Môj profil 
Predplatné
Thunbergová a jej spolupracovníci chcú preto eskalovať konfrontáciu s piatimi krajinami, ktorá vyplynula zo súdneho sporu, ktorý bol formálne podaný v OSN v septembri 2019.
V OSN podali aktivisti sťažnosť konkrétne proti Argentíne, Brazílii, Francúzsku, Nemecku a Turecku, ktoré obviňujú z podpory fosílnych palív a ohrozovania blahobytu detí v dôsledku klimatickej krízy.
V sťažnosti z roku 2019 sa uvádza, že krajiny vedeli o negatívnom vplyve svojich emisií uhlíka na životné prostredie a neurobili nič, aby tomu zabránili.
Ako teraz uviedla skupina v tlačovej správe, krajiny porušili svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa tým, že po celé desaťročia podporovali fosílne palivá a nedokázali obmedzovať emisie skleníkových plynov, napriek tomu, že si boli vedomé rizík zmeny klímy.
Skupina sa zamerala na týchto 5 krajín, pretože sú najväčšími znečisťovateľmi klímy z 45 krajín, ktoré prijali opačný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa.
Protokol umožňuje deťom adresovať OSN sťažnosť o porušovaní zmluvy priamo. Spojené štáty a Čína protokol nepodpísali, a tak aj keď veselo znečisťujú, nedá sa ich zažalovať.
Brazília, Francúzsko a Nemecko v reakcii uviedli, že podľa ich názoru OSN nemá žiadne kompetencie vypočuť si sťažnosť proti “piatim krajinám, ktoré porušujú práva dieťaťa na čistý vzduch.“
Začatý súdny proces sa spája s rastúcim počtom podobných pokusov o začatie súdnych konaní týkajúcich sa zmeny klímy. V procesoch aktivisti vždy tvrdia, že vlády alebo podniky, porušili zákon, alebo nesplnili svoje medzinárodné záväzky. Pomocou takýchto procesov sa potom skupiny snažia nasilu prinútiť vlády k zmene politiky.
Jeden z najúspešnejších súdnych procesov bol doposiaľ v Holandsku, kde v prípade “Urgenda”, sudcovia nariadili, že vláda musí zmeniť svoju politiku na riešenie emisií a klimatickej krízy.
Andrea Lopatková
.JPG)
.jpg)
