Podľa nového výskumu došlo počas lockdownu k “zostarnutiu” mozgu tínedžerov

Bratislava 22. októbra 2024 (HSP/ NBC News / PNAS/ Foto:Foto:TASR/DPA-Jens Kalaene)

Vedci z Washingtonskej univerzity zistili, že lockdown opatrenia zavedené počas pandémie Covid-19, medzi ktoré patrili napríklad zatvorenie škôl, zrušenie športových aktivít a zákaz vychádzania,  spôsobili predčasné “zostarnutie“ mozgov tínedžerov až o štyri roky. Skenovanie mozgu ukazuje, že strata sociálnej interakcie ovplyvnila najmä dievčatá. Výsledky štúdie zhrnula redakcia NBC News

Nová štúdia, publikovaná v septembri vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences(PNAS), je ďalším dôkazom toho, že narušenie každodenného života mohlo prispieť k problémom so správaním, nárastu porúch príjmu potravy, úzkosti a depresie u dospievajúcich dievčat a chlapcov.

Zmenili predmet štúdie

Vedci z univerzitného Inštitútu pre vzdelávanie a mozgové vedy (Institute for Learning & Brain Sciences, I-LABS) začali v roku 2018 štúdiu s využitím magnetickej rezonancie (MRI), aby sledovali, ako sa časom vyvíjala štruktúra mozgu 160 tínedžerov z oblasti Seattlu. Účastníkmi štúdie boli v takmer rovnakom počte chlapci a dievčatá, ktorých vek sa na začiatku výskumu pohyboval od 9 do 19 rokov.

Vedúca výskumníčka Patricia Kuhlová (jedna z riaditeliek I-LABS) uviedla, že po tom, ako sa v roku 2020 začali protipandemické opatrenia, ktoré poznáme pod výrazom “lockdown” , nemohli so svojim tímom vykonávať vyšetrenia mozgu až do roku 2021. V dôsledku toho zmenili zameranie svojej štúdie a sledovali, ako lockdown ovplyvnil štruktúru mozgu dospievajúcich.

Meraním hrúbky mozgovej kôry – vonkajšej vrstvy tkaniva v mozgu, ktorá riadi mozgové funkcie, ako je napríklad myslenie a rozhodovanie –  vedci zistili, že mozgy dospievajúcich chlapcov predčasne zostarli o 1,4 roka. Skeny mozgu dievčat podľa štúdie ukázali predčasné zrýchlené starnutie o 4,2 roka.

Stenčovanie mozgovej kôry

Mozgová kôra sa vekom prirodzene stenčuje. Podobné zmeny v mozgu môže spôsobiť aj chronický stres. V trojročnom období medzi prvým skenovaním a následným sledovaním po pandémii však vedci spozorovali, že došlo k oveľa väčšiemu stenčeniu mozgovej kôry, než očakávali.

„S pribúdajúcim vekom sa stenčovanie mozgovej kôry spája s nižšou rýchlosťou spracovania(podnetov, procesov), s menej flexibilným myslením, teda so všetkými tými vecami, ktoré si spájame so starnutím,“ povedala Kuhlová. „U všetkých tínedžerov sa vo všeobecnosti prejavilo toto zrýchlené starnutie,“ uviedla.

U dospievajúcich dievčat bolo zostarnutie mozgu ešte výraznejšie. Zistilo sa, že stenčovanie je značne rozptýlené v celom ženskom mozgu a vyskytuje sa až v 30 oblastiach na oboch hemisférach a vo všetkých mozgových lalokoch, ako to ukázali snímky MRI. V mužskom mozgu bolo stenčenie limitované len na dve oblasti, obe v okcipitálnom laloku, ktorý ovplyvňuje zrakové centrum, vnímanie vzdialenosti a hĺbky, rozpoznávanie tváre a pamäť.

Podľa Kuhlovej by väčší dopad na dievčatá mohol byť spôsobený rozdielmi v tom, aká dôležitá je sociálna interakcia pre dievčatá a aká pre chlapcov. Chlapci majú tendenciu schádzať sa pri športe a telesnej aktivite. Dospievajúce dievčatá sa z hľadiska emocionálnej podpory a sebaidentifikácie môžu spoliehať prevažne na osobné vzťahy.

„Keď sú dievčatá a ženy v strese, je prirodzenou reakciou stretávať sa a rozprávať sa o problémoch, pričom sa uvoľňuje oxytocín a iné neurotransmitery, vďaka ktorým sa cítime lepšie, “povedala Dr. Ellen Romeová, vedúca oddelenia medicíny adolescentov v detskej nemocnici Cleveland Clinic. (Romeová sa na tomto novom výskume však nepodieľala).

Čo však predčasné starnutie mozgu znamená v každodennom živote mladých ľudí, ktorí sa roky pohybovali v pandemických obmedzeniach, často boli sami vo svojich izbách, študovali “cez Zoom“, alebo im chýbali sociálne kontakty?

Existujú dlhodobé riziká pre “pandemické mozgy“?

Výskum nedokazuje, že obmedzenia spôsobili zmeny v mozgu – poruchy duševného zdravia sa medzi deťmi vyskytovali aj pred Covidom. Naznačuje však, že stenčenie mozgovej kôry môže súvisieť so zvýšenou úzkosťou, depresiou a inými poruchami správania, povedala Kuhlová.

Iná štúdia zo Stanfordskej univerzity uskutočnená v roku 2022 ukázala podobné zmeny v hrúbke mozgovej kôry tínedžerov počas lockdown opatrení v súvislosti s pandémiou Covid-19. Stanfordskí výskumníci porovnávali stres a rušivé vplyvy pandémie s traumami z detstva, ako sú násilie, zanedbávanie a dysfunkcia rodiny.

„Pandémia bola traumatizujúcim obdobím pre všetkých,“ povedala Kuhlová. Zdôraznila, že pre mladých ľudí – v období ich života, keď už zažívajú intenzívne zmeny v emocionálnom a behaviorálnom vývoji – bola izolácia ešte škodlivejšia pre ich emocionálne zdravie.

„Pandémia bola, samozrejme, dramatická a nečakaná… V istom zmysle však bola dramatická a katastrofálna nielen pre fyzické, ale aj pre duševné zdravie,“ povedala.

Od roku 2021 viaceré správy o duševnom zdraví mládeže od amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention) odhalili bezprecedentnú úroveň pocitu beznádeje a samovražedných myšlienok medzi dospievajúcimi dievčatami a chlapcami.

Začiatkom augusta zverejnený prieskum CDC zistil mierne zlepšenie duševného zdravia dospievajúcich, hoci 53 % mladých žien na stredných školách tvrdí, že stále pociťujú pretrvávajúci pocit smútku.

Dôležité obdobie dospievania

„Vo vývoji mozgu existujú obdobia, keď sú určité typy výučby najefektívnejšie,“ povedal Dr. Jonathan Posner, profesor psychiatrie na Duke University School of Medicine, ktorý sa na novej štúdii nepodieľal. Ako príklad uviedol, že je oveľa jednoduchšie učiť sa jazyk ako malé dieťa než ako dospelý.

„Obdobie dospievania je nesmierne dôležité pre sociálny vývoj,“ povedal Posner. „Ak nemáte tieto sociálne interakcie, jednoducho nemáte príležitosť na toto sociálne poznávanie,“ dodal.

„Mozgová kôra sa nedá obnoviť a počas života sa naďalej zmenšuje. Zatiaľ nie je jasné, či predčasne starnúce “pandemické mozgy“ mladých ľudí môžu byť vystavené vyššiemu riziku porúch, ako je ADHD a depresia, prípadne aj ochoreniam, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba,“ povedala Kuhlová.

54-ročná mama zo Seattlu Karin Zaugg Blacková si však pamätá, ako pandémia ovplyvnila jej dve deti počas viac ako ročného dištančného vyučovania. Jej 14-ročná dcéra Delia vtedy chodila do siedmej triedy, 10-ročný Sam do štvrtej.

Delia obzvlášť vnímala stratu sociálnych kontaktov. „Keď si na to obdobie spomína, tvrdí : ‘Áno, bolo to naozaj ťažké. Cítila som sa, akoby som nemala žiadnych priateľov’,“ povedala Blacková o tom, ako jej dcéra vnímala sociálnu izoláciu počas pandémie.

„Ich sociálne spôsobilosti sú pozadu. Viete, akoby stratili schopnosť orientovať sa v spoločenskom svete so svojimi rovesníkmi,“ povedala.

Odborníci tvrdia, že strata nemusí byť trvalá, ak sa sociálne interakcie a kontakty mladých ľudí po pandémii obnovili.

Delia, ktorá je teraz študentkou posledného ročníka strednej školy, získala späť veľkú časť sociálnych kontaktov, ktoré stratila počas pandémie – čo je, ako poznamenala jej mama, dobrou správou.

„Našťastie, deti sú naozaj odolné a my ich môžeme dostať späť medzi ľudí a pomôcť im to všetko dobehnúť,“ povedal doktor Posner.

„Ale tiež si nesmieme klamať, že to(obdobie Covid-19 a opatrenia) vlastne nič nebolo. Malo to významný vplyv na rast a vývoj,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Patologička varuje pred vakcínami proti koronavírusom
• Vedci bijú na poplach kvôli najväčšej medicínskej hrozbe posledných desaťročí