšie pochopila dianie v tejto časti sveta, informoval denník Straits Times.

Presadzovanie rozšírenia úlohy NATO do Ázie a Tichomoria nielenže odhaľuje sebectvo USA, ktoré presadzujú svoje vlastné hegemonistické ciele nad národnou bezpečnosťou ostatných členov, ale tiež hrozí, že rozdelí alianciu, pretože niektorí členovia NATO sa môžu zdráhať nasledovať tento príklad, povedal pre Global Times Song Zhongping, čínsky vojenský expert a televízny komentátor.

Otvorenie styčného úradu v Japonsku by bolo “veľmi nepriateľským krokom”, uviedli čínski experti. Diskusia prichádza v čase, keď sa USA snažia udržať otvorené komunikačné linky s Čínou na vysokej úrovni, keďže americká ministerka financií Janet Yellenová práve ukončila svoju návštevu Číny, ktorá poznamenala, že USA sa nesnažia “oddeliť” od Číny.

V tom istom čase, keď americkí politici sladkými slovami ubezpečujú Čínu, že USA sa nebudú usilovať o oddelenie od Pekingu, na druhej strane nešetria úsilím, aby mobilizovali svojich spojencov na boj proti Číne v regióne. Tieto protichodné kroky sú hlboko znepokojujúce, povedal Li. Poznamenal, že tieto kroky odhaľujú nedostatok úprimnosti a dôveryhodnosti Washingtonu pri náprave vzťahov medzi Čínou a USA.

Vazali USA

Lídri Južnej Kórey a Japonska sa stretnú na okraj samitu NATO v Litve budúci týždeň, uviedol v nedeľu juhokórejský prezidentský úrad.

Podobne ako Japonsko ochotne víta rozšírenie NATO do ázijsko-tichomorského regiónu, aj Južná Kórea, ktorá sa viac prikláňa k USA, sa v snahe čeliť Číne zbližuje s malými zoskupeniami pod vedením USA.

Song poukázal na to, že stretnutie Kišidu s juhokórejským prezidentom Jun Suk-jolom má ďalej urovnať spory medzi oboma krajinami a nadviazať užšie vojenské vzťahy, aby lepšie slúžili cieľu Washingtonu, ktorým je trojstranná aliancia v regióne. Song však uviedol, že na rozdiel od Japonska, ktoré prijalo aktívne gesto prijatia NATO, sa Južná Kórea do určitej miery nechala uniesť Spojenými štátmi, aby slúžila ich záujmom.

V januári generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval Južnú Kóreu, aby “zintenzívnila” vojenskú podporu pre Ukrajinu, pričom sa odvolal na iné vlády, ktoré zmenili svoju politiku vývozu zbraní na Ukrajinu. Od začiatku vojny na Ukrajine sa na Soul vyvíjal tlak zo strany USA, Spojeného kráľovstva a členských štátov EÚ, aby Kyjevu poslal svoje zbrane.

Lü Chao, odborník na Kórejský polostrov z Liaoningskej akadémie spoločenských vied, označil pripútanie sa Južnej Kórey a Japonska k vozu USA za “krátkozraký a nebezpečný” krok, pretože postavením sa do prvej línie amerického zadržiavania Číny sa zároveň dostanú do prvej línie čínskych protiopatrení.

Okrem toho pozývanie exteritoriálnych vojenských aliancií do ázijsko-tichomorského regiónu vyvoláva zvýšenú ostražitosť regionálnych krajín, ktoré túžia po stabilite, povedal Lü.

Kambodžský premiér Hun Sen v júni v prejave na slávnostnej promócii študentov povedal: “NATO existuje len na Západe a teraz sa zdá, že sa rôznymi aktivitami zapája do ázijsko-tichomorského regiónu, čo prináša obavy pre ASEAN,” uviedli kambodžské médiá.

Viac sa dočítate

Vilniuský summit NATO – katastrofa na obzore?

Postoje USA a Nemecka k Ukrajine sa v predvečer samitu NATO menia

Rastúce nádeje vo Švédsku pred samitom NATO vo Vilniuse?