V spomínaných článkoch mainstream celú vec prezentuje so značnou dávkou hystérie tak, akoby poškodenou stranou zo zoznamu žiadateľov o dotáciu bola jedine a výhradne LGBTI komunita a nikto iný. Problém je však trochu komplexnejší a mainstream sa zase raz zameral len na jednu – ním pravidelne protežovanú – skupinu.
Vyše 140 000 eur na LGBTI projekty?
Takže pozrime sa na tohtoročné dotácie z nadhľadu:
Tento rok sa tematiky LGBTI týkalo sedem žiadostí (z pôvodne deviatich podaných). Tri z nich si podalo LGBTI divadlo NOMANTINELS žiadajúce dovedna sumu 66 000 eur. Tu je však potrebné dodať, že minulý rok divadelný súbor takisto neuspel s ani jednou zo svojich žiadostí a naposledy dostal od ministerstva kultúry dotáciu v roku 2017.
Ďalším projektom bol Dúhový pochod 2019, ktorý žiadal balík peňazí vo výške 21 700 eur. V tomto prípade je to len po druhýkrát, čo organizátori žiadali dotáciu aj od ministerstva kultúry. Minulý rok im rezort kultúry z požadovaných 16 500 eur pridelil 13 500 eur. Iniciatíva Inakosť žiadala finančnú podporu na dva projekty vo výške viac ako 51 000 eur, z toho na Filmový festival inakosti 2019 42 000 eur.
Posledný projekt (ktorý, mimochodom, autori tlačovej správy nezaradili medzi projekty zamerané na LGBTI komunitu) podalo združenie Post bellum. Na projekt Príbehy 20. storočia – fokus na slovenský feminizmus a LGBTI komunitu žiadalo 11 200 eur. Ani tu však nemôžeme hovoriť o vyradení projektu len na základe faktu, že bol zamerané na problematiku LGBTI. Post bellum totiž podal ešte jeden projekt zameraný na príbeh Rómov. Ten bol rovnako neúspešný.
Skutočne boli vyradené len LGBTI projekty?
Mainstream v súvislosti so škrtnutými dotáciami vytváral počas celého dňa dojem, že jedinou poškodenou stranou boli organizácie, ktoré podali projekty zamerané na LGBTI komunitu. To však nie je celkom pravda. A teraz prichádzame k problému:
Ministerstvo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi pridelilo na dotáciách extrémne nízku sumu. V roku 2017 prišli ministerstvu žiadosti dovedna o 45 700 000 eur a pridelilo 13 397 000 eur. V roku 2018 žiadali od ministerstva 56 878 000 eur a schválených bolo 16 459 000 eur.
No tento rok žiadosti tvorili síce 68 257 000 eur, no ministerstvo udelilo LEN 434 000 eur! Čiže neboli ukrátené iba projekty zamerané na LGBTI komunitu, ale prakticky všetky kultúrne projekty. Dotačný systém ministerstva je rozdelený na 3 programy, z ktorých každý má ešte niekoľko podprogramov. Projekty fokusované na LGBTI sú zaradené do programu 2 Kultúra znevýhodnených skupín a do podprogramu 2.1 Živá kultúra. V tomto podprograme ministerstvo v roku 2017 zo 161 žiadostí podporilo 122. V nasledujúcom roku zo 192 žiadostí podporilo 137, no v tomto roku zo 161 žiadostí bolo úspešných len 66, pričom ani jedna pridelená dotácia nepresiahla 10 000 eur – najvyššie dotácie sú tento rok na úrovni 8 000 eur. Pritom v rozpočte ministerstva na tento rok svieti v kolónke dotácií rovnakých 16 miliónov, ako minulý rok.
Otázka teda nestojí tak, prečo sa nedostalo na 6 projektov zameraných na LGBTI komunitu, ale prečo sa k dotáciám nedostali desiatky organizácií, napriek tomu, že ministerstvu zostalo ešte 15 a pol milióna eur? Ako je možné, že zo žiadaných 7860 eur na založenie detského orchestra nedostalo mesto Jelšava ani jeden pokašlaný cent? Ako je možné, že médiá trápia nepodporené LGBTI projekty, no pri zvyšných 95 neúsepšných žiadostiach ako napríklad tvorivé dielne pre rodiny v hmotnej a sociálnej núdzi v Košiciach, ktoré zostali takisto bez jediného centu, nepohnú ani brvou? Prečo sa nepýtajú, z akého dôvodu pri zostatku vyše 15 miliónov zostalo nepodporených 95 projektov?
Ak je niečo, čo ma irituje, tak je to pokrytectvo a dvojitý meter. A ukazuje sa, že v prípade mainstreamu sú to pracovné metódy využívané na dennej báze.
EDIT: Vo viacerých podprogramoch ešte nebolo o (ne) pridelení dotácií rozhodnuté, spomínaných 434 000 eur sa teda ešte navýši. Každopádne, stále sa jedná o vážne zníženie výdavkov na kultúru, na ktoré upozorňuje už aj Denník N, pravda, až po tom, ako vyvolali hystériu len okolo jednej skupiny dotácii.
Artur Bekmatov