Ministri financií G7 oznámili rozhodnutie obmedziť ceny ruskej ropy. Je zakázané prepravovať po mori a poisťovať spoločnosti, ktoré prepravujú ruskú ropu za cenu vyššiu, ako je zavedený strop. O tom, aký bude cenový strop, sa ešte len rozhodne. Podľa vyhlásenia ministrov G7, kde patria Spojené štáty, Veľká Británia, Nemecko, Taliansko, Kanada, Francúzsko a Japonsko (všetky tieto krajiny sa už rozhodli odmietnuť ropu z Ruska a stanovili si na to termín), by sa však mohli tieto zákazy vo všeobecnosti prehodnotiť.

Ministri financií krajín G7 vyzvali všetky krajiny, aby sa pripojili k obmedzeniu a prispeli k vytvoreniu cenového stropu. Chcú “vytvoriť širokú koalíciu” vo svete, ktorá by zabezpečila, aby sa ruská ropa a ropné produkty predávali “len za ceny na úrovni stropu alebo pod ním”, uvádza Interfax.

Zaujímavé je, že tieto nové sankcie budú podľa FT uvalené v rovnakom čase ako vlastné embargo EÚ na dovoz ruskej ropy (5. decembra 2022 na ropu a 5. februára 2023 na ropné produkty).

“Je to zvláštna náhoda. Možno sa dočkáme prekvapenia v podobe nahradenia ropného embarga cenovým stropom. Takýto scenár nemožno vylúčiť, najmä ak si uvedomíme, ako vznikla myšlienka zaviesť cenový strop”– hovorí Igor Juškov, odborník z Finančnej univerzity pri ruskej vláde a Národného fondu energetickej bezpečnosti. Zároveň pripomína, že v skutočnosti ho iniciovala americká ministerka financií Janet Yellenová. Raz povedala, že sankcie proti Rusku vedú k zníženiu vývozu ruskej ropy na svetový trh, čo je škodlivé, pretože to zhoršuje nedostatok ropy a ceny rastú. Musíme zabezpečiť, aby Rusko mohlo nasýtiť svetový trh ropou a ceny klesli.

“Po tomto vyhlásení čelila Yellenová kritike, že to Rusku umožní zarobiť peniaze a že cieľom sankcií je zničiť ruskú ekonomiku. Tak sa zrodila “geniálna” myšlienka cenového stropu. Nech Rusko vyváža ropu, ale nech sa za ňu neplatí. V tomto prípade sú všetci spokojní – svetový trh je nasýtený, ceny sú nízke a Rusko zarába málo,” zdôvodnil Igor Juškov.

V tomto duchu je logické, že ak Európania zrušia ropné embargo, budú môcť nakupovať ruskú ropu za určitú nízku nimi stanovenú cenu.

Druhá možnosť – keď EÚ embargo nezruší – je tiež možná. V takom prípade by sa EÚ podľa očakávania úplne vzdala nákupu ruskej ropy po mori a umožnila by všetkým ostatným krajinám G7 nakupovať ju len za určitú nízku cenu.

Ide o patovú situáciu, pretože obe možnosti by mali neblahé dôsledky pre svetový trh. Rusko totiž jasne vyjadrilo svoj postoj. V prípade zavedenia cenového stropu bude ropu presmerovávať do krajín s trhovými podmienkami, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Rusko však nebude dodávať ropu a palivo so stratou. “Nebudeme pracovať za netrhových podmienok,” zdôraznil podpredseda vlády Alexander Novak. Podľa neho “to úplne zničí trh”, spotrebitelia v EÚ a USA budú ešte viac trpieť zvyšovaním cien.

“Všetci sa obávajú, že Rusko nestihne presmerovať exportné toky na ázijské trhy do zavedenia sankcií EÚ a bude musieť znížiť vývoz ako v marci a apríli tohto roka. To prehĺbi deficit na svetovom trhu a povedie k prudkému nárastu cien,” vysvetľuje Juškov.

“V skutočnosti teraz do Európy smerujú približne 2 milióny barelov ruskej ropy denne a do 5. decembra budú musieť byť dodané na ázijské trhy. Ak sa ázijské krajiny rozhodnú nakupovať za cenu stanovenú Západom, Rusko prestane dodávať. Ak ázijské krajiny nebudú poslúchať G7 a budú naďalej kupovať ruskú ropu za normálne ceny, vzniknú problémy s prepravou surovín kvôli sankciám. Bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte, na trhu s ropou sa vytvára “dokonalá búrka”,” povedal expert FNEB.

“Skupina G7 začína diktovať podmienky celému svetu. Zaváňa to kolonializmom,” povedal Juškov. Je však nepravdepodobné, že by sa Čína a India dali presvedčiť, aby tancovali podľa ich predstáv.

Čína neodmietne nakupovať ruskú ropu po mori (nové sankcie sa netýkajú dodávok ropovodom), je však pravdepodobnejšie, že odteraz to budú robiť menšie, “druhoradé” čínske spoločnosti, a nie veľké spoločnosti (aby sa zachránili pred toxickými dopadmi sankcií), domnieva sa expert. Aspoň tak je to teraz často v prípade vývozu a dovozu medzi Ruskom a Čínou. “Pretože Čína na jednej strane tvrdí, že sankcie sú nelegitímne. Na druhej strane je však v tomto smere veľmi opatrná,” hovorí odborník.

Pokiaľ ide o Indiu, problém poistenia prepravy ruskej ropy po mori sa vyriešil už v marci až apríli, keď Indovia začali aktívne nakupovať ruskú ropu so zľavou. Ruské spoločnosti začali poisťovať prepravu ruskej ropy pod štátnymi zárukami a India s tým bola spokojná. “India sa s najväčšou pravdepodobnosťou k takýmto iniciatívam nepridá a bude ich naďalej ignorovať,” domnieva sa Juškov.

Čiastočne preto, lebo Čína a India si uvedomujú, ako to pre nich nakoniec dopadne.

“Teraz môžu kupovať ruskú ropu za 70 – 80 dolárov za barel, pričom trhová cena je 110 dolárov. Prijatím myšlienky cenového stropu túto možnosť stratia. Ak sa Rusku nepodarí umiestniť ropu v Ázii, prudko zníži ťažbu. Nedostatok ponuky na svetovom trhu zvýši aj cenu ropy od iných dodávateľov – tá sa zvýši na 150-200 dolárov za barel,” – uzatvára Igor Juškov.

To znamená, že v epicentre energetickej krízy sa ocitne nielen Európa, ale aj ázijské krajiny. A, samozrejme, výhoda bude v tomto prípade na strane bohatých krajín, a nie chudobných.

Nikto na svete nepotrebuje ropnú krízu. Najmä v čase, keď Európa a svet stoja na pokraji bezprecedentnej plynovej krízy. Z dôvodu technickej poruchy na zostávajúcej jednej funkčnej turbíne boli dodávky plynu cez Nord Stream 1 zastavené na neurčito. Ak Nemecko, EÚ a Kanada nevyriešia problém s opravou turbín a ich vyradením zo sankcií bez možnosti návratu, svet bude túto jeseň a zimu čeliť tvrdému boju o LNG a očakávaná cena 4-tisíc dolárov za tisíc metrov kubických nemusí byť ani zďaleka hraničná. V tejto súvislosti sa hrozba šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, že zavedie mechanizmus cenového stropu aj pre ruský plyn z plynovodov, javí ako výstrel do svojho vlastného srdca.