Môj profil 
Predplatné
Štúdia, ktorá zistila vyššie uvedené informácie v podstate náhodou, sa pôvodne snažila zistiť, či tehotné ženy, ktoré boli v očakávaní mužského potomka, by mohli byť viac náchylné na špecifické neurologické ochorenia, ktoré sa vyskytujú častejšie u mužov.
Avšak, po tom, ako vedci začali detailnejšie skúmať ženský mozog, štúdia začala odbáčať od svojho pôvodného zámeru. Ako sa ukázalo, ženský mozog často nesie “mužský mikrochimerizmus”; inými slovami, existuje tu prítomnosť DNA muža, ktorá pochádza od iného jedinca, a je geneticky odlišná od ostatných buniek ženy (samice).
Podľa štúdie harborizovaný mužský mikrochimerizmus sa vyskytol v mozgu až 63% žien, pričom ten bol prítomný v mnohých oblastiach mozgu.
Po zistení, že 63% žien nesie mužské bunky DNA vo svojom mozgu, výskumníci chceli zistiť, odkiaľ pochádza DNA mužov.
Ako to výskumníci predpokladali v štúdii, najpravdepodobnejšou odpoveďou bolo, že všetka mužská DNA, ktorá sa objavila v ženskom mozgu, pochádza z tehotenstva. Avšak, keď študovali mozog žien, ktoré neboli ani tehotné, na ich prekvapenia, stále objavili mužské DNA bunky v ženskom mozgu.
Následne prekvapení vedci potrebovali vykonať ďalší výskum, aby dospeli k záveru, či možné zdroje mužskej (samčej) DNA v ženskom mozgu sú dôsledkom:
– potratu, o ktorom žena nevedela
– dvojčaťa
– staršieho brata transformovaného materským obehom
– sexuálneho styku
Keďže 63 % žien má mužské DNA bunky, ktoré sa nachádzajú vo výbežkoch mozgu, a keďže prvé tri možnosti platia len pre veľmi malé percento situácií, najbežnejším zdrojom objavených samčích buniek DNA je očividne pohlavný styk.
Čo ďalej vedci zistili, je skutočne veľmi zaujímavé. Ženy, ktoré boli v štúdii skúmané, a ktoré boli staršie, niesli vo viacerých prípadoch živé mužské bunky vnútri mozgu viac než 50 rokov.
Až teraz začíname chápať silu a dôsledky sexuálneho styku.
.JPG)
