Posledný valčík v rozvrátenom svete

Dillí 7. septembra 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:TASR/AP/Valeriy Sharifulin, Sputnik,Kremlin)

Módího vláda nie je zmätená neúčasťou ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na samite G20 9. – 10. septembra. Jej intuitívne poznanie jej pomáha byť stoická. Ide zrejme o shakespearovskú ťažkosť – “Som v krvi / vkročil tak ďaleko, že keby som sa viac nebrodil,/návrat by bol rovnako nudný”, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, veľvyslanec M. K. Bhadrakumar

Indickí diplomati vysokého kalibru by už pred časom prezradili, že udalosť koncipovaná vo včerajšom svete, pred tým, ako doň vtrhla nová studená vojna, nebude mať dnes taký rozsah a význam.

Napriek tomu sa Dillí musí cítiť sklamané, pretože nátlaky Putina alebo Si Ťin-pchinga nemajú nič spoločné so vzťahmi ich krajín s Indiou. Vláda poskytla byrokratický obrat, že “úroveň účasti na globálnych samitoch sa z roka na rok mení. V dnešnom svete s toľkými požiadavkami na čas lídrov nie je vždy možné, aby sa každý líder zúčastnil na každom samite.”

Napriek tomu správa Dillí zveľaďuje mesto, odstraňuje slumy z dohľadu verejnosti, pridáva nové lákavé vývesné štíty, aby upútala pozornosť zahraničných hodnostárov, a dokonca vykladá kvetináče pozdĺž ciest, ktorými prechádzajú ich kolóny.

Človek nemusí byť raketový vedec, aby prišiel na to, že spoločnou črtou rozhodnutí prijatých v Moskve a Pekingu je, že ich vedenia nemajú najmenší záujem o akúkoľvek interakciu s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý bude v Dillí táboriť štyri dni a bude mať k dispozícii všetok čas na nejaké štruktúrované stretnutia, prinajmenšom na nejaké “odbočky” a podobne, ktoré by sa dali zachytiť na kameru.

Bidenove úvahy sú politické: čokoľvek, čo pomôže odvrátiť pozornosť od narastajúcej búrky v politike USA, ktorá hrozí vyvrcholiť jeho impeachmentom, čo by následne mohlo sťažiť jeho kandidatúru vo voľbách v roku 2024.

Samozrejme, toto nie je Bidenova chvíľa Lyndona Johnsona. Johnson v marci 1968 urobil búrlivé rozhodnutie odísť z politiky ako rázny krok k zaceleniu trhlín v národe, pričom sa hlboko trápil, že “v americkom dome teraz vládne rozdelenie”.

Biden nie je žiaden vizionár

Nastražil na Putina medvediu pascu, aby posilnil falošný príbeh, že ak len zosadne z vysokého koňa, vojna na Ukrajine sa skončí zo dňa na deň, zatiaľ čo Kremeľ si je na svojej strane dobre vedomý, že Biely dom je naďalej najsilnejším zástancom tézy, že predĺžená vojna by Rusko oslabila. Biden totiž zašiel do mimoriadnych rozmerov, ku ktorým sa žiadny z jeho predchodcov nikdy neodvážil siahnuť – napomáhať a podnecovať ukrajinské teroristické útoky hlboko v Rusku.

Si Ťin-pching v istom zmysle tiež čelí pasci, keďže Bidenova administratíva sa vo veľkom snaží prezentovať ako zmierlivá voči Číne, o čom by svedčil aj zástup amerických predstaviteľov, ktorí nedávno zamierili do Pekingu – minister zahraničných vecí Antony J. Blinken v júni, minister financií a vyslanec pre klímu John Kerry v júli a ministerka obchodu Gina Raimondo v auguste.

Denník New York Times v utorok priniesol správu s názvom Americkí úradníci smerujú do Číny. Vráti im to Peking? V správe sa Peking pokarhal:

“Čína môže vyslaním úradníkov do Spojených štátov veľa získať. Pre svet by to bol signál, že sa snaží zmierniť napätie s Washingtonom, najmä v čase, keď Čína potrebuje posilniť dôveru vo svoje rozkolísané hospodárstvo. Návšteva by tiež mohla pomôcť pripraviť pôdu pre potenciálne, veľmi očakávané stretnutie medzi prezidentom Bidenom a najvyšším čínskym predstaviteľom Si Ťin-pchingom na fóre v San Franciscu v novembri.

“Peking sa však vyjadril nezáväzne”

Ide o to, že Washington po celý ten čas okrem očierňovania Číny aj neprestajne zosmiešňoval a provokoval Peking bojovnosťou a vypočítavými prostriedkami s cieľom oslabiť čínsku ekonomiku a podnietiť Taiwan a krajiny ASEAN, aby sa postavili do jednej línie ako spojenci USA v oblasti Indopacifiku.

Putin aj Si Ťin-pching sa na vlastnej koži presvedčili, že Biden je majstrom v dvojzmyselnosti, keď za zatvorenými dverami hovorí jedno a koná úplne opačne, pričom sa často správa hrubo a urážlivo na osobnej úrovni v rámci bezprecedentného prejavu hulvátskej verejnej diplomacie.

Samozrejme, symbolika americko-ruského “zmierenia” na indickej pôde, nech už je akokoľvek vymyslená, môže Washingtonu len prospieť, aby Módího odtrhol od nesmierne dôležitého strategického partnerstva Indie s Ruskom v čase, keď prosby Západu v súvislosti s Ukrajinou nenašli odozvu v krajinách globálneho Juhu.

Ako to už býva, nesprávne chápaná účasť Indie na nedávnych “mierových rozhovoroch” v Džidde (čo bol v skutočnosti nápad NSA Bieleho domu Jakea Sullivana) vytvorila mylný dojem, že Módího vláda “bude súčasťou implementácie 10-bodového mierového vzorca, ktorý navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, a o podrobnostiach sa rokuje”.

Moskva aj Peking budú mimoriadne opatrní pred nástrahami Bidenovej administratívy, ktorých cieľom je vytvoriť nedorozumenia vo vzájomných vzťahoch a vytvoriť mylné predstavy o stabilite rusko-čínskych strategických vzťahov v kritickom období, keď sa Putin chystá na návštevu Pekingu.

Putinovu prípadnú októbrovú návštevu Číny možno považovať za reakciu na marcovú návštevu Si Ťin-pchinga v Moskve, ale má podstatný obsah, ako je zrejmé z pozvania Pekingu, aby bol hlavným rečníkom na treťom fóre Pásmo a cesta pri príležitosti 10. výročia objavenia sa BRI v čínskej zahraničnej politike.

Hoci v roku 2015 Putin a Si podpísali spoločné vyhlásenie o spolupráci na “prepojení budovania Eurázijskej hospodárskej únie a ekonomického pásu Hodvábnej cesty”, podpora BRI zo strany Moskvy mala zatiaľ skôr deklaratívny charakter, ktorý nedosahoval úroveň pristúpenia k nej. Čínska strana, keď sa jej to hodí, spomína Rusko ako krajinu Pásu a cesty, zatiaľ čo Moskva sa jednoducho drží predchádzajúcich formulácií.

To sa môže zmeniť s Putinovou októbrovou návštevou, a ak áno, môže to byť historická zmena pre dynamiku čínsko-ruského partnerstva a pre tok medzinárodnej politiky ako celku.

Indickí diplomati dúfajú, že sa im podarí vypracovať spoločný dokument, ktorý bude dokumentovať rozpory, ktoré sa netýkajú len Ukrajiny, ale aj zmeny klímy, dlhových záväzkov rozvíjajúcich sa trhov, cieľov udržateľného rozvoja, digitálnej transformácie, energetickej a potravinovej bezpečnosti atď. Konfrontačná línia kolektívneho Západu predstavuje veľkú prekážku.

Ministri zahraničných vecí skupiny G20 neprijali spoločné vyhlásenie a rokovania pod tlakom krajín G7 “zablúdili do emocionálnych vyhlásení”, ako neskôr povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Putin a Si pravdepodobne neočakávajú od samitu G20 žiadne prelomové riešenia.

Je veľmi pravdepodobné, že nadchádzajúce podujatie v Dillí, ktoré sa uskutoční tento víkend, sa môže stať posledným valčíkom svojho druhu medzi kovbojmi západného sveta a čoraz nepokojnejším globálnym Juhom. Oživenie antikoloniálneho boja v Afrike je zlovestné. Je celkom zrejmé, že Rusko a Čína vkladajú svoje vajcia do košíka BRICS.