Pomník obetiam prvej svetovej vojny v Spišskej Sobote chceli zbúrať, miestni ho zachránili

Poprad-Spišská Sobota 29. apríla 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR- Oliver Ondráš)

Pamätník obetiam prvej svetovej vojny v popradskej historickej mestskej časti Spišská Sobota chceli viackrát zbúrať, miestnym sa ho však podarilo zachrániť. Zaujímavosťou tohto pomníka je, že pôvodne bol postavený na pamiatku maďarskej revolúcie z roku 1848, pričom tento rok je uvedený aj na jeho západnej časti

“V decembri 1918, pár dní pred Vianocami, prišli Česi a chceli pomník zdemolovať. Neskôr, v novembri 1928, okresný úrad dokonca vydal aj rozhodnutie na jeho zničenie,” priblížila vedúca popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove Božena Malovcová.

Miestni ho však chceli zachrániť, a preto sa 22. novembra 1928 uskutočnila schôdza predstaviteľov Spišskej Soboty. Zúčastnil sa na nej richtár Ladislav Scholtz, prorichtár Štefan Jakubec, notár Gabriel Schmör, stavebný inšpektor Ján Milinar, pokladník Jozef Kuchta a tiež zástupcovia obyvateľov nemeckej a českej národnosti a agrárnej a komunistickej strany. “Tí sa rozhodli nainštalovať na pamätníku peknú tabuľu s nápisom ‘Na pamäť vo svetovej válke padlých 1914 – 1918’ a odvolali sa na krajský úrad,” dodala Malovcová s tým, že až do 7. apríla 1930 nebola táto záležitosť zo strany krajského úradu vybavená. Sobotský pamätník tak nakoniec nebol zbúraný a naďalej stojí na západnom okraji parku na Sobotskom námestí, východne od Kostola sv. Juraja. Zaradil sa tak medzi ďalšie pamätihodnosti bývalého stredovekého mesta Spišská Sobota.

“Možno sa povedať, že zrejme málokto vie, že sa tu takýto pamätník nachádza a komu je vlastne určený. Každý rok sa tu však v marci, prípadne aj v septembri, objaví pár venčekov s maďarskou trikolórou. Z toho vyplýva, že niektorí Maďari vedia, že tento pamätník tu je a chodia si tu uctievať svojich predkov. Prakticky nikto si tu však nechodí uctiť pamiatku obetí prvej svetovej vojny,” konštatoval miestny publicista Rastislav Ovšonka. Podľa neho je to aj preto, že tadiaľ nešiel front a obeťami boli predovšetkým spišskí Nemci, ktorí už v regióne takmer nemajú potomkov. V súčasnosti sa už na pamätníku nenachádzajú ani roky 1914–1918, mnoho ľudí sa preto mylne domnieva, že pomník, okrem uhorskej revolúcie, patrí obetiam oboch svetových vojen.

Okrem slovenského nápisu sa na troch stranách pamätníka nachádzajú vety v maďarčine, ktoré informujú, že pamätník bol postavený na pamiatku maďarského (uhorského) boja za slobodu, venovaný je milej maďarskej (uhorskej) vlasti za lásku a spomína sa tam tiež, že ho dala vybudovať samospráva v Spišskej Sobote, člen 16 spišských miest. Na jeho tvorbe sa podieľali umelci z Budapešti, Spišských Vlách i ďalších miest.

Na pamätník sa často pýtajú aj turisti, ktorí do historickej časti Popradu každoročne zavítajú z rôznych kútov sveta. “Keď ich sem zavedieme, tak sa čudujú, že je tam vlastne rok 1848, viacero nápisov v maďarčine a zároveň na najvyššom stupni pamätníka je nápis, že je venovaný obetiam svetovej vojny. Dokonca chýba aj to, že prvej svetovej vojny,” konštatoval sprievodca Mestskej informačnej kancelárie v Poprade Rastislav Hudec s tým, že mnohí návštevníci sú z tohto pamätníka zmätení. Zaujímavosťou je, že sa objavil aj v tretej časti Tisícročnej včely.

Okrem pomníka v parku v Spišskej Sobote pripomínajú obete prvej svetovej vojny v Poprade aj pamätné tabule v evanjelických kostoloch na Námestí sv. Egídia, v mestských častiach Veľká, Matejovce, Stráže i v kostole v Spišskej Sobote. Mená na tabuliach, ktoré dali vyrobiť príbuzní obetí spolu s farnosťami, patria konkrétnym miestnym ľuďom, ktorí zahynuli na frontoch.