Jordánsko o Sýriu zakoplo. Teraz sa ponára do chaosu a otázne, vzhľadom na plán Veľkého Izraela, bude i jeho celkové prežitie

Portál RusVesna informuje o nepokojoch, ktoré zachvátili Jordánsko. Jordánsko od začiatku konfliktu v Sýrii usilovne podporovalo USA a členov proamerickej koalície, na území Jordánska sa nachádzajú americké vojenské základne, výcvikové strediská kde americkí inštruktori cvičia členov protiasadovských teroristických zoskupení.

V Jordánsku sa ale v posledných hodinách začali masové protesty, ktoré zachvátili viacero jordánskych miest. Protestujúci zablokovali cesty a požadujú pád vlády. Jordánsky denník Al Had informuje, že protestujúci blokovali aj cesty k letisku v Ammáne, bola nasadená polícia, ktorá cesty odblokovala, strety medzi políciou a demonštrantmi však naberajú na intenzite.

V Jordánsku sa zvýšili ceny na základné potraviny a vláda zaviedla nové dane, aby znížila štátnu zadĺženosť Jordánska. Jordánsko nie je vyvolený štát ako USA, Američania sú presvedčení, že ich astronomický dlh musí zaplatiť celý svet. Jordánci možnosť parazitovať na svete ako Američania nemajú a skutočnosť, že už niekoľko rokov Jordánsko hospodári priemerne s ročným deficitom 2 miliardy USD, sa negatívne odráža na jordánskej ekonomike.

Jordánsko je finančne vyčerpané, nepomáha ani finančná pomoc Saudskej Arábie. Jordánsko má približne 8,5 milióna obyvateľov, v krajine sa usídlilo takmer 1,5 milióna sýrskych utečencov, čo Jordánsko finančne vyčerpáva. Jordánsky kráľ Abdulláh na všetkých medzinárodných fórach otvára otázku o utečencoch zo Sýrie a hovorí o ekonomických problémoch Jordánska, žiada o poskytnutie finančnej pomoci, tej sa mu však nedostáva.

Jordánsko a jeho politické elity žnú čo zasiali. Podporovali konflikt v Sýrii, to sa negatívne prejavilo v rozpade infraštruktúry obchodných vzťahov zo Sýriou. Teraz má Jordánsko problémy vo finančnej a sociálnej oblasti. Niekto hovorí o karme, o bumerangu či o spravodlivosti, fakty však zostávajú faktami. Podporou amerických útokov voči Sýrii Jordánsko uškodilo v prvom rade samo sebe.

Perspektíva je neradostná, všetky finančné ukazovatele Jordánska padajú. Rastie deficit v štátnom rozpočte a jordánsky dlh. Pokus jordánskych elít zastaviť úpadok pomocou zvyšovania cien a nových daní vyvolal masové protesty. Jordánske politické elity sú nervózne, pretože Američania financie neposkytujú, na území Jordánska však existuje viacero výcvikových táboroch, v ktorých Američania, Angličania a Francúzi trénujú členov protiasadovských teroristických zoskupení.

Jordánsko sa zmenilo na americkú vojenskú základňu. Politicky závisí od USA, Veľkej Británie a Saudskej Arábie. Finančná kríza v Jordánsku núti jordánskeho panovníka Abdulláha rozširovať vektor smerovania jordánskej politiky, takže začíname byť svedkami nových tendencií v jordánskej politike. Abdulláh už niekoľkokrát navštívil Moskvu, a takisto na konferencii Organizácie islamských štátov jordánsky kráľ začal rozhovory s Iráncami. Preto je aj možné, že za nepokojmi v Jordánsku stoja Američania, ktorí si neželajú, aby Jordánsko zmenilo smerovanie svojej zahraničnej politiky.

Teoreticky by Rusko a Irán mohli Jordánu poskytnúť finančnú pomoc. Prečo by to však Rusi a Iránci robili? Aké by mali záruky, že Abdullah vezme peniaze a zmení smerovanie jordánskych politických priorít? Prečo by mali Rusi a Iránci poskytnúť Jordánsku 2 miliardy USD? O pomoci je možné začať hovoriť až vtedy, keď Jordánci vypoklonkujú Američanov a Britov z jordánskeho územia. Dovtedy nemá zmysel poskytovať Jordánsku žiadnu finančnú pomoc.

Čo sa však stane, keď Jordánsko finančnú pomoc nezíska?  Politická a ekonomická kríza oslabí krajinu. V Jordánsku žije silná palestínska menšina, ktorú Izraelci vyhnali z Palestíny ešte pred 30 rokmi. Palestínci získavajú čoraz silnejšie postavenie v krajine, etablovali sa aj v jordánskej politike. Oslabovanie Jordánska je výhodné aj Rusku, Iránu a Sýrii. Čím slabšie bude Jordánsko, s tým slabšie bude ovplyvňovať dianie v Sýrii.

Američania sa obávajú, že stratia politický vplyv v Jordánsku. Stratili ho už v Iraku, kde sa do vedenia krajiny dostali protiamerické politické elity, rovnako v Libanone, kde získal silnejšie pozície protiamerický a protiizraelsky orientovaný Hizballáh. Neúspechy sprevádzajú Američanov aj v Afganistane a Líbyi, silnie protiamerický tlak v Pakistane, napäté vzťahy medzi Turkami a Američanmi sú všeobecne známe.

Rusi a Irán pozorujú dianie v Jordánsku. Jordánsko sa na svojej politickej ceste potklo, Rusi a Irán majú tri možnosti. Podoprieť Jordáncov, alebo ich nechať spadnúť. Rusko a Irán určite podopierať Jordánsko nebudú, ponechajú Jordáncov ďalej vrávorať. Rusko a Irán však určite bude podporovať Palestíncov na jordánskom území, znemožnia nepriamo Saudom vložiť financie Jordáncom tým, že budú podporovať protisaudské aktivity v Jemene (Huthijovia už začali útočiť aj na saudské územie, vojna v Jemene Saudov ekonomicky vyčerpáva).

Jordánsko, ktoré od roku 2011 podporovalo sýrskych teroristov a vrahov tak žne plody svojej politiky. Jordánsky kráľ Abdulláh môže navyše rozmýšľať aj o možnosti, či pre koncepciu Veľkého Izraela, ktorú presadzujú americkí neokonzervatívci a sionisti nepredstavuje náhodou Jordánsko prekážku a či Američania a Izrael neuvažujú o ďalšom prekresľovaní hraníc na Blízkom východe. Jordánsko nikdy nebolo,  nie je a ani nebude americkým priateľom. Američania totiž priateľov nemajú, majú len svoje záujmy. Po použití to čo nepotrebujú, pokojne odhodia do koša.

Michail Orešov