Bratislava 22. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Ľudia sa najprv obratne vyštverajú v straníckej hierarchii, a keď im niečo prestane vyhovovať, otočia svojim kolegom (a politickým ideálom) chrbát. Najnovšie poslankyňa Holečková z KDH…
Ale je ich aktuálne viac: Stačí spomenúť stratených pohrobkov, politické zombiesociálno-demokratickej ľavice typu Zala či Weiss. Obaja teraz dávajú priebežne veľmi srdečné rozhovory liberálnym médiám o tom, ako sa ten SMER zmenil k horšiemu, a s Robertom Ficom už nie je do reči. Stačí uviesť pár výrokov: Odvolaním Šimečku sa z Fica stane Mečiar, Fico je odsúdený ísť cestou neoľudáctva (Zala) alebo Fico sľúbil pokoj, no pokračuje v mobilizácii (Weiss).
Darmo, kým je človek človeku dobrý, dovtedy len človek vie dať človeku, čomu vie dať, povedal by klasik – a keď mu to dávať prestáva, človek sa urazí, a ešte bude aj na verejnosti prepierať špinavú bielizeň…
Od niektorých by ste to možno čakali. Urazené ego je, napokon, zlý radca i zlý pán. Ale že konzervatívec, akým by mala byť pani Holečková, prijme pozvanie do youtube relácie Aktualít, ma najprv zaskočilo, a neskôr, s každou ďalšou pozretou minútou čoraz viac znechutilo…
Tak v prvom rade, pani Holečková si myslí, že ženy to v politike majú ťažšie. Nuž, pani Holečková má pravdu, ženy to majú celkovo ťažšie v akejkoľvek sfére, kde sa hrá o moc.
Ale viete prečo? Nie kvôli tomu, že muži sú šovinisti, ktorí nechcú ženy pustiť medzi seba. To je feministické zaklínadlo, absurdná legenda, ktoráhrubo ignoruje psychologickú skutočnosť, že z hľadiska ľudskej prirodzenosti sú muži vo všeobecnosti viac priebojní. To sú fakty, ktoré nepustia. Nie je vôbec o čom sa po tejto stránke baviť. Muži sú (poväčšine) z ocele, žien je z toho druhu pomenej.
Spýtajte sa vášho psychológa, keď mi neveríte.
Po ďalšie, pani Holečková tvrdí, že pre kresťanských demokratov nemá byť prioritným politickým súperom Progresívne Slovensko (resp. liberáli ako takí), ale strana SMER. Veď ľudí na Slovensku trápia prioritne iné problémy, než tie „kultúrno-etické“.
A znovu sme pritom, čomu som sa v článkoch už toľkokrát venoval. Predstavitelia opozície buď nečítajú Hlavné správy, alebo ich nečítajú s porozumením, iné vysvetlenie mi narýchlo neprichádza na um…
Uvážte: Problémy typu „málo peňazí v zdravotníctve“ či „drahé hypotéky“ a „personálne poddimenzované školstvo“ nie sú v súčasnom stave našej vlasti riešiteľné na počkanie. Dokonca ani na niekoľko volebných období nie. Koľkokrát sme už poukazovali na to, že Slovenská republika predsa nemá žiadne štátne fabriky (ak nepočítame podiel v zbrojovke), ktoré by produkovali zisk priamo do štátnej kasy?
Odkiaľ chcete potom nabrať peniaze na zvýšenie životnej úrovne? Ako chcete potom riešiť „chlebové“ témy?Toto nie je Nórsko, kde objavili ropu a nepustili ju do rúk súkromným spoločnostiam! Pritom taký Korčok a spol. vždy hovoria o tom, akým vzorom sú pre nich severské štáty…
Vy pokrytci, veď tam je z ekonomického hľadiska defakto socializmus! Čierne zlato tečie priamo do štátnej pokladnice! Kdeže my tu na Slovensku, z čoho máme zarobiť pre štát? Dane a poplatky sú minimum, navyše 80% verejných financií sem prúdi z EÚ…
Sme závislí od cudziny, až to bolí.
No nielen od európskej peňaženky – aj od ich administratívnych kolotočov. A tým, nakoniec, už čiastočne aj hodnotovo, aj v otázkach zahraničnej politiky. Veď ak tvrdíme, že sme súčasť EÚ, že sme legitímni partneri, prečo nás potom ako takých neberú? Prečo sa naši vládni predstavitelia nemôžu bez výčitiek stýkať s lídrami tretích krajín? Vari dostane pani Uršula z Bruselu otlak na päte? O Fialovi ani nehovorím…
Nuž a do toho všetkého pani Holečková vyhlási, že ideologické otázky nás ešte viac polarizujú, a preto by sme ich nemali riešiť. Zato na protestoch sa cíti ako ryba vo vode – vraj taká aktivita vôbec nie je „zápalná šnúra“.
Tomu sa hovorí vnútorné protirečenie par excellence.
Tak si teraz nalejme čistého vína:Jediné, čo dnes dokážeme vnútroštátne riešiť, sú práveže hodnotové otázky! Aj to je pritom diskutabilné, že dokedy: Veď vlajky EÚ už vejú na verejných budovách, a za minulých vlád tam viali aj také viacfarebné pruhované…
Lebo liberáli na čele so svojou progresívnou prezidentkou si presadili svoje, a pokiaľ sa vrátia k moci, presadia si to znovu, a znásobenou energiou.
Taká politika však nemá nič spoločné s princípmi, na ktorých bola budovaná a postavená naša vlasť. Od Holečkovej by človek čakal, že sa bude držať tradičných, univerzálnych, nadčasových a večne platných hodnôt, a nie, že začne paktovať s liberálmi, len preto, aby bola v masových médiách – prepáčte za výraz – chrumkvá…
No ako vidíte, doba je nevyspytateľná, a ktovie, aké prekvapenia nám ešte všelijakí straníci prinesú… To, že utekajú od Matoviča, mi zvláštne nepríde – bolo otázkou času, kedy rozpoznajú, čo je zač.Zabudol som však spomenúť ex-ministra kultúry Maďariča, ktorý teraz veselo diskutuje na jednom pódiu s Drličkom, Kusou a Hanzelovou…
Sypal si v tej relácii popol na hlavu a zároveň sa „vyviňoval“ zo spolupráce so SMERom, veď on nič, on len muzikant, pardon, manažér…
Môžeme sa čudovať svetovým vládcom, že si do svojej suity berú len ľudí, ktorým hlboko dôverujú? Teda priateľov, či rodinných príslušníkov? Veď dnes vás zradí aj sused, s ktorým ste deň predtým rozprávali kadečo v jeho vínnej pivničke…
Aká je doba, taká je politika, a také musí byť aj vládnutie. Prísne, rázne, rozhodné.
A hlavne:Pozor na zradcov…
Prečítajte si tiež:
- Konsolidačný balíček sa nedá nazvať inak ako oklamaný volič
- Skončí literatúra na Slovensku ako luxus, ktorý si nemôžete dovoliť?
.jpg)
