Bratislava 4. októbra 2024 (HSP/ Euronews/ Foto:TASR – Jaroslav Novák)
V Bruseli sa pripravuje pôda pre rozhodnutie, ktoré môže buď podporiť, alebo zlomiť politiku predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej voči Číne. Vzhľadom na hrozby Pekingu o odvetných opatreniach sa členské štáty Európskej únie musia rozhodnúť, či chcú uvaliť dodatočné dovozné clá na čínske elektrické vozidlá. Tému priblížila redakcia Euronews
Dvadsaťsedem krajín Európskej únie bolo vyzvaných, aby hlasovali o návrhu uvaliť dodatočné clá na dovoz elektrických vozidiel (EV) vyrobených v Číne. V ostro sledovanom hlasovaní, ktoré je naplánované na piatok (4. októbra) ráno, sa proti sebe postavia hlavné mestá: Budapešť je silným odporcom, Paríž a Rím sú spoľahlivými priaznivcami, Madrid sa ešte snaží rozhodnúť a Berlín sa spamätáva z výsledkov neúspešnej opozičnej kampane.
Hlasovanie obchodných expertov predstavuje vyvrcholenie niekoľko mesiacov trvajúceho vyšetrovania, ktoré von der Leyenová prvýkrát oznámila v septembri minulého roka.
„Svetové trhy sú teraz zaplavené lacnejšími čínskymi elektromobilmi. Ich cena je pritom umelo udržiavaná na nízkej úrovni vďaka obrovským štátnym dotáciám. To narúša náš trh,“ povedala vtedy predsedníčka Komisie poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu. „Tak ako to neakceptujeme zvnútra, neakceptujeme to ani zvonka,“ dodala.
“Sonda“ Európskej komisie
Skúmanie sa začalo krátko po spomínanom prejave predsedníčky EK a poverení úradníci EÚ v rámci neho navštívili viac ako 100 závodov na výrobu automobilov v celej Číne. Tri významné spoločnosti – BYD, Geely a SAIC – boli vybrané ako zástupcovia odvetvia elektrických vozidiel a boli požiadané, aby vyplnili podrobný dotazník s viacerými časťami o ich obchodnej činnosti a vzťahoch s čínskou vládou, ktorá sa tiež zapojila do vyšetrovania.
Zistenia boli nakoniec zdrvujúce: Peking roky štedro prispieval na domáci sektor elektrických vozidiel obrovskými sumami verejných prostriedkov a prenikol do “celého dodávateľského reťazca”, ako to opísali úradníci. Dotácie boli zistené od ťažby surovín až po dodávku hotových výrobkov, čím sa vytvorilo komplexné prostredie, v ktorom preferenčné pôžičky, daňové úľavy, priame granty, “zelené dlhopisy“ a spotrebiteľské výhody (ktoré sa údajne nikdy nedostali k spotrebiteľom) pôsobili spoločne v prospech výrobcov automobilov.
Komisia dospela k záveru, že v dôsledku tohto finančného prepadu hrozí vytlačenie európskych podnikov z lukratívneho trhu s elektrickými vozidlami a vznik neudržateľných strát, čo by malo bolestivé dôsledky pre 2,5 milióna priamych a 10,3 milióna nepriamych pracovných miest v celom európskom bloku.
Nepriaznivé vyhliadky viedli Brusel k návrhu dodatočných ciel v snahe kompenzovať škodlivý účinok dotácií a odstrániť cenový rozdiel medzi Čínou a EÚ. Navrhované clá, ktoré doplnia existujúce sadzby vo výške 10 %, sa líšia podľa značky vozidiel a úrovne spolupráce so “sondou“ Komisie, vrátane spoločností Tesla (na úrovni 7,8 %), BYD (17 %), Geely (18,8 %) a SAIC (35,3 %).
Hlasovanie
Na piatkovom hlasovaní budú členské štáty hlasovať o právnom texte, na základe ktorého sa tieto dodatočné clá budú uplatňovať počas nasledujúcich piatich rokov.
Hlasovanie sa bude riadiť pravidlami kvalifikovanej väčšiny, čo znamená, že na schválenie návrhu bude potrebných 15 krajín, ktoré zastupujú najmenej 65 % obyvateľstva bloku. Rovnaká hranica bude potrebná aj na jeho zamietnutie, čo spustí odvolací proces a druhé hlasovanie v neskoršej fáze.
Existuje však aj tretia – a čoraz pravdepodobnejšia – možnosť: niektoré hlavné mestá by sa mohli zdržať hlasovania, čím by sa zabránilo tomu, aby sa v rokovacej sále dosiahol počet potrebný na kladný alebo záporný výsledok. V takom prípade bude na Komisii, aby sa odvolala na svoje výlučné obchodné právomoci, prelomila patovú situáciu a rozhodla, či chce pokračovať v zavádzaní ciel.
Konečné rozhodnutie musí byť v každom prípade prijaté do 30. októbra, čo je zákonná lehota stanovená v rámci antisubvenčného vyšetrovania.
Referendum o politike von der Leyenovej
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vykreslila Čínu ako krajinu, ktorá je “represívnejšia doma a asertívnejšia v zahraničí“ a chce dosiahnuť “systematickú zmenu medzinárodného poriadku“, v ktorého centre je Peking. Podľa nej sú nekalé obchodné praktiky (ako napríklad masívne injekcie priemyselných dotácií na získanie podielu na trhu a kontrolu nad vznikajúcimi technológiami) len ďalším nástrojom, ktorý má komunistickej strane zabezpečiť úspech v jej dlhodobej misii.
Táto tvrdá vízia, obsiahnutá v prelomovom prejave z marca 2023, bola hnacím motorom, ktorý podnietil množstvo vyšetrovaní zameraných na čínske výrobky a dotácie. Spomedzi nich vynikla kontrola elektrických vozidiel, ktorá bola vzhľadom na svoje politické a hospodárske dôsledky – nehovoriac o potenciáli rozpútať obchodnú vojnu – najdôslednejšia a najsilnejšia.
Hlasovanie o clách je následne referendom o politike, ktorú chce Ursula von der Leyenová uplatňovať voči Číne.
„Plánované hlasovanie predstavuje kľúčový moment pre budúcnosť vzťahov medzi EÚ a Čínou,“ uviedla Janka Oertelová, vedúca politická pracovníčka Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR).
„Hlasovanie slúži ako testovací prvok, či riešenia založené na pravidlách, ktoré navrhol Brusel na posilnenie pozície Európy pri rokovaniach s Čínou, nebudú na poslednú chvíľu oslabené politikou členských štátov,“ uviedla.
Oertelová poznamenala, že ak budú clá schválené, von der Leyenová bude motivovaná k tomu, aby vo svojom druhom mandáte pokračovala v tvrdom tlaku na Peking. „Ak budú clá, naopak, zamietnuté, čínske vedenie to bude považovať za významné víťazstvo svojej sofistikovanej stratégie “palíc a mrkvy”. Posilní to predstavu, že v európskej reťazi je vždy dosť slabých článkov, čo Pekingu poskytne prevahu,“ vyjadrila sa.
Peking hľadá riešenie
Čína od začiatku vyšetrovania zaujala antagonistický postoj, aspoň na verejnosti. Odsúdila vyšetrovanie ako “holý protekcionistický akt”, dôsledne poprela existenciu dotácií, označila zistenia za “umelo vykonštruované a zveličené” a pohrozila odvetnými opatreniami v EÚ – a to proti odvetviu výroby mlieka, brandy a bravčového mäsa.
Peking sa však pod týmto hnevom zapojil do intenzívnych rokovaní s Bruselom s cieľom zabezpečiť politické riešenie, ktoré by mohlo zabrániť dodatočným clám.
Jednou z možností, ktorá je na stole, je, že Čína sa zaviaže stanoviť minimálne ceny pre svoje elektromobily, hoci realizácia tohto riešenia by sa mohla v praxi ukázať ako náročná a náchylná na viaceré medzery.
Čínski predstavitelia zároveň usilovne cestujú do európskych hlavných miest vrátane Berlína, Paríža a Ríma, aby presvedčili dostatočný počet krajín, aby clá odmietli. Toto lobistické úsilie sa dostalo do popredia minulý mesiac, keď španielsky premiér Pedro Sánchez po štvordňovej ceste po Číne zmenil názor a vyzval Komisiu, aby návrh “prehodnotila”, čím mnohých v belgickom hlavnom meste prekvapil.
Plošná krížová výprava Nemecka
Španielsko však nie je krajinou, na ktorú si treba dať v piatok ráno pozor. Všetky oči sa budú upierať na Nemecko, priemyselnú veľmoc s prvotriednym automobilovým odvetvím a hlbokými obchodnými väzbami s čínskym trhom. Berlín tradične presadzuje voči Pekingu zmierlivú politiku, v ktorej je na prvom mieste hospodárstvo a až potom samotná politika.
Príchod strany Zelených s ich otvorenými názormi na čínsky totalitný režim do vládnej koalície sa podľa redakcie Euronews “považoval za sľubný začiatok novej éry“. Rastúce obavy z obchodných odvetných opatrení, neustály tlak zo strany výrobcov automobilov, pretrvávajúce vysoké ceny energií a stagnujúci rast HDP však nakoniec oslabili nemecké odhodlanie postaviť sa Číne, čo viedlo k zákulisnému tlaku na zrušenie ciel.
„Samozrejme, musíme chrániť naše hospodárstvo pred nekalými obchodnými praktikami,“ povedal tento týždeň nemecký kancelár Olaf Scholz. „Naša reakcia ako Európskej únie však nesmie viesť k tomu, aby sme si sami uškodili,“ dodal a vyzval na pokračovanie rokovaní medzi EÚ a Čínou.
Je pozoruhodné, že “križiacka výprava Berlína“ padla na úrodnú pôdu. Francúzsko a Taliansko, dve krajiny, ktoré vzhľadom na svoju demografickú váhu budú veľmi potrebné na zastavenie uplatňovania ciel, pokrčili plecami a postavili sa na stranu Komisie. Poľsko a Holandsko, ďalší dvaja kľúčoví aktéri, sa rozhodli postupovať voči Číne skôr tvrdšie než zmierlivejšie. Poučenie z ruskej invázie na Ukrajinu vyvolalo podobné emócie v celom bloku.
Skutočnosť, že celá kampaň “sa zdá byť odsúdená na neúspech“, svedčí o tom, že “vplyv Nemecka na politiku voči Číne sa značne oslabil“, napísal vo svojom bulletine pred piatkovým hlasovaním Noah Barkin, hosťujúci vedúci pracovník German Marshall Fund.
„Naposledy, keď nemecký kancelár ignoroval obavy najbližších európskych spojencov krajiny – Európskej komisie a Spojených štátov – zo slepej vernosti nemeckému priemyslu, skončilo sa to strategickou katastrofou: plynovodom Nord Stream,“ dodal.
Prečítajte si tiež :
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
