Politico: Brusel sa snaží skrotiť krajiny V4. Podarí sa mu to?

Brusel 25. mája 2018 (HSP/Foto: Twitter)

Brusel má novú stratégiu voči “neposlušným” krajinám Visegrádskej štvorky (V4): “Rozdeľuj a panuj” (“Divide et impera”), píše server Politico

Keďže EÚ intenzívne zápasí kvôli istým nedemokratickým normám s Maďarskom a Poľskom, Európska komisia pracuje aj na vzťahu voči  zvyšku krajín V4, teda voči Slovensku a Českej republike.

Krajiny strednej Európy čelia možnosti výrazného zníženia prideľovania finančných prostriedkov na rozvoj v nasledujúcom sedemročnom rozpočte EÚ. Diplomati a úradníci v strednej Európe hovoria, že Komisia používa silu svojej peňaženky v prebiehajúcich rozhovoroch o rozpočte, aby krajiny V4 rozdelila a tak by “neposlušné” Maďarsko a Poľsko mohli dať do väčšej izolácie.

Záujmy jednotlivých krajín V4 sa od ich vstupu do EÚ v roku 2004 čoraz viac líšili, čo uľahčilo Bruselu, aby ich proti sebe navzájom stavali.

Ale hlavným bodom, v ktorom sa zhodujú všetky krajiny V4, je postoj k migrácii a ich nesúhlas so všetkými protichodnými kvótami a ďalšími návrhmi, ktoré by ich prinútili prijať významný počet migrantov. Ukázalo sa to aj nedávnom každoročnom stretnutí regionálnych lídrov pod názvom Globsec v Bratislave.

Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz varoval, že priznanie príliš veľkej moci pre Komisiu a prijatie návrhov na väčšiu integráciu do EÚ by “uvalili na ľud vôľu elít”. Niektorí sa obávajú toho, že by väčšie krajiny ako Nemecko a Francúzsko mali ešte väčší vplyv.

“Bolo by veľmi zlé, keby sme videli proces, ktorý by viedol Európu k tomu, aby sa prešlo zo spoločne vedenej inštitúcie na medzivládnu,” vyhlásil slovenský štátny tajomník pre záležitosti EÚ Ivan Korčok a dodal, že takýto kurz by odhalil “rozdiel váhy” medzi veľkými a malými krajinami. “Medzivládny systém by bol lákavý, ale pre malé krajiny by bol problém,” dodáva Korčok, pretože “aj keď rokovania s Komisiou sú pre malé krajiny ťažké, môžu od nej niečo získať, ale oveľa menej by získali z rokovaní s veľkými krajinami”.

Najväčšou obavou zo strany Komisie je, že Brusel by pozastavil rozpočtové prostriedky krajinám, ktoré sa nepovažujú za “demokratické” podľa noriem EÚ. Podľa takzvaného postupu podľa článku 7, ktorý by mohla Komisia spustiť, by Poľsko mohlo stratiť svoje hlasovacie práva v EÚ. Ale ako server Politico konštatuje, takýto výsledok je nepravdepodobný, pretože by to vyžadovalo jednomyseľné rozhodnutie všetkých ostatných členov EÚ a aspoň Maďarsko by v tom uplatnilo svoje veto.

Politico sa však aj dotýka toho, že “politické záujmy Bratislavy a Prahy sa čoraz viac zbližujú s Nemeckom a Rakúskom, s ktorými sú ich ekonomiky viac previazané ako s ich partnermi v rámci V4”. Ide hlavne o Slovensko, ktorá ako jediná krajina zo štvorky používa euro. Môže sa stať, že počas ďalšieho sedemročného rozpočtového obdobia EÚ sa ale Slovensko a Česko stanú čistí platitelia do spoločnej kasy EÚ, a tak by sa v týchto krajinách mohli ešte viac zvýšiť protieurópske nálady. Na nedostatočné poučenie Komisie z tejto chyby poukazuje aj vedúci pracovník v Nemeckej rade pre zahraničné vzťahy Milan Nič, ktorý konštatuje: “Nerozumejú Východoeurópanom.”