V Ponitrianskom múzeu otvorili výstavu Slovenského ľudového ornamentu z tvorby Štefana L. Kostelničáka „Čaro slovenského ornamentu“

Nitra 6. februára 2020 (HSP/Foto:Eugen Rusnák)

V Ponitrianskom múzeu v meste pod Zoborom dnes predpoludním slávnostne otvorili výstavu Slovenského ľudového ornamentu z tvorby Štefana L. Kostelničáka „Čaro slovenského ornamentu“. Túto originálnu a zaujímavú výstavu pripravil a dnes spolu s riaditeľom Ponitrianskeho múzea v Nitre Antonom Števkom aj otvoril predseda nitrianskeho slovanského občianskeho združenia „Slavica“ Miloš Zverina

Danú výstavu Miloš Zverina pripravil spolu so svojimi spolupracovníčkami: Galinou  Antropovou (grafické spracovanie ornamentov) a Annou Kostelníčákovou (odborná spolupráca). Výstava „Čaro slovenského ornamentu“ prezentuje tému Slovenského ľudového ornamentu majstra Štefana L. Kostelničáka a Staroslovienskej symboliky a je obohatená vzácnymi  autorskými fotografiami Miloša Zverinu, ktoré zachytávajú zaujímavé miesta slovensko-slovanského sveta (Skaly Dovbuša, Tatranské pleso, Kriváň, okolie Nitry, skalu Budzogáň, Terchovskú dolinu, rieku Dunajec, skanzen Zuberec, Malý Dunaj, vrch Zobor, hradisko Bojná, jaskyňu Čertova pec, hradisko Mikulčice atď.).

Počas otvorenia výstavy Miloš Zverina a riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Anton Števko v rozhovoroch pre redaktorov RTVS – Rádio Regina a televíznej stanice Central poukázali na to, že slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval takmer na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr a Karpatskej kotliny. Ornament, používaný pri zdobení šiat a ich doplnkov, chát a domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií.

Podčiarkli, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde sa odhaľovalo ľudské telo – vychádzalo spod šiat.

V rozhovore pre Hlavné správy Miloš Zverina porozprával o tom, ako sa konkrétne využíval slovenský slovanský ornament na oblečení našich predkov. Na hlave mohli mať vyšívanú šatku, čepiec alebo ozdobený klobúk, prilbu. Okolo krku to bol vyšívaný ornament na golieri chrániaci predovšetkým krčnú tepnu. Na zápästiach mali vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky.

„V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovienske symboly, ktoré plnia spomínanú ochrannú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovienskymi symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické alebo merbné ornamenty alebo vzory,“ uviedol Miloš Zverina.

Poukázal na to, že prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto vyššie spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Karpatská Rus…

Pripomenul aj výroky majstra Štefana Leonarda Kostelničáka: „Cvičením ornamentálnej výzdoby dosahuje sa zušľachťovanie ducha a srdca mládeže. Činnou prácou nedáme zahynúť našej ornamentálnej výzdobe, vedome jej vypadnúť ani z programu školy, ale budeme dbať na to, aby sa z pokolenia na pokolenie zachovala. Práca musí byť výplodom duše a srdca. Kto chce spoznať samobytnú slovenskú ornamentiku, musí navštíviť aj najposlednejšiu chalúpku, tam nájde pravé, slovenské ornamentálne dekorácie a podoby, presvedčí sa o našom svojskom ľudovom umení, o tejto obdivuhodnej stránke slovenskej kultúry a o našej duchovnej schopnosti…“

Zaujímavá a poučná výstava „Čaro slovenského ornamentu“ potrvá v Ponitrianskom múzeu v strede mesta pod Zoborom do 1. marca tohto roka.

Eugen Rusnák