Podľahol gamblingu. Hazard ho dostal na kolená…

Bratislava 27. mája (HSP/Foto:BUX.sk)

Gambler je príbeh hráča, ktorý podľahol vášni stávkovania a podriadil tomu celý život. Jednotlivé postavy autor poskladal z ľudí, s ktorými sa stretával, s ktorými stávkoval a niektoré skončili oveľa horšie ako on. Dokonca tam bola smrť…

„Závislosť na stávkovaní je nenápadná, určite menej ako iné závislosti. Keď je niekto narkoman alebo alkoholik, okolie si rýchlejšie všimne, že niečo nie je v poriadku. A možno sa dá ešte pomôcť… Pri gamblerovi to nie je vidieť. Možno vyzerá nervóznejšie, je nevrlý, ale nevidno to chorobné stávkovanie na ňom. Príde sa väčšinou na to, až keď je príliš neskoro,“ tvrdí autor Rasťo Kubis.

Hovorí sa, že neprikrášlený životný príbeh obyčajného smrteľníka je aj v najnápaditejšie skonštruovanom literárnom diele žalostne nudný. Ale skúste si predstaviť nesmelého introvertného chlapčeka, geniálneho počtára, ktorý sa premení na excentrického zabávača a hedonistu. Poslušného synáčika, čo zrazu bez mihnutia oka okráda rodičov aj kamarátov. Romantického vyznávača vernej lásky, striedajúceho dievčatá ako ponožky. Poondeného bojka, čo počas Nežnej lepí po meste plagáty a huláka na esenpéčku. Zodpovedného suchára, z ktorého sa vykuklí gambler, potenciálny kriminálnik, dokonca až…

Denný tipovací režim je pevný ako na vojne. Budíček o ôsmej, sprcha, ľahké raňajky, a už letím do raja, otvárajú o desiatej, no ešte predtým zamestnanci vypisujú na tabuľu vo výklade výsledky z predchádzajúceho dňa. Väčšinou ma smrteľne zaujímajú. Náš prehistorický televízor sa s teletextom nekamaráti a ranné športové správy sú na tenis skúpe, takže ak je v peňaženke nádejný rozpis, už od deviatej nervózne stepujem pred pustou kanceláriou. Bezmocné čakanie ma príšerne ubíja, cítim sa ako idiot. O tikete je dávno rozhodnuté, za sklom už rátajú výhry či prehry, iba ja sa musím stále zhrýzať. Úpenlivo prosím našich, aby zohnali lepší prístroj. Sľúbia mi, že sa o tom porozprávame v auguste, keď ocino dostane prémie, čo dovtedy? Ráno čo ráno trpím ako Jób.

Rasťo Kubis je štyridsaťosemročný absolvent technickej univerzity, šibnutý IT-čkár, ktorý po večeroch necivie do debny, ale číta. Amatérsky filozof, zručný matematik, milujúci manžel, hrdý otec dvoch dievčatiek, vášnivý fanúšik športu, príležitostný tenista… a abstinujúci gambler, dennodenne bojujúci s túžbou zájsť do stávkovej kancelárie.

Začítajte sa do novinky z vydavateľstva Ikar Gambler:

Australian Open ma brutálne serie! Včera som sa exkrementom tesne vyhol, Enquist šokujúco prehral s Woodfordom a na tikete mi nestrašil len šťastnou náhodou, ale už predtým ma grambľaví tenisti trikrát ošklbali o neskutočné prachy. Doriti, zajtra si všetko vynahradím! Agassi rozbije Changa, Becker zadupe do zeme Woodforda a ja do nich vrazím sto kusov.

Ešte desať minút, galgani. Devák, vy prečo píšete, veď som povedal, že nemusíte! Minule ste chýbali. Jáj, vy chcete! V poriadku, ale upozorňujem vás, že ak mi papier položíte na katedru, budem ho hodnotiť, trebárs aj päťkou. A prečo ste bledý a červenooký, je vám zle? Čo, alergia? V januári? To asi na elektrotechniku a na mňa, hahá! Okej, pokračujte.

Jasné, zajtra vyhrám. Andre dá krpatému Changovi príučku a Boris ukáže Woodfordovi, kde je jeho miesto na tenisovej mape. Porazil Enquista, rozdrvil krajana Philippoussisa, ktorý dal predtým nakladačku Samprasovi, ale nemeckého bum-bum machra nezlomí. Výsledný kurz bude určite vyšší ako dva, korisť bohato vykompenzuje austrálske sklamania. Čóó, zvoní, už? Zasníval som sa, to nič, chalani asi podvádzali, ale kašlem na to.

Tak, študenti z posledných lavíc vyzbierajú všetko pred sebou a prinesú mi papyrusy na stôl. Kto neodovzdá, automaticky nedostatočná. Prázdnovský, mňa nezaujíma, že ste to pokazili kvôli totálnemu sexuálnemu vyčerpaniu, mali ste písať druhou rukou. Dobre, dosmejeme sa a vypadneme, kolegyňa Froncová sa na vás už teší. Devák, chcete sa so mnou zhovárať? A o čom, jednotku vám vylepšiť nemôžem, na nulu to nestačí. Ešte raz, dosmiať sa a vypadnúť! A vy poďte so mnou. Dobre, vráťte Gavlákovi zošit a hýbte sa, odnesiete mi papiere a dáme reč.

Čo je, Heňo, čo máš? Či dnes čosi spáchame? Nie, odučím päť hodín, najem sa, sľúbim direktorovi ďalšie dva roky, nech pripraví zmluvu. Super, nie? Dám mu slovo a letím domov, večer idem za Gabčou a chcem ešte podať Agassiho a Beckera, tutovo vyhrajú. Že som to hovoril aj o Enquistovi? Stáva sa, chlapík sa proste poondial a Woodforde bol skvelý. Ale zajtra s Beckerom zahučí, na to dám krk! Dúfam, že si to švédske nemehlo nehral. Nie? No fasa, odľahlo mi. Maj sa, uvidíme sa zajtra.

Chudák, má to ťažké. Otec ho mláti a deptá, spolužiaci ho nechápu, baby naňho kašlú, vlastne nie, on na ne. V každej tretej vete trepne francúzske slovo, ako kedysi ruskí snobi, gýč ako Paríž, ale žabožrútštinou priam žije. Píše v nej aj básne a znejú nádherne, ako šansóny Edith Piaf, aj keď mu prd rozumiem. A vlastný otec ho tituluje debil! Frajera, čo sa sám naučil po francúzsky.

Interesantný člen, aj jeho meno je originálne, Henrich. Vydumal ho hrdý ocinko, veď predsa nebude prvorodenému dávať primitívnosti ako Jano, Jožo, Mišo, Fero. On je hlupák, nie synátor! Heňovi to v škole prinieslo tucty modrín, nielenže vyzerá ako idiot a chová sa ako idiot, ešte sa aj volá ako idiot. Ale teraz sa mu už nezvyčajné nacionálie páčia, Ánry dö Va, to znie super.

Fakt zvláštny chalan, ale príjemný, teda aspoň podľa mňa. Drak sa ma minule spýtal, či nie je teplý, vraj mu na ňom niečo nesedí. Kadiť na Draka, po návrate z Melbourne sa správa ako fas, asi mu naše zasrané kvázimesto lezie na mozog. Doriti, musel som sa narodiť práve tam?

Milan Buno, literárny publicista