Poslanci schválili balík opatrení lex atentát. Mimovládka bije na poplach: Obmedzujú slobodu prejavu, združovania

Bratislava 27. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar,Jaroslav Novák,František Iván,Martin Baumann)

Aktualizované 27. júna 2024 17:19

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili lex atentát, teda balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Právna úprava zavádza nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Najvyšší ústavní činitelia budú mať na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť

Zhromaždenie sa po novom zakáže, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Zakázané bude aj zhromaždenie v oblasti určenej prevažne na bývanie a nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto a mohlo zasiahnuť do práva na súkromie alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia väčšieho počtu osôb.

Zakázané bude zhromaždenie, pri ktorom môže dôjsť k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho sa nebude dať zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení. Policajný zbor bude povinný informovať obec o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia.

“Primerane vybavená nehnuteľnosť” a doživotná renta

Prezident, predseda Národnej rady (NR) SR a premiér budú mať priznané právo na “primerane vybavenú nehnuteľnosť”. Podmienka vzniku práva na tzv. doživotnú rentu bude naviazaná na trvanie funkčného obdobia prezidenta. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta, budú mať právo na doživotný plat.
Ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov má zabezpečovať rezort vnútra. Pri zabezpečovaní ubytovania sa bude klásť veľký dôraz aj na ochrannú funkciu ubytovania.

Do 12. septembra sa má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti. “Ak ministerstvo vnútra vyhodnotí, že z ubytovaní, ktoré prichádzajú do úvahy, nejaké konkrétne vyhovuje bezpečnostným požiadavkám, bude ústavný činiteľ z dôvodu ochrany povinný takéto ubytovanie využívať,” píše sa v schválenom materiáli.

Právo na doživotný plat by sa malo realizovať s dvomi výnimkami. Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti konania znamená zánik práva na doživotný plat, vysvetlilo.

Ochrana sa má poskytovať aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu bude mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR. Minister vnútra má do 12. septembra zanalyzovať súčasné postupy pri ochrane ústavných činiteľov a určených objektov. Má takisto pripraviť návrhy opatrení na zvýšenie kvality poskytovania ochrany.
Nová legislatíva má byť účinná od 15. júla.

KDH bude žiadať prezidenta, aby lex atentát vetoval

Opozičné KDH bude žiadať prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby vrátil lex atentát do parlamentu. Zákon podľa hnutia prináša ohrozenie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a právo na zhromažďovanie. TASR o tom informovala hovorkyňa hnutia Lenka Kovár. Ak zákon Pellegrini podpíše, KDH avizuje iniciovanie podania na Ústavný súd SR.

“Lex atentát nerieši ochranu ústavných činiteľov a bezpečnosť ľudí na Slovensku. Od začiatku sme upozorňovali, že návrh zákona bol šitý horúcou ihlou a bez riadnej odbornej diskusie. Najskôr mala vláda vyhodnotiť atentát s odborníkmi, prísť na základe toho s konkrétnymi riešeniami a až potom predložiť balík opatrení reagujúcich na atentát v Handlovej,” uviedol predseda KDH Milan Majerský.

Od prezidenta hnutie žiada vetovanie zákona. “Jeho nasledujúce rozhodnutia budú ukazovateľom toho, či bude nadstranícky prezident tak, ako to deklaroval,” dodal Majerský.

Kolíková: Lex atentát prináša namiesto opatrení doživotnú rentu pre Fica

Lex atentát prináša namiesto bezpečnostných opatrení doživotnú rentu pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Na tlačovej konferencii to uviedla poslankyňa Národnej rady (NR) SR Mária Kolíková (SaS).

Kolíková zdôraznila, že Fico je jediný predseda vlády, ktorému na základe schváleného zákona prináleží doživotná renta. Ak mu chce Smer-SD zabezpečiť doživotnú rentu, má na to podľa nej dosť prostriedkov, keďže niekoľkokrát vyhral voľby a za výsledok parlamentných volieb dostávajú strany príspevok od štátu.

Pripomenula tiež, že zákon prináša vážny zásah do politických práv, napríklad do zhromažďovacieho práva. Kritizuje, že sa vopred zakážu zhromaždenia pred bydliskom politikov bez toho, aby bola situácia najskôr vyhodnotená. Kritizuje aj obmedzenie dvoch zhromaždení, ktoré sa budú konať naraz. “Bude možne zakázať zhromaždenia len preto, lebo sú tu dve zhromaždenia, ktoré chcú poukázať na tému, o ktorej sa verejne diskutuje,” povedala s tým, že sa vopred dáva obciam možnosť, aby takéto zhromaždenia zakázali.

Koalícia podľa Kolíkovej valcuje všetko. Pripomenula, že chce odvolať z funkcie predsedu Výboru NR SR pre pre verejnú správu a regionálny rozvoj Michala Šipoša (Slovensko, Za ľudí, KÚ) a aj ju ako predsedníčku Osobitného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS). “Dôvody, ktoré si na to vymyslela koalícia, sú absurdné, je to škandalózne,” skonštatovala.

Remišová: Vládna koalícia zneužila atentát na zavedenie doživotnej renty

Vládna koalícia zneužila atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na zavedenie “papaláškej” renty a ochranky pre predsedu vlády. Zároveň obmedzila ústavné právo občanov na zhromažďovanie. Tvrdí to poslankyňa Národnej rady (NR) SR Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Zákon podľa nej porušuje Ústavu SR a ide proti judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

“Toto nie je lex atentát, keďže len v minimálnej miere rieši prevenciu proti podobným incidentom. Je to lex papalášska renta, ktorá bude stáť občanov milióny eur,” uviedla Remišová v stanovisku.

Hnutie Slovensko označilo lex atentát za príklad “najhrubšieho cynizmu”. Na sociálnej sieti hnutie napísalo, že zavedenie doživotnej renty neprinesie Slovensku väčšiu bezpečnosť.

Žilinka ocenil, že poslanci NR SR akceptovali jeho pripomienky k lex atentát

Generálny prokurátor Maroš Žilinka ocenil, že poslanci Národnej rady (NR) SR akceptovali právny názor a všetky odborné a vecné pripomienky, ktoré vyjadril k návrhu balíku opatrení lex atentát, ktorý vo štvrtok schválila NR SR. Uviedol to na sociálnej sieti.

Žilinka v minulosti upozornil na novelizačné články, ktoré sa týkajú zákona o Policajnom zbore, zákona o elektronických komunikáciách i Trestného zákona. V prvom prípade poukázal na to, že navrhovaná právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby predstavuje neprimeraný zásah do základného práva na súkromný život. Problém videl aj v zmene Trestného zákona, ktorou sa má neuhradenie peňažnej sankcie kvalifikovať ako trestný čin.

Prezident sa k zákonom na podpis vyjadrí až po preštudovaní finálneho znenia

Prezident Peter Pellegrini sa k zákonom predloženým na jeho podpis vždy vyjadrí až po dôkladnom preštudovaní ich finálneho znenia. Pre TASR to uviedla prezidentova hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková v súvislosti s otázkami o podpise schváleného balíka zákonov lex atentát.

“Svoje rozhodnutie (prezident) oznámi vždy v rámci zákonnej lehoty a v prípade zákonov, ktoré vzbudili pozornosť verejnosti, je pripravený aj vysvetliť svoje rozhodnutie, prečo sa daný zákon rozhodol podpísať alebo vrátiť na prerokovanie parlamentu,” doplnila hovorkyňa.

Mimovládna organizácia vyzýva prezidenta, aby vetoval zákon lex atentát

Mimovládna organizácia Amnesty International (AI) vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby vetoval balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie lex atentát, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Namieta predovšetkým obmedzenie zhromažďovacieho práva. Balík opatrení podľa jej slov obmedzuje aj slobodu prejavu, združovania a prístup k informáciám.

Za nedostatočné považuje AI aj zmeny, ktoré vláda urobila v návrhu zákona po ich kritike. “Je síce pravda, že vláda urobila v návrhu zákona po širokej kritike od nás a ďalších organizácií či inštitúcií zmeny, tie sú však ohromne nedostatočné a nemenia drastickosť zásahu do ľudských práv, ktorý tento zákon predstavuje,” uviedol riaditeľ Amnesty International Rado Sloboda. Namietal aj ochranu verejného poriadku a bezpečnosti prostredníctvom plošného zákazu zhromažďovania v okolí budov vlády, parlamentu, Ústavného súdu SR alebo sídla hlavy štátu.

Podľa AI všeobecné a plošné zákazy bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu nie sú v súlade s Európskym dohovorom pre ľudské práva. AI však akceptuje, že povinnosťou zodpovedných orgánov je chrániť právo pokojne sa zhromažďovať vrátane povinnosti umožniť pokojné zhromaždenia aj v prípadoch, keď môže byť zhromaždenie nepríjemné.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNĽP) namietalo prijímanie návrhu zákona cez skrátené legislatívne konanie. “Prijímanie návrhu zákona cez skrátené legislatívne konanie neumožnilo potrebnú inkluzívnu diskusiu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti či expertkami a expertmi na ľudské práva,” uviedla výkonná riaditeľka SNĽP Silvia Porubänová.

PS: Príprave lex atentát nepredchádzala analýza toho, čo sa stalo

Príprave lex atentát nepredchádzala dôkladná analýza toho, ako mohlo k atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) dôjsť, aké boli zlyhania a kde sú slabé miesta v bezpečnostných zložkách. Skonštatoval to predseda opozičného PS Michal Šimečka. Poslanci PS v Národnej rade (NR) SR zákon nepodporili. Kritizujú tiež obmedzovanie práv na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania.

“Od začiatku úvah o novej legislatíve v reakcii na atentát sme upozorňovali na to, že ešte predtým, než začneme niečo robiť v zmysle legislatívy, by bolo dobré, aby vláda, respektíve ministerstvo vnútra, predložilo analýzu toho, ako mohlo k atentátu dôjsť, aké boli zlyhania, kde sú slabé miesta v našich bezpečnostných zložkách a aby bola vyvodená zodpovednosť,” uviedol Šimečka na stredajšej tlačovej konferencii. Dodal, že na základe analýzy sa mohli navrhnúť riešenia, na ktorých sa mohla dohodnúť celá politická scéna.

Veľká väčšina opatrení v zákone podľa neho nesúvisí s atentátom. Nevidí dôvod na zasahovanie do základných politických práv. Šimečka dodal, že s atentátom nesúvisí ani doživotná renta pre predsedu vlády, nezvýši to jeho bezpečnosť. Pripomenul, že koalícia avizuje na jeseň predloženie lex atentát 2. Obáva sa, že vláda bude naďalej tému atentátu využívať na obmedzovanie slobôd. PS zvažuje tiež podanie na Ústavný súd (ÚS) SR.

PS kritizuje aj zmeny v novele zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF), keďže SNS predložila tesne pred hlasovaním pozmeňujúci návrh, ktorý zásadne mení pôvodnú novelu. Návrh podľa PS obmedzuje nezávislosť a verejnoprávny charakter fondu. Považuje ho za pokus o oslabenie fungovania fondu tak, že ministerstvo kultúry bude môcť ovplyvňovať jeho rozhodnutia. “To je v rozpore so základným zmyslom, pre ktorý verejnoprávne fondy existujú, teda, že o projektoch majú rozhodovať odborníci, nie politici,” pripomenula poslankyňa Zora Jaurová (PS). O návrhu by mal parlament hlasovať ešte vo štvrtok.

Gašpar odmieta, že lex atentát obmedzuje právo na zhromažďovanie

Schválený lex atentát nijako neobmedzuje právo na zhromažďovanie, naopak, má vytvoriť bezpečnejšie prostredie na jeho realizáciu. Poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD) o tom informoval na štvrtkovej tlačovej konferencii.

“V lex atentáte sú zmeny, ktoré nijako nejdú proti ľudským právam, ani politickým právam,” zdôraznil Gašpar. Ako dodal, strana Smer-SD ani koaliční partneri nikdy nemali v úmysle obmedzovať právo na zhromažďovanie, no pri výkone tohto práva môže podľa neho dnes prísť ku konfliktným až bezpečnostným incidentom.

Cieľom balíka zákonov bolo podľa Gašpara upokojiť bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a predchádzať obdobným mimoriadnym udalostiam.

Potvrdil, že na jeseň by mal byť predložený ďalší balík zmien. Táto legislatíva by však podľa Gašpara mala prejsť riadnym legislatívnym konaním.

Prečítajte si tiež

• Lex Atentát – Vieme, čo vláda do návrhu „prepašovala“ a s atentátom to nijako nesúvisí
• Prečo je dôležité prijať “lex atentát“ v skrátenom konaní ?
• Smer-SD avizuje v lex atentát zmeny, obciam nemajú hroziť sankcie