Podľa poslankyne Verešovej je Slovensko potratovou destináciou pre cudzinky

Bratislava 27. septembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Poslankyňu Národnej rady SR Annu Verešovú (OĽaNO) zaujímal v rámci interpelácie postoj ministerky zdravotníctva SR Andrey Kaľavskej ku otázkam okolo potratov najmä v súvislosti s tým, že v našej krajine sa zvyšuje počet prípadov potratov zahraničných žien a že príslušná legislatíva je viac ako zastaralá.

Verešová poslala dotaz na ministerku na konci augusta, pričom tá má obvyklých 30 dní na odpoveď.

Poslankyňa Verešová, ktorá patrí medzi politikov označujúcich sa za konzervatívcov, túto otázku však sama prekvapivo nazvala “problematikou prerušenia tehotenstva” pričom pri zákroku interupcie ide v skutočnosti o ukončenie tehotenstva. Interpelácia na ministerku Kaľavskú bola podaná konkrétne vo veci “zvýšeného počtu prípadov umelého prerušenia tehotenstva u žien bez trvalého pobytu v SR”.

Poslankyňa argumentuje tým, že podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2017 rapídne stúpol počet umelých prerušení tehotenstva u žien bez trvalého pobytu v SR na 1 394 osôb. Pre porovnanie, v roku 2016 boli u žien bez trvalého pobytu v Slovenskej republike hlásené iba 3 umelé prerušenia tehotenstva, v roku 2015 to boli 2 umelé prerušenia tehotenstva, v roku 2014 boli nahlásené 4 umelé prerušenia tehotenstva, v roku 2013 bolo umelé prerušenie tehotenstva zaznamenané v 8 prípadoch, v roku 2012 boli 4 takéto prípady a v roku 2011 bolo zaznamenaných 5 prípadov umelého prerušenia tehotenstva. Rovnaký trend v súvislosti s umelými prerušeniami tehotenstva vykazuje štatistika od roku 2008. Až v roku 2017 došlo k enormnému zvýšeniu počtu prípadov umelého prerušenia tehotenstva u žien bez trvalého pobytu v SR, pričom legislatíva ostala nezmenená a stále platí § 10 zákona č. 73/1986 Z. z, o umelom prerušení tehotenstva, podľa ktorého sa umelé prerušenie tehotenstva „nevykonáva cudzinkám, ktoré sa v Slovenskej socialistickej republike zdržiavajú len prechodne” .

“Nie je preto zrejmé, či a akým spôsobom sa uplatňuje toto zákonné ustanovenie, najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vo vzťahu k pojmu „cudzinka”, ktorý v zákone vymedzený nie je. Ak sa totiž zákon neuplatňuje tak, ako bol formulovaný v roku 1986, pričom jeho znenie § 10 je stále platné, potom malo Ministerstvo zdravotníctva SR navrhnúť jeho novelizáciu alebo nedovoliť, aby v Slovenskej republike tak enormne nerástol počet umelých prerušení tehotenstva, čo spôsobilo, že sa zo Slovenska stala namiesto turistickej destinácie potratová destinácia, pričom vačšina obyvateľstva na Slovensku si neželá, aby v tejto krajine boli systematicky vykonávané umelé prerušenia tehotenstva v takom rozsahu, akého sme svedkami v súčasnosti,” uviedla vo svojej otázke poslankyňa Verešová.

Žiada o zodpovedanie nasledujúcich otázok:

1. Čo je podľa Vám dostupných informácií dôvodom rapídneho zvýšenia počtu prípadov umelého prerušenia tehotenstva u žien bez trvalého pobytu v SR v roku 2017 a či možno tento trend očakávať aj v najbližších rokoch?
2. Je vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva u žien bez trvalého pobytu v SR v súlade so zákonom č. 73/1986 Z. z. o umelom prerušení tehotenstva?
3. V súlade s akou právnou normou sa na Slovensku umožňuje cudzinkám umelé prerušenie tehotenstva a čo mienite Vy a Vaše ministerstvo spraviť preto, aby k tomu nedochádzalo a Slovensko nebolo v zahraničí známe ako potratová destinácia?