Bratislava/Liptovský Mikuláš 26. januára 2016 (HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)
Najvýznamnejším fenoménom v rámci Slovenska koncom 19. a začiatkom 20. storočia boli murári z Oravy, Kysúc a hlavne z Liptova.
Sláva liptovského murárstva má svoje začiatky v sezónnych odchodoch murárskych majstrov do zahraničia. Vývoj murárskeho remesla je možné sledovať od roku 1890, vplyv naň malo niekoľko udalostí. Predovšetkým to bol úpadok baníctva a hutníctva, uhorský zákon o pôde z 19. storočia, ako i zákaz stavania drevených domov. Práve tento moment sa stal na Liptove prelomovým. Ľudia sa museli naučiť nové stavebné techniky a technológie výstavby obydlí čím začala vznikať nová špecializácia, murárski majstri. V 40-tych rokoch 19. storočia začína murárstvo na Liptove zohrávať významnú úlohu, v Bobrovci vzniká prvý murársky cech. Prebytok pracovných síl v dôsledku spomínaných zákonov spôsobil odchod murárov do cudziny, hlavne Budapešti.
Práce liptovských murárov v zahraničí Pôsobenie murárov v Pešti možno charakterizovať troma etapami: prvú charakterizujú sezónne práce, v druhej sa v časoch najväčšieho rozmachu Budapešti zvyšuje záujem o profesnú odbornosť liptovských murárov, v tretej etape okrem zvyšovania špecializácie a odbornosti rastú aj prví významní stavební podnikatelia. Liptovskí murári stavali Viedeň, Záhreb, Miškolc Segedín, Ostrihom, ale hlavne spomínaný Budín a Pešť. Povesť o ich zručnosti sa rýchlo šírila. Z Pešti, Viedne a iných miest prichádzajú do Liptova „partafíreri“, ktorí najímajú na prácu celé transporty murárov.
Nároční stavitelia si takto prostredníctvom svojich zástupcov každoročne zabezpečovali kompletné stavebné skupiny priamo v hornoliptovských obciach. Na výstavbe Budapešti pracovalo viac ako 80 000 robotníkov. Stavali tie najipozantnejšie budovy. Na fasáde parlamentu pracovalo 1 200 liptovských fasádnikov. Aj keď odchádzali do cudziny, ostávali verní svojmu kraju, svojim zvykom, nikdy sa neprispôsobili maďarskému alebo nemeckému prostrediu. Mali svoje hostince, kde si spoločne zaspievali slovenské pesničky a spomínali na domov. S príchodom zimy sa vracajú späť na Liptov.
Osoba liptovského murára Liptovských murárov charakterizuje vysoká odbornosť a značná profesná špecializácia. Od umelecky náročných fasádnych prác až po odborníkov na pásové murovanie. Liptovskí murári prinášali domov aj novinky veľkomestského života, ako módu, a tiež vnášali novú stavebnú kultúru do svojich domovov. Ich domy stoja dodnes a môžeme na nich vidieť netradičné prvky výzdoby fasád. Aj vybavenie domov a stravovanie ovplyvnilo štýl života. Peštiansky murár to bola kedysi značka kvality. Z Liptova pochádza aj množstvo významných staviteľov ako J. Bobula, Hlavajovci, Harminec a iní.
Budapešť a okolie ako jediná časť Dolnej zeme, bola priemyselne rozvinutá, kde sa okrem murárov uplatnili aj iné profesie v dôsledku čoho ešte na prelome storočia asi 60% obyvateľstva rozprávalo po slovensky. Liptovskí stavbári zanechali na výstavnosti dnešnej Budapešti svoje nezmazateľné stopy.
Sú obdivované turistami, ale nikto im nepovie, kto tie stavebné skvosty stvoril. A veľkí liptovskí umeleckí stavitelia zostávajú naďalej pre svet neznámi…
Pre zaujímavosť, v 20. a 30.-tych rokoch minulého storočia pracovali slovenskí stavbári aj na najvyšších budovách Ameriky, ako Empire State Building či Rockefelerovom sídle. Ale to už je iná kapitola.
Jozef Janták