Pochádza koleso zo Slovenska? Prekvapujúce závery amerických historikov

Bratislava 25. októbra 2024 (HSP/ The Independent /CT24/ Foto: Pixabay)

Nová teória skupiny historikov a archeológov z Kolumbijskej univerzity v New Yorku hovorí, že koleso prvýkrát použili baníci v Karpatoch okolo roku 3900 pred Kristom

Nová hypotéza inžinierov, historikov a archeológov z Kolumbijskej univerzity hovorí, že koleso mohli ako prví vynájsť baníci pracujúci v blízkosti karpatských hôr vo východnej Európe pred približne 6 000 rokmi, uvádza The Independent.

„Približne pred 6 000 rokmi kráčal človek po dobre vyšliapanej ceste v slovenských Karpatoch. Za ním sa rozprestierala krajina, na ktorej raz vyrastie slovenské mesto Trnava (koleso má Trnava v erbe), a pred ním sa týčili hrebene Malých Karpát. Tlačil niečo, čo ešte nikto nikdy nevidel – vozík na kolesách – a v rukách niesol budúcnosť,“ takúto víziu prezentujú americkí historici a archeológovia, ktorí podporujú teóriu, že koleso bolo prvýkrát vynájdené na území dnešného Slovenska, píše ČT24.

Vynález kolesa spôsobil revolúciu takmer v každom aspekte života a doteraz sa koleso považuje za jeden z najvýznamnejších vynálezov vôbec – stálo na počiatku jednoduchých mechanizmov a dnes je súčasťou aj tých najzložitejších technológií.

Archeologické dôkazy hovoria o tom, že kolesá a kolesové vozy boli po prvý krát použité v období doby medenej medzi rokmi 5000 a 3000 pred Kristom v Európe, severnej Afrike a Ázii. Presný pôvod a okolnosti vzniku jedného z najprevratnejších vynálezov ľudstva sú však zahalené tajomstvom.

Hypotéza

Niektoré štúdie označujú ako miesto, kde bolo okolo roku 3800 pred Kristom koleso vynájdené, severné Turecko, iné štúdie predpokladajú, že bolo prvýkrát vyvinuté v Mezopotámii o dve storočia skôr.

Novšia hypotéza, ktorú navrhol americký historik Richard Bulliet, tvrdí, že koleso prvýkrát použili baníci na ťažbu medi v karpatských horách okolo roku 3900 pred Kristom.

Bulliet tvrdí, že rozvoj ťažby medi v tomto regióne si vyžiadal používanie kolesových vozidiel na prepravu ťažkých nákladov z hĺbky baní. Túto teóriu, ktorú načrtol vo svojej knihe z roku 2016 a ktorá bola teraz publikovaná ako štúdia v časopise “Royal Society Open Science“, vypracoval na základe archeologických nálezov, ako sú hlinené modely vozov zo slovenských Karpát. Krehké drevené artefakty sa nezachovali tak dobre, čo robí rekonštrukciu starovekých vozov náročnejšou.

Podľa tejto teórie sa medená ruda v tomto regióne ťažšie získavala, a preto boli baníci nútení ísť hlbšie do baní, aby kov vyťažili. Prispôsobili sa tomu tak, že vyvinuli vozíky podobné moderným banským vozom.

Teória vysvetľuje, že pred vynájdením kolesa sa veľké predmety premiestňovali pomocou voľných valcov, čo bol rad valcov, tyčí alebo kmeňov stromov položených na zemi. Tie však museli byť umiestnené po celej dĺžke dráhy objektu, čo bolo v bani nepraktické.

Na overenie svojej teórie použili inžinieri z Technologického inštitútu v Georgii matematické a počítačové modelovanie, aby stanovili, ako bolo prvé koleso za týchto okolností pravdepodobne vynájdené. Modelovali postupnú cestu, ktorá viedla k vývoju prvého kolesa z voľných valcov.

Tri inovácie

Podľa nich kľúčovú úlohu pri vývoji kolesa a systému nápravy zohrali jedinečné fyzikálne vlastnosti banského prostredia. Inžinieri predpokladajú, že vývoj prvého kolesa v karpatskej banskej oblasti podnietili tri predchádzajúce inovácie.

Najskôr sa na dno nádoby s prepravovaným nákladom mohli pridať otvory na uloženie valčekov, čím sa vytvoril základný vozík. To by sa podobalo ťahaniu vozíka na akýchsi lyžiach s určitým trením o zem. Potom sa do tejto valčekovej konštrukcie mohla pridať drážka na pridávanie a udržiavanie maziva. Ďalší vývoj prišiel vo forme monolitickej štruktúry “ súpravy kolies“.

Náprava a kolesá sa v tejto konštrukcii otáčajú spoločne, na rozdiel od neskorších systémov, kde sa kolesá otáčajú nezávisle od nápravy.

Hlavnou nevýhodou tohto systému kolies bolo, že sa zle správal pri zatáčaní, čo sa však dalo čiastočne vyriešiť – keďže banské chodby boli zvyčajne rovné.

Archeologické dôkazy

Bolerázska kultúra, ktorá sa spája s dnešným Slovenskom, možno ako prvá používala kolesové vozíky. Výskum odhalil, že táto kultúra bola aktívna okolo roku 3600 pred n. l., čo dodáva váhu slovenskej hypotéze. Aj keď stále nie je možné definitívne tvrdiť, že Slovensko je rodiskom kolesa, Bullietov výskum vnáša do diskusie zaujímavú perspektívu a skúma technickú vynaliezavosť pravekých karpatských spoločností.

Inžinieri tvrdia, že archeologické dôkazy podporujú túto teóriu konštrukcie prvého kolesa, pričom poukazujú na vykopávky 150 malých hlinených modelov štvorkolesových vozov v Karpatoch.

Tieto drobné hlinené vozíky, ktoré sa používali ako krčahy na pitie, boli vyrobené okolo roku 3600 pred Kristom a sú najstaršími známymi vyobrazeniami kolesovej dopravy na svete.
Predpokladá sa, že inšpiráciou pre tieto zvláštne hrnčeky boli koše na kolieskach, ktoré sa používali na prepravu rudy v banských štôlňach alebo tuneloch medených baní.

Inžinieri, ktorí stoja za touto teóriou, dúfajú, že ich metóda môže slúžiť ako nový nástroj na pochopenie okolností, z ktorých vznikla staroveká technológia.

Prečítajte si tiež:

• Vedci bijú na poplach kvôli najväčšej medicínskej hrozbe posledných desaťročí
• Ocenenie Eset Science Award pozná svojich laureátov