Poslanci posunuli do druhého čítania lex atentát

Bratislava 20. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Aktualizované 20. júna 14:26

Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli vo štvrtkovom hlasovaní do druhého čítania lex atentát, teda vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR

Z návrhu vyplýva, že zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Ustanoviť sa má zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať.

Doplniť by sa mohli nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh. Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb “a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami”.

Ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania by sa mohlo rozšíriť aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.

Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na “primerane vybavenú nehnuteľnosť”. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.

V lex atentáte taktiež navrhujú, aby sa ochrana poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu by mal mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR.

Opozičné KDH žiada úpravy a stiahnutie zákona na prepracovanie. Zákon podľa nich nereaguje na príčiny a dôsledky atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Hnutiu chýbajú analýzy, závery vyšetrovania. Zákon sa podľa nich pripravil narýchlo, bez kvalitnej diskusie. Predseda KDH Milan Majerský na tlačovej konferencii uviedol, že zhromaždenia sú výdobytky, ktorými človek môže vyjadriť svoj názor aj na ulici, ak to urobí slušne a demokratickým spôsobom. KDH súhlasí s dôstojným bývaním najvyšších ústavných činiteľov, aby mohlo byť reprezentatívne, a súhlasí aj s tým, aby sa obmedzili demonštrácie pred obydlím politikov, lekárov či vedcov. Hnutie takisto tvrdí, že sa musia spresniť dôvody, kedy a za akých okolností bude polícia odporúčať obci zakázať zhromaždenie alebo ho rozpustiť. Nesúhlasí ani s pokutami pre obce či so získavaním údajov o občanoch od telekomunikačných operátorov.