Bratislava 30. júna 2021 (HSP/Foto:TASR/AP – Lewis Joly, FILE)
V centre tureckého Istanbulu sa v sobotu 26. júna konal tzv. „Pride“ – dúhový pochod príslušníkov a prívržencov hnutia LGBT. Turecká polícia účastníkov rozohnala silou a falošní európski politici, ktorí len deň predtým prelievali krokodílie slzy pri kritike maďarského zákona, ktorý odmieta šírenie LGBT propagandy medzi deti, ani nepípli
Turecká polícia rozprášila LGBT provokatérov aktivistov slzným plynom a gumovými projektilmi (zdroj Reuters, viď tu:), agentúry hlásia zranených, niekoľko desiatok ľudí polícia zadržala, vrátane fotoreportéra francúzskej agentúry AFP, ktorý sa pokúsil informovať o brutálnych praktikách policajtov, čo je v Turecku tiež trestné.
Na samotnom fakte, že sa tak stalo, by nebolo nič také zaujímavé, veď v Turecku sú od roku 2015 tieto akcie zakázané, keďže homosexualita odporuje islamu. Ten zásah nebol výnimočne surový, nebol o nič horší ako tie, ktoré zvyknú robiť iné nedemokratické režimy (viď trebárs zásahy francúzskej polície proti tzv. Žltým vestám alebo postup polície v USA proti prívržencom prezidenta Trumpa).
Zaujímavé je na tom čosi iné: postoj Európskej únie. Ani nie 24 hodín predtým, na piatkovom zasadnutí Európskej rady sa vrcholní predstavitelia EÚ rozhorčovali nad novým maďarským zákonom na ochranu detí a rodiny, ktorý zakazuje LGBT propagandu na školách. Pätnásť z 27 európskych premiérov pokrikovalo na maďarského predsedu vlády Viktora Orbána, aký nedemokratický zákon Maďarsko prijalo.
Holandský premiér Mark Rutte dokonca povedal, že kvôli tomuto zákonu Maďarsko nesmie byť v EÚ a zahanbiť sa svojimi vyjadreniami nedali ani Angela Merkelová či luxemburský premiér Xavier Bettel. Maďarský zákon pritom žiadne dúhové prajdy nezakazuje, iba odmieta propagandu na štátnych školách. Napriek tomu chce Európska komisia proti Maďarsku kvôli tomuto zákonu už po druhýkrát začať trestné konanie, výsledkom ktorého by mohlo byť pozastavenie vyplácania európskych peňazí Maďarsku: Maďari by museli platiť ako doteraz, ale dotácie by nedostali a stratili by aj hlasovacie právo v orgánoch EÚ.
Takýto scenár by bol nepochybne reálny – nebyť dohody medzi Poľskom a Maďarskom, že v prípade sankcií EÚ voči jednej z týchto krajín, tá druhá využije svoje právo veta a bude tieto sankcie vetovať. Raz v minulosti už tak Poľsko pri pokuse Maďarsko sankcionovať urobilo a zrejme by tak urobilo aj tentoraz.
A s veľkou chuťou. Odobrať nejakej krajine európske peniaze, ktoré pochádzajú aj z peňazí jej daňových poplatníkov, a ktoré majú vykrývať nespravodlivé nerovnosti napríklad v oblasti poľnohospodárstva, iba za to, že tá krajina má zákon, ktorým chce chrániť rodinu a deti pred nejakou propagandou, ktorú veľká časť obyvateľov považuje za úchylnú, to je skrátka obrovské svinstvo.
Ale vráťme sa k postoju farizejských predstaviteľov EÚ k tureckému LGBT pochodu, ktorý sa konal ani nie 24 hodín po ich plamennej kritike Orbána a maďarského zákona. Čo by ste povedali, čo urobili premiéri európskych štátov a predstavitelia bruselského eurokalifátu tentoraz? Správne, boli tichúčko ako myšky. Na rozdiel od Orbána, voči sultánovi Erdoğanovi si nedovolili ani pípnuť.
Čo ešte viac treba povedať k tým takzvaným „európskym hodnotám“, ktoré k nám tak výdatne prúdia z bruselskej studničky demokracie a ľudskoprávnych princípov? (Alebo skôr z páchnucej žumpy?)
Ivan Lehotský
0.0°C
.jpg)
.jpg)
