Bratislava 4. júna 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Aktualizované 4. júna 2024
V deň atentátu na Roberta Fica celé Slovensko zadržalo dych. Dalo by sa povedať, že niektorí ľudia si azda na chvíľu aj vstúpili do svedomia…
Médiám to vydržalo dva dni, opozícii trochu viac. Teraz je však nádej na požadovaný, trvácny zmier koniec.
Bol to, myslím, Matúš Šutaj-Eštok, kto varoval na jednej z prvých tlačoviek po atentáte, že napätie na Slovensku nemožno zvyšovať do nekonečna. Pokiaľ budú všetci aktéri verejného života pokračovať v doterajšej rétorike, hrozí ďalšia eskalácia spoločenského konfliktu, a v najhoršom prípade – Boh nás ochraňuj – by sme sa mohli prepadnúť do Pekla občianskej vojny.
Novinár Soltész sa nad týmito obavami arogantne pousmial v rozhovore s novinárom Tkačenkom (SME). Vraj, kto by tu už len bojoval a z akých zbraní by strieľal?
Nuž, vážený pán kolega, po prvé: K tomu, aby prebehli v uliciach krvavé nepokoje, nepotrebujete nevyhnutne strelné zbrane.
A po druhé: podľa štatistík ministerstva vnútra SR vlastnilo vlani zbrojný preukaz vyše 150 000 občanov. Evidovaných zbraní sa na našom území má nachádzať takmer pol milióna – zdôrazňujem slovo evidovaných. Možnosť vyzbrojiť pol milióna ľudí strelnými zbraňami nepovažujem za dobrý vtip. To však nie je podstatné. Najviac zbraní má armáda a policajný zbor. A tieto zložky by sa v prípade občianskeho konfliktu tiež rozdelili.
A pousmiatie sa nad teoretickou hrozbou občianskej vojny je vo svetle faktov vrcholom cynizmu.
Človeka preto až zamrazí zo slov Erika Kaliňáka, keď na konci aktuálneho videopríspevku na facebooku SMERu dáva médiám na vedomie, že v strane chápu, že zmier už nie je možný. Pretože, ako upresňuje, v očiach liberálnych médií znamená zmier to, aby vláda ustúpila zo svojich pozícií – inými slovami, prestala plniť program, kvôli ktorému ju ľudia zvolili.
Inými slovami, médiá by si želali, aby vláda tancovala tak, ako budú pískať ony.
Môžeme sa čudovať, že Kaliňák uzatvára túto kapitolu? Nedostal od médií veľmi na výber.
A ktoré sú to vlastne médiá? Aktuality, Denník N, .týždeň a SME. Hlavní bubnovači v hone za protivládnymi senzáciami. Jediní a jedineční vlastníci objektívnej pravdy. Na čele s ľuďmi, ktorí niekedy používajú nesprávne termíny a mýlia si zastupiteľskú demokraciu s liberálnou. Pretože pre nich je automaticky slovenský systém totožný so západnými predstavami o vládnutí – čiže vládna moc má byť prakticky len formálna, a na riadení štátu sa majú podieľať mimovládky a médiá.
Lenže kto im dal na to mandát?
Nie, priatelia, tento sorosovský model „otvorenej spoločnosti“ nebol nikdy na Slovensku úradne prijatý. Ak ho chcú dostať do nášho právneho systému, nech sa páči zmeniť Ústavu! Veď tam sa jasne píše, že Slovensko nemožno viazať na žiadnu ideológiu. Spomínal som to tu už mnohokrát, ale očividne toho stále bolo málo. Progresivisticky naladené médiá a politici stále nechápu, že Slovensko neriadia oni a vláda tu nie je na to, aby presadzovala ich vôľu, ani vôľu iných, menšinových záujmových skupiniek.
Tak či onak, prečo by sme vlastne mali prijať model otvorenej spoločnosti ako náš vlastný? Model, ktorý vymysleli západní filozofi a spropagoval miliardár Soros? Ten Soros, ktorý potom tento model vďaka ohromným finančným zdrojom skúšal aplikovať v krajinách východnej Európy?
Veľmi dobre viete, čo sa stane, keď spoločnosť začnú do zásadnej miery ovplyvňovať ľudia pracujúci pre mimovládky financované z USA – budú tu presadzovať vôľu svojich chlebodarcov. To už je jedno, či z osobného presvedčenia, alebo za dobrú plácu. Ide o to, že Slovensko má vlastnú, právoplatnú demokraciu aj s jej fungujúcimi piliermi. Médiá môžu klásť otázky a kritizovať, mimovládky môžu robiť prieskumy a vydávať hodnotiace správy – ale to je tak všetko, k čomu majú kompetenciu.
Čokoľvek za týmito čiarami už možno považovať za nebezpečné vmiešavanie sa do záležitostí štátu.
Kde by sme takto skončili? Tam, že ktokoľvek by mohol určovať naše smerovanie aj bez mandátu od občanov? Práve taká situácia by bola podkopaním demokracie. A nie to, že tu niektorí vyplakávajú, že im poslanci odmietajú odpovedať na otázky.
Spôsobili ste si to, novinári, sami – keď ste začali písať alternatívne dejiny Slovenska; nekonečný príbeh o anjeloch („občianska spoločnosť“) a démonoch (strany vládnej koalície). Ide o nepravdivú, radikálnu dialektiku rozprávkového typu. Boj „dobra so zlom“ však v skutočnom živote nie je redukovaný na dva hraničné póly. Všetko je zložitejšie: ľudia konajú raz tak, potom inak, a niekedy ani sami nevedia, čo vlastne spáchali…
Ako keď systematicky, v priebehu dlhých rokov masírovali novinári svojim príjemcom hlavy tým, že Robert Fico je personifikované spoločenské Zlo. Zachytil som dokonca titulok, že vraj svedkami jeho postupnej premeny na severokórejského diktátora!
Čuduje sa potom niekto zvestiam, že na strelcovi Jurajovi C. vraj dnes nevidieť žiadnu ľútosť? Prečo by aj bolo, keď vykonal akt „spravodlivej“ pomsty a v mene vyššieho „dobra“ zaútočil na samotného „Diabla“?
Azda rozumiete, ako to myslím – bodaj by rozumeli aj liberálne médiá.
Na aký zmier sa tu hrali vyššie spomínané denníky? V pondelok prišlo Nko s karikatúrou, kde vyškerení Robert Fico s Matovičom stoja nad plameňmi, v ktorých horí Slovensko. A premiér má okolo bicepsu „hitlerovskú“ pásku s ľudáckym krížom.
A vyšší stupeň drzosti? Priložený článok šéfredaktora Kostolného s názvom „Matovič je kazisvet, ale nie je extrémista. Tí sú vo vláde“
Touto nevkusnou kombináciou nadpisu a obrázku urobili ľudia z Nka definitívnu bodku za akoukoľvek možnosťou zmieru.
Domnievam sa, že si to veľmi dobre uvedomujú – a že je im to fuk.
Priniesli médiá azda aspoň jeden článok s titulkom „Robert Kaliňák sa verejne ospravedlnil?“ Pretože presne to na tlačovke urobil: verejne, pred kamerami. To nie je žiadna slabosť ani formálne malé gesto, naopak – to chce kus chlapa.
Kedy povedia svoje „prepáčte, ak sme to prehnali“ médiá? Alebo opozícia?
Odpoveď veľmi dobre poznáte.
Ostáva len dúfať, že ak už v sebe nenašli štipku pokory, aspoň nebudú spoločnosť ďalej rozoštvávať…
Nech sa nenaplní čierne proroctvo Šutaj-Eštoka.
Prečítajte si tiež
- Zmierenie spoločnosti po atentáte naráža na prekážky. Kto nastolenú výzvu pochopil a kto nie?
- Bodaj by všetci tak úpenlivo žiadali o zmierenie aj po vražde na Zámockej či vo Veľkej Mači, konštatuje exposlanec
- Zmení atentát slovenskú mediálnu scénu?
13.7°C
Nedeľa 
Pondelok 
Streda 
Utorok 
.jpg)
.jpg)
