Brusel 2. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Igor Šiškin: Európu netreba ľutovať, ale poučiť – a to tvrdo, ako v roku 1941. Článok pre ruské noviny Svobodnaja pressa napísal a rozhovor viedol Jurij Jencov
Slovenskej opozícii vyrazilo dekel. Účasť premiéra Roberta Fica v ruskej televíznej relácii označila za „obrovskú hanbu“. To sú slová opozičného poslanca, miestneho demagóga, o ktorom sme doteraz nevedeli, istého Michala Šimečku, píše Jurij Jencov.
A maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na konferencii o eurázijskej bezpečnosti hovoril po rusky. Zdvorilo poďakoval za pozvanie zúčastniť sa na podujatí v Minsku, ako sa na diplomata patrí.
Tieto otázky sú skutočne veľmi aktuálne. Bývalý fínsky prezident Sauli Niiniste vo svojej správe o civilnom a vojenskom stave EÚ hovoril o príprave Starého sveta na rozsiahlu vojnu. Máloktorý Európan v nej chce zomrieť. Preto je čoraz viac ľudí, ktorí nechcú pochodovať vo formácii do priepasti, ale zachrániť sa individuálne. Po Maďarsku, Slovensku a Rakúsku zvíťazili strany podporujúce rozvoj strategických vzťahov s Ruskom a Čínou aj v Bulharsku a Gruzínsku.
Medzi Francúzmi je tiež veľa tých, ktorí už dlho snívajú o „Frexite“, vystúpení z Európskej únie, podobnom „Brexitu“, ktorý sa odohral na druhej strane Lamanšského prielivu.
Prezident Emmanuel Macron pľuje na svoju súperku Marine Le Penovú, pretože sa obáva, že sa spojí s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi na východe. Dokonca ani nie v Rusku, len v Poľsku. A v Nemecku sú aj zástancovia „dexitu“, od slova Deutschland, a „Holxitu“ v Holandsku. Môže sa EÚ čoskoro sama rozpadnúť?
Igor Šiškin, zástupca riaditeľa Inštitútu krajín SNŠ, upozorňuje, že márne radi počúvame reči o tom, že EÚ je náš najväčší priateľ a za všetko môže Amerika.
– V médiách sa často ozývajú hlasy, že to USA „vykrútili ruky“ úbohým Európanom a prinútili ich „streliť si do nohy“. Všetci sme už mnohokrát čítali a počúvali niečo podobné. Konfrontácia s Ruskom sa vraj odohráva „v rozpore s národnými záujmami“ Nemecka, Českej republiky a – ďalších zaradom.
„SP“: Mnohí si to chcú myslieť, pretože po cestách po európskych letoviskách sa naši „mienkotvorcovia“ úprimne zamilovali do všetkého európskeho.
– Všetko sa dá vysvetliť. Niekedy však hovoria zjavné nezmysly a vysvetľujú to tým, že „chcú, aby to bola pravda“. Lenže my nelietame na lietadlách, ktoré sú vyrobené „tak, ako my chceme“, ale tak, ako to predpisujú zákony aerodynamiky.
Veď ak lietadlo havaruje, konštruktérov nezachránia argumenty „ja som to tak chcel“ a príroda, taká darebáčka, moje želania nevypočula. A v dôsledku našej túžby priateliť sa s Európou sa ukázalo, že Rusko je na súčasnú konfrontáciu úplne nepripravené – ani psychologicky, ani ekonomicky.
V našich hlavách sme si hovorili, že „to sa nemôže stať, lebo sa to nikdy nemôže stať“. Od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia sme boli indoktrinovaní rozprávkou o „paneurópskom dome, kde sme vítaní a milovaní“, pričom jeho výstavbe bránil len strašný Washington.
Teraz si pripomeňme, čo sa stalo, keď v roku 2016 zvíťazil Donald Trump a reálne hrozilo, že USA upustia od konfrontácie s Ruskom. EÚ predĺžila balík sankcií voči Rusku v predstihu, aby sa to stihlo do Trumpovej inaugurácie.
Aby práve tieto „hrozné Spojené štáty“ nebránili „bielym a nadýchaným“ Európanom pokračovať vo vedení hybridnej vojny proti Rusku. Toto všetko akosi nezapadá do verzie, že „boli donútení“.
„SP“: A teraz lídri európskych štátov, s výnimkou Maďarska a Slovenska, hovoria, že chcú sami podporiť kyjevský režim.
– Možno sa teda môžeme začať pozerať na Európu realisticky – s vedomím, že Európska únia je životne zainteresovaná na strategickej porážke Ruska.
A okrem USA sme vždy radi hovorili, že Starú Európu zviedli na scestie „drobní darebáci“ z Novej Európy, ako sú Poľsko, Rumunsko a niektoré pobaltské štáty. A v skutočnosti by bez rozpadu ZSSR žiadna EÚ neexistovala. Celá Európa za posledných 30 rokov prosperovala a ťažila z koristi, ktorú získala z rozpadu Sovietskeho zväzu. Európa je hlavným príjemcom jeho zničenia.
A EÚ to vie.
Chápu, že návrat Ruska a premena našej krajiny na centrum moci znamená, že rabovanie sa skončí. A majú vážne hospodárske problémy. A pamätajú si, ako sa im podarilo vyriešiť podobné problémy koncom 80. a začiatkom 90. rokov.
A chcú ich riešiť znova, rovnakým spôsobom, na úkor ruských zdrojov, na úkor rozpadu a rozkúskovania našej krajiny. Pripomeniem, že Európsky parlament prijal stratégiu na zničenie Ruska. Jasne sa v nej píše, že cieľom EÚ je „dekolonizácia Ruska“, teda jeho rozkúskovanie.
My, samozrejme, opäť začneme hovoriť: „Kto venuje pozornosť týmto poslancom Európskeho parlamentu! Sú to prázdne hlavy, nemajú žiadnu moc!“ Pripomeniem však, že tento dokument najprv schválila Európska rada, teda štruktúra, ktorá združuje hlavy štátov, ktoré moc majú.
“SP: Ale to sú všetko politici. Uvažujú všetci európski občania, voliči a voličky ako Ursula von der Leyenová? Alebo začali rozmýšľať, keď pocítili na svojej peňaženke, že sa to zhoršilo?
– Vyťahujete našu druhú obľúbenú tému „zdegenerovaných zlých elít“, ktoré nerozumejú záujmom svojich štátov a „veľmi dobrých národov“.
Podobnú rozprávku rozprávala propaganda pred Veľkou vlasteneckou vojnou. A hneď ako sa začala, ukázalo sa, že postoj, ktorý bol vtĺkaný do hláv sovietskych občanov, že „na druhej strane sú tí istí bratia robotníci“, ktorých „strašní buržuji donútili zaútočiť na Sovietsky zväz” – nefunguje. A táto propaganda bola okamžite odstránená.
Teraz sme v stave hybridnej vojny so Západom. Áno, hybridnej. Ale neprejde do horúcej fázy len preto, že máme jadrové zbrane. Boja sa. Inak by už dávno bombardovali Moskvu, ako v roku 1941.
A my už tretí rok pokračujeme v rozprávaní o „našich priateľoch na nesprávnej strane“. Že „obyčajní ľudia sú za nás“. Aby naše odvetné opatrenia nehrali do karát “zdegenerovanej elite”! „Nemôžeme proti sebe poštvať národy.“ „Naopak, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme národom ukázali: od z Ruska nepochádzajú žiadne problémy. Len od ich vlastných vládcov.“
To je, ako keby súdruh Stalin vydal príkaz „za žiadnych okolností nestrieľať nemeckých robotníkov, aby si Nemecko o ‚vlasti socializmu‘ nemyslelo niečo zlé. Vtedy sa takéto nezmysly nerobili, ale teraz sa robia.
“SP: Prečo je pozícia Maďarska a Slovenska medzi 28 členskými štátmi EÚ taká dôležitá? Je škoda, že sú v menšine.
– Tieto dve krajiny nemajú z konfrontácie s Ruskom nič, na rozdiel od Poľska, Rumunska, Českej republiky a celej starej Európy. Preto, vedené svojimi národnými záujmami, chcú, aby sa táto hybridná vojna proti nám, ktorú nepotrebujú, čo najskôr skončila.
„SP“: A čo známa axióma „ľud má vždy pravdu“?
– Ľud nemá vplyv na politiku úradov. Hoci na Slovensku teraz prebieha celonárodná zbierka podpisov za zrušenie „protiruských sankcií, ktoré spôsobujú ekonomické škody slovenskému štátu“. A za krátky čas, za dva mesiace, vyzbierali takmer stotisíc podpisov.
“SP: Vo Francúzsku sa objavilo slovo ‚Frexit‘. Spomínajú ho však už päť rokov, ale nikdy sa neuskutočnil.
– Úplne správne. K žiadnemu Frexitu ani Dexitu nedôjde. A Brexit? Cítili sme sa vďaka tomu lepšie? Zmenila sa politika Británie pre nás k lepšiemu?
“SP: Ak sa zmenila, tak k horšiemu.
– K horšiemu, a to veľmi. Veď Británii sa rozviazali ruky, aby aktívne tlačila Rusko proti Európskej únii, ktorá si to aj sama želá. Na druhej strane, Británia by v prípade vyhrotenej konfrontácie bola mimo konfliktu.
Nedávno som v rozhlase počul slová veľmi, veľmi vzdelaného človeka, ktorý na otázku, čo treba považovať za naše víťazstvo v ŠVO, povedal, že je to „získanie suverenity pre Európu a vybudovanie EÚ nie podľa záujmov USA, ale podľa záujmov národov Európy”.
To znamená, že sa ukázalo, že naši bojovníci prelievajú svoju krv za to, aby… priniesli slobodu národom Nemecka, Francúzska a Talianska! Opäť sa zasadzujú za oslobodenie Európanov spod hrozného amerického jarma.
„SP“: Je to ako za napoleonských vojen? Alebo vo Veľkej vlasteneckej vojne! Nič sa nemení.
– Nie, v prvej polovici devätnásteho storočia sme vstúpili do Paríža, aby sme zničili silu, ktorá nás napadla a vypálila Moskvu. A v roku 1944 sme prekročili hranice nie preto, aby sme „zachránili úbohých Európanov“, ktorí s nami bojovali, ale aby sme zničili nepriateľa v jeho brlohu.