Počas stretnutia európskych lídrov v Prahe pretrvávajú otázky, či bude nový politický klub skutočne fungovať. Vylúčenie Ruska by ešte viac zhoršilo bezpečnostnú situáciu v Európe

Bratislava 8. októbra 2022 (HSP/Global Times/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)

Lídri zo 44 európskych krajín – celého kontinentu okrem Ruska a Bieloruska – sa vo štvrtok stretli v českom hlavnom meste Prahe, aby sa zúčastnili na ustanovujúcom zasadnutí Európskeho politického spoločenstva. Ide o novú regionálnu skupinu, ktorú v máji tohto roku navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron

Analytici uviedli, že toto stretnutie by mohlo byť len ďalšou “veľkolepou prehliadkou solidarity”, rozhovorom bez skutočného obsahu, hoci sa na ňom riešili otázky od bezpečnosti Európy až po prudko rastúce ceny energií a hroziacu hospodársku recesiu. Varovali, že takáto skupina by mohla prerásť do novej konfrontácie bloku s Ruskom, čo by ešte viac zhoršilo bezpečnostnú situáciu Európy.

Na úvodnom stretnutí sa zúčastnilo všetkých 27 členov Európskej únie a 17 ďalších krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Ukrajiny a Turecka. Podľa správ médií jedinými dvoma nepozvanými krajinami boli Rusko a jeho susedný spojenec Bielorusko.

Macron v úvodnom príhovore uviedol, že cieľom existencie skupiny je “vyslať posolstvo jednoty všetkým európskym národom prostredníctvom budovania strategickej blízkosti a hľadania spoločných stratégií”, informovali vo štvrtok médiá.

Napriek rétorike kritici spochybnili, že by sa mohli dosiahnuť nejaké konkrétne výsledky, keďže sa neočakávajú žiadne formálne politické vyhlásenia, rezolúcie ani deklarácie.

“Cieľom tohto čerstvo zrodeného európskeho politického spoločenstva je pretvoriť geopolitickú krajinu Európy v kontexte rusko-ukrajinského konfliktu, čo je odrazom francúzskej vízie budúcej politickej mapy Európy. Keďže ide stále o myšlienku, ktorej chýbajú konkrétne plány, cieľom ustanovujúceho zasadnutia je vytvoriť a posilniť takzvanú európsku identitu, ale je ťažké povedať, ako ďaleko to môže zájsť,” povedal v piatok pre Global Times Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií.

Samotná veľkosť skupiny 44 krajín bude hlavnou prekážkou pri dosahovaní konkrétnych výsledkov, keďže medzi jej členmi pretrváva tradičná rivalita, od Arménska a Azerbajdžanu až po Grécko a Turecko, uviedol analytik.

Nie je možné prijať žiadne konkrétne opatrenia pred dosiahnutím konsenzu, pričom samotný konsenzus by mohol byť veľmi dlhým a náročným procesom, poznamenal Cui.

Medzi krajinami, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ – Ukrajinou, Gruzínskom, Moldavskom a štátmi západného Balkánu – sa zvýšila skepsa a vyjadrili obavy, že by to mohla byť “cena útechy”, ktorá nahradí seriózne rokovania o členstve, uviedli médiá.

Cui uviedol, že Európske politické spoločenstvo by mohlo byť “placebom” na upokojenie krajín, ktoré túžia vstúpiť do EÚ, ale v krátkom čase tak nemôžu urobiť, pretože v EÚ sa objavili rôzne hlasy, pokiaľ ide o vstup týchto krajín, napríklad neochota Francúzska akceptovať urýchlený vstup Ukrajiny.

Na štvrtkovom samite sa uskutočnil rad stretnutí, na ktorých lídri diskutovali o kľúčových výzvach, ktorým Európa čelí, vrátane bezpečnosti, energetiky, klímy, hospodárstva a migrácie.

Analytici uviedli, že najnaliehavejšou otázkou dňa a jedinou témou, okolo ktorej sa diskusie točili, je ničivá energetická kríza, ktorú najnovšie prerušili úniky plynu z plynovodu Nord Stream spájajúceho Rusko s Európou cez Baltské more.

Francúzska vláda vo štvrtok predstavila balík opatrení zameraných na zníženie spotreby energie v krajine v nádeji, že zimu prežije bez výpadkov elektriny. Jedným z opatrení je obmedzenie vnútorných teplôt na 19 C, pričom domácnostiam, podnikom a úradom sa bude poskytovať teplo o dva týždne neskôr ako zvyčajne a skončí sa o dva týždne skôr, informovala stanica France 24.

Nemecko oznámilo, že vynaloží až 200 miliárd eur (197,50 miliardy USD) na pomoc spotrebiteľom a podnikom, aby zmiernili bolesť z prudko rastúcich účtov za plyn.

Tento program však zaskočil Brusel a ostatné hlavné mestá, uviedol spravodajský portál Euronews, keďže sa objavili obavy, že by mohol vyvolať negatívny vedľajší účinok za hranicami a narušiť hospodársku súťaž na jednotnom trhu.

“Bez spoločného európskeho riešenia nám vážne hrozí roztrieštenosť. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme zachovali rovnaké podmienky pre všetkých,” uviedla cez víkend predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Okrem rokovaní o energetike má stretnutie vyslať silný signál ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý by zdôraznil izoláciu Moskvy, informovali médiá.

Odborníci však varujú, že signál politického odmietnutia voči Rusku by mohol prerásť do blokovej konfrontácie na európskom kontinente, čo by nepomohlo udržať regionálnu stabilitu, ale ešte viac zhoršiť bezpečnostnú situáciu v Európe.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok uviedla, že Európa môže dosiahnuť trvalý mier len za účasti Ruska, informovala v piatok agentúra TASS.