Antarktída 16. februára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Počas prieskumných vrtov v Antarktíde objavili britskí vedci na morskom dne pod ľadovým šelfom neznáme hubovité zvieratá. Predtým predpokladali, že na antarktickom pobreží nie sú žiadne pripojené bentické formy života. Výsledky výskumu sú publikované v časopise Frontiers in Marine Science
Plávajúce šelfové ľadovce sa rozkladajú na ploche cez 1,5 milióna štvorcových kilometrov pozdĺž pobrežia Antarktídy. Morský priestor pod nimi je najväčším nepreskúmaným miestom na Zemi.
Počas vykonávania prieskumných vrtov na Filchnerovom šelfovom ľadovci vyvŕtali vedci z Britskej antarktickej služby len osem dier v oblasti s veľkosťou tenisového kurtu, ale to stačilo na uskutočnenie série objavov.
Jeden z vrtov, ktorý sa nachádzal 260 kilometrov od pobrežia, dosiahol morské dno v hĺbke 900 metrov. Na prekvapenie vedcov videokamera upevnená na konci lana neukazovala podľa očakávania neživé blatisté ložiská, ale pevné balvany s pripevnenými k nim zvieratami neznámeho druhu, pripomínajúcimi huby.
Toto je prvý objav imobilných bentických zvierat na pobreží Antarktídy. Predtým predpokladali, že pod plávajúcimi ľadovcami, v úplnej tme a pri mínus 2,2 stupňa Celzia, môžu existovať iba male mobilné mrchožrúty a dravce, ako sú ryby, červy, medúzy alebo krily.
Súčasné biologické teórie predpokladajú, že život pod ľadovcovými šelfami postupne mizne priamo úmerne vzdialenosti od otvorenej vody a slnečného svetla, a pripojené filtračné organizmy, ktoré sú závislé na fotosyntéze a príjmu potravy zhora, ako prvé miznú z biosféry pod ľadom.
“Tento objav je jednou z tých šťastných náhod, ktoré posúvajú myšlienky iným smerom. Ukazuje nám, že antarktický morský život je neuveriteľný a úžasný a prispôsobený existencii v,zmrznutom‘ svete,” uvádza tlačová správa slová hlavného autora výskumu, doktora Huwaia Griffithsa. “Náš objav vyvoláva oveľa viac otázok, než dáva odpovedí: ako sa tam dostali, ako dlho tam sú, čo jedia, koľko je takých balvanov pokrytých životom a čo sa stane s týmito komunitami, ak sa ľadový šelf zrúti.“
S prihliadnutím k vodným prúdom v tejto oblasti vedci vypočítali, že objavené organizmy sa nachádzajú vo vzdialenosti 1,5 tisíc kilometrov proti prúdu od najbližšieho zdroja fotosyntézy. Autori predpokladajú, že tieto zvieratá možno zbierajú živiny uvoľňované topením ľadovca, alebo používajú k životu zlúčeniny metánových prúdov presakujúcich z morského dna.
“Aby sme mohli odpovedať na tieto otázky, musíme nájsť spôsob, ako spoznávať tieto zvieratá a ich životné prostredie, čo znamená, že polárni vedci musia hľadať nové inovatívne spôsoby výskumov,“ pokračuje Griffiths.
.
Vedci zatiaľ nemajú ani nástroje na zbieranie týchto organizmov, čo je samo o sebe vážny problém.
Autori si uvedomujú nutnosť čo najskôr preskúmať úžasný subglaciálny ekosystém, pretože klimatická kríza môže kedykoľvek vyvolať kolaps šelfového ľadovca.