Môj profil 
Predplatné
Poniky 16. júna (TASR) – Poniky neďaleko Banskej Bystrice majú podľa prednostu obecného úradu Romana Mikušinca za sebou bohatú históriu, nakoľko vznikli už v roku 1284. Napríklad bývalý pivovar pripomínajú pozostatky pivníc, v ktorých sa pivo skladovalo. Z dávnejších čias pochádza aj vyše 700-ročný gotický kostol a milovníci výtvarného umenia môžu obdivovať fresky v jeho interiéri. O tom, že lokalita obce bola osídlená už v dávnej minulosti, svedčí asi 20.000 rokov staré neolitické sídlisko, z ktorého vidieť napríklad obranný val.
Fresky v kostole, ktorý dal postaviť v roku 1310 ostrihomský arcibiskup, chodia obdivovať návštevníci zo Sýrie, Mexika, Holandska, Dánska, USA i Francúzska. Videl ich aj princ Charles. TASR po kostole sprevádzal brat Juraj Slugeň z kapucínskeho rádu Rímskokatolíckej cirkvi v Ponikoch. Kostol bol zasvätený sv. Františkovi z Assisi. Fresky sú robené technikou fresco – secco (tempera). "Predpokladá sa vplyv českej knižnej maľby zo 14. storočia," konštatoval Slugeň. Najstaršou freskou (1378) je vyobrazený sv. Juraj nad kaplnkou, ktorý sedí na koni, zabíja draka a oslobodzuje princeznú. Fresky prešli 20-ročným (1971 – 1991) reštaurovaním. Kostol bol totiž počas tureckých nájazdov vypálený a fresky zatreté bielou farbou. "Až potom, okolo roku 1709, keď prešli do správy katolíckej cirkvi, tak sa začali odkrývať," uviedol Slugeň. Ako priblížil ďalšiu zaujímavosť, na vonkajšej fasáde kostola sú slnečné hodiny z roku 1586 a stále sú funkčné.
Mikušinec pokračoval, že pomerne zachovalé neolitické sídlisko sa nachádza v časti Ponická Huta asi 20 – 30 metrov za skalným útvarom Baba. V sutine sa dá nájsť napríklad hlinená keramika z uvedeného obdobia. "Táto lokalita nebola nikdy seriózne archeologicky skúmaná. Ale vie sa, že to tam je," dodal Mikušinec.
Spomínaný pivovar existoval v rokoch 1750 – 1848. Bol situovaný pod katolíckym kostolom, kde sa v súčasnosti nachádza obecný úrad. Mikušinec priblížil, že právo variť pivo dostali Poniky v súvislosti s udelením mestských práv podľa vzoru mesta Krupina, nakoľko sa tu nachádzalo zlato, striebro, meď či olovo. Predpokladá sa, že už pred rokom 1284 tu prebiehala ťažba. "Pretože na území, ktoré sa volá Predbane, sa nachádzajú tzv. pingy, nazval by som ich kruhové jamky, z ktorých sa povrchovo ťažila ruda," vysvetlil Mikušinec. V roku 1600 sa začalo s hlbinným ťažením, teda razením štôlní. Na opačnej strane chotára sa ťažilo zlato v tzv. Ponickej vrchovine. Železná ruda sa ťažila najmä na Ponickej Hute, kde vznikla aj vysoká pec. V lokalite obce banskú minulosť pripomínajú pozostatky banských diel i starej banskej haldy, na ktorú sa vyvážala vyťažená hmota. Aj dnes sa v obci nachádza veľké mikroskopické ložisko medi, a to v lokalite Farbište.
.jpg)
.JPG)
