Pod názvom Ľudský sen má fotografka J. Hojstričová novú súbornú knihu

Bratislava 6. decembra (TASR) – Fotografka Jana Hojstričová má novú súbornú knihu. Jej názov Ľudský sen je podľa nedávnej výstavy v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici, ktorá publikáciu vydala s podporou Ministerstva kultúry SR.

"Je to posledná akcia v programe tohtoročného Mesiaca fotografie," povedala na štvrtkovej (5.12.) prezentácii knihy v Stredoeurópskom dome fotografie (SEDF) v Bratislave Elena Šoltýsová zo SEDF.

Podľa riaditeľa senickej galérie Štefana Zajíčka myšlienka na vydanie knihy dozrievala tri roky. "Oslovili sme záhorskú rodáčku na sumarizáciu doterajšej tvorby. Výstava v našej galérii v barokovom kaštieli sa vydarila a sú z nej zábery v knihe, ktorá zostáva ako dokument. Sme hraničná galéria, preto je text aj v angličtine. Toto nie je naša prvá publikácia a okrem monografií umelcov vydávame aj zborníky. Na budúci rok oslávime 30. výročie galérie," prezradil v SEDF Zajíček.

Kniha obsahuje prierez vyše 15-ročnou tvorbou Hojstričovej. Začína projektom Hana, v ktorom zobrazuje telo objektu v rôznych polohách a psychických situáciách na rozhraní dokumentu a inscenácie. Cyklus Unavená domácnosť sa týka situácií v neúplnej domácnosti. V ňom sa zaoberá stavom dnešnej rodiny, keď muži v určitom veku opúšťajú svoje manželky. Tie sa viac ako sebe venujú rodine a domácnosti, zostávajú osamelé v dokonale čistom byte, kde manželka splýva s nábytkom. Fotografka vytvorila súbor inscenovanými zábermi. V téme Rodinný portrét nejde o štandardné portréty s črtami tváre, ale rodinných príslušníkov predstavuje vyzlečenými telami. V neutrálnom prostredí prináša správu o stave tela v rôznom veku a životnej dráhe, čo sa premieta do charakteru tela.

S obnaženým ľudským telom súvisí aj cyklus Periférne telá. Prostredníctvom diptychov spája pohľady na detaily postáv s časťami mesta. Oba pohľady vedľa seba spája spoločný menovateľ – periféria v ponímaní na okraji spoločenského a sociálneho záujmu. Keďže súčasný spôsob života devalvuje hodnotu a význam prirodzenej premeny ľudského tela, ako i mesta a krajiny vôbec najmä na periférií veľkých sídliskových aglomerácií, a teda i na periférii všeobecného záujmu o takéto bývanie. Estetický odpor voči nedokonalému telu či dehumanizovanému sídlisku sa mení na etický problém, ktorý naruby prevracia hodnotový rebríček spoločnosti.

Fotografka viackrát vystavovala cyklus 40 v 36, preto nechýba v knihe. Kriticky ním poukazuje na normy ideálu krásy žien propagovaný masovými médiami, módnymi časopismi a reklamami, čím ovplyvňujú názor spoločnosti. Tento trh s krásou je vábna ilúzia veľmi vzdialená skutočnej realite. Na fotografiách sú ženy oblečené do tesných priesvitných odevov ušitých z igelitu v ideálnej konfekčnej veľkosti, ktorá deformuje a uväzňuje telo. To je takto symbolicky paralyzované spoločenskými dogmami. Súkromnému životu autorky sa týkajú súbory Každý deň spolu a Každý deň, v ktorom zobrazuje svoj vzťah so synom a premeny tela v čase tehotenstva. Denníkový záznam svojej činnosti prezentuje cyklami Od siedmej do polnoci a Od siedmej do ôsmej.

Jana Hojstričová sa narodila v Myjave (1972). V Bratislave po Strednej umeleckopriemyselnej škole vyštudovala odbor fotografie na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU). Od roku 1998 pedagogicky pôsobí na Katedre fotografie a nových médií VŠVU, od roku 2007 je vedúcou katedry. Zúčastnila sa na mnohých výstavách v slovenských mestách i v ČR, Holandsku, Francúzsku, Nemecku, Bulharsku, Dánsku, USA, Poľsku, Maďarsku či Slovinsku.