Bratislava 22. februára 2023 (HSP/Foto: Screenshot)
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Vzhľadom na stav slobody slova u nás, je bežné to, čo bolo naposledy bežné počas vlády komunistov. Istá miera autocenzúry. Veľmi dobre viem, že Hlavné správy už zažili, čo znamenajú mesiace zatvorených dverí a nechcem prilievať olej do ohňa. Všimol som si však posledný text Dráčika a chcem vám sprostredkovať aspoň niektoré jeho myšlienky
Dokonca sa ani nebudem tváriť, že súhlasím s každým slovom Víglaského alias Dráčika. Som však presvedčený, že každý človek má nielen právo na svoj názor, ale je svätou povinnosťou každého z nás brániť jeho právo vysloviť ho. Preto som dosť zvedavý, aká bude odpoveď na jeho posledný blog, mimochodom dosť ostrý. Takže vyberám niekoľko viet z jeho textu. Víglaský ho nazval Ukrajina ako udička na grázlov. Vo svojom blogu okrem iného píše:
“Rusko a jeho bohatstvo je pre gaunerov nočná mora od nepamäti. Magnet na kleptomanov. Asi to tak pán Boh chcel, aby sa vydusili vo vlastnej šťave tvorenej zo zloby, žlči a závisti.
Chaos na Ukrajine bol už za Sovietskeho zväzu. Morálne upadal celý takzvaný socialistický blok, ale tam to bolo ukážkové. Takže ak niekto hľadal nástroj alebo palicu proti Rusom, tak sa mu Ukrajina priam natískala do ruky. Nič nie je vhodnejšie na vyvolanie konfliktu, ako krajina zmietaná korupciou, šmelinou, násilím, chaosom a úpadkom, ktoré sa od deväťdesiatych rokov systematicky prehlbovali. O krajinu sa väčšina ľudí nestarala a slúžila len ako dojná krava.”
Víglaský ďalej píše, že Západ dosiahol svoje limity a nástrojom na zalepenie diery na Titanicu by mohla byť vojna. Dejiny mu dávajú za pravdu, západ často zaplatil vojnou za ďalšiu možnosť rozvoja. Víglaský píše: “Scenár je vždy ten istý. Podmienkou úspešnosti je pýcha a tá ide ruka v ruke s hlúposťou. Nasledovalo vytváranie konfliktov, podnecovanie k nenávisti a tým rástlo napätie, ktoré vyvrcholilo vojnou. Vojna nevznikne len tak. Musia byť pre ňu vytvorené predpoklady.”
Neviem, či tu Víglaský nerobí predčasné závery: “Ideológia postavená na princípe zbíjania a násilia. Stratégia, ktorá západu fungovala dosť dlho, akurát teraz sa krčahu odtrhlo ucho a je po vode. Nahádzal do studne posledné zdroje a zbrane. Prameň uschol. Naskákali hlavičky do bazéna bez vody. Pripečenci môžu zabudnúť na krájanie Ukrajiny.
Výsledok? Ďalšia tragická a trpká skúsenosť pre ľudstvo. Koľká? Aspoňže darebákom sklapla sánka naprázdno. Nemajú peniaze, nebudú zbrane a bude pokoj. Je načase živiť sa poctivou prácou
Svet si zase, aspoň na určitú dobu, vydýchne.” Tak, a tu nemôžem s Víglaským vôbec súhlasiť. Podľa mňa máme k horizontu ešte hodne ďaleko.