Exminister v úvode svojho statusu pripomenul, že redaktor markizáckej relácie zakončil včerajšie vysielanie apelom proti “orbanizácii” médií.

Odhalil, že aj zo samotných slovenských politikov tieto relácie pravidelne pozeral len málokto. Priznal, že pokiaľ ide o neho samotného, je tak trochu extrém – žiadnu z takýchto relácií nevidel už aspoň štvrťstoročie. Dodal, že občas si síce pozrel nejaký segment, ale len v prípade, ak ho niekto požiadal, aby zhodnotil, ako daný človek vystupuje. „Týchto relácií pritom naozaj nie je škoda. Neplnili nijakú významnejšiu funkciu,“ myslí si exminister.

Myslí si, že ak by tieto relácie niečo reálne prinášali či odhaľovali, mali by oveľa väčšiu pozornosť politického prostredia.

Treba však uznať, že ich sledovalo dosť bežných občanov. „Jednak takí, ktorí to robili z akejsi povinnosti. Proste, patrí sa zaujímať o to, čo hovoria “tí hore”. No a potom veľa ľudí, ktorí by si pozreli aj niečo iné, ale keďže išla politika, tak prečo si to nepozrieť a popri obede nekomentovať, akú hlúposť niekto povedal, alebo čo, naopak, iný rázne vyslovil,“ píše Draxler.

„Obohacovali nejako náš priestor, informačne, emočne?,“ opýtal sa a hneď si aj odpovedal: „Obávam sa, že nie.“

Draxler ďalej uvádza, že tento formát relácií bol pre politikov “povinnou jazdou“: „Už roky sa nebrali ako priestor na reálnu diskusiu alebo prezentáciu niečoho zaujímavého, ale ako divadlo, kde musíte zapôsobiť čo najskratkovitejšie a najdemagogickejšie,“ píše exminister.

„Bohužiaľ, toto je dnes problém aj iných podobných relácií vo svete. Aj tie, ktoré sa relatívne príjemne pozerajú vďaka profesionálnej práci tímov, reálne vám zvyčajne nič nové nepovedia,“ napísal a vyzdvihol šarm niektorých francúzskych relácií a britské panelové diskusie, ktoré majú mimoriadny rozsah respondentov. „Je to skôr také napudrované divadlo na demokraciu,“ myslí si Draxler.

„Aj keď sa nájdu, naopak, aj skvelé protipríklady: V Čechách veľmi efektívny, excelentne pripravený Václav Moravec. Na Ukrajine uhrančivý spolubesedník D. Gordon, ktorému sa za roky podarilo vyspovedať väčšinu ukrajinskej a veľkú časť ruskej politickej a biznis špičky. Nemusíte súhlasiť s jeho politickými názormi na to, aby ste vedeli oceniť, aký obrovský historický prameň sa mu podarilo týmito rozhovormi vybudovať,“ vymenoval.

„No a dnes celý rad alternatívnych, často malých štúdií, podobne ako anti-mainstreamové relácie na kanáloch ako Al Jazeera, ktoré prinášajú reálnu bohatosť názorov a konfrontáciu,“ pokračuje exminister.

„To ale u nás nefungovalo. Ešte raz, boli to také umelé akože konfrontácie,“ píše Draxler.

Bojkot

„Vládni politici sa pritom rozhodli relácie bojkotovať nie preto, že by im ony samé nevyhovovali (naopak, väčšinou v tom divadle dobre bodovali), ale ako signál vlastníkom médií, že už nebudú trpieť pomerne extrémistický tón spravodajstva a publicistiky a že sú pripravení na protikroky,“ uviedol.

„Hovoriť o orbanizácii je pritom nezmysel. Nikto sa tu nechystá všetky médiá zlučovať do jednej holdingovej štruktúry, ani nejako radikálne obmedziť kontakt redakcií s vládnymi politikmi,“ reagoval Draxler.

„To, čo ale politické špičky dnes riešiť chcú, je jednak komerčné vydieranie a jednak protištátna ideologizácia,“ uviedol.

Čo sa týka komerčného vydierania, Draxler píše, že zvlášť televízie roky fungovali tak, že do vlády rýpali ani nie tak z demokratického záujmu, ale s naznačením, že zjemnia tón v momente, keď im vláda prihodí nejaké reklamné zákazky (zvyčajne z eurofondov). A k protištátnej ideologizácii asi niet veľmi čo dodať – obsahovo niektoré médiá zjavne pôsobili tak, aby sa tu nedarilo konštruktívnejšej diskusii, uvádza exminister.

„Niektorí novinári to robili preto, že si naivne myslia, že všetko západné spravodajstvo sa robí vyrývačným tónom a behaním s kamerou po budove za nejakým politikom, a tak sa im to zdá “cool”. V skutočnosti je toto na Západe oveľa zriedkavejšie, ako si to myslia. Niektorí majú pre svoje konanie aj temnejšie motívy, o tom podrobnejšie inokedy….,“ uviedol.

„Isteže, diskusiu ako takú potrebujeme. Aj preto treba len zatlieskať v momente, keď sa vynoria v dominantných televíziách nové, a nielen čisto politické, ale reálne obohacujúe diskusné formáty,“ myslí si..

Privítal by živé, inteligentné, zdravo zvedavé relácie, robené po každej stránke profesionálne – niektoré z tých diskusií mali aj celkovo takú trochu balkánsku úpravu, dodáva.

Myslí si, že to však bude trvať značnú dobu : „Roky sa na tento typ práce v podstate nevychovávali kvalitnejší ľudia… Novinárskych osobností na tento typ aktivít je pomerne málo.“

„Do budúcna na tom treba popracovať. Ale prerušenie tohto typu relácií vo veľkých televíziách v tento moment naozaj nie je žiadna tragédia,“ zakončil exminister.

“Pseudonovinári”

Ku správam o ukončení relácie Na telo sa vyjadril aj exposlanec Peter Pčolinský.

„”Novinári”, ktorí sa celé roky stavajú do úlohy morálnych autorít, ktoré už roky hovoria, kto je dobrý a kto zlý vyplakávajú. Nie, žiadna cenzúra ani orbanizácia médií, ako sa vám snažia nahovoriť, ale ich arogancia, povýšenectvo, namyslenosť a “právo na pravdu” prekročili všetky hranice,“ píše Pčolinský vo svojom statuse.

„Už stačilo týchto pseudonovinárov,“ uviedol.

„Obyčajní propagandisti, ktorí si uzurpujú právo na ten “správny názor”. Kto s nimi nesúhlasí alebo má iný názor, okamžite ho onálepkujú, zosmiešňujú a ogrciavajú…,“ pokračuje Pčolinský.

„Zažili sme si to mnohí a vedeli by sme rozprávať aká to je “kasta” nadľudí… Ostanú len skutoční novinári, ktorí informujú faktograficky, neskresľujú realitu a informujú bez svojich politických “vsuviek”,“ dodal.

„Chvalabohu končíte,“ rozlúčil sa poslanec.

Prečítajte si tiež:

• Krutá pravda: kaviareň ide dopustiť porážku Ukrajiny!
• Médiá sa zo zúfalstva chytajú slamky. Komicky v tom všetkom pôsobí vystupovanie tak trochu “Jamesa Bonda”