Po Ukrajine s veľkou pompou zlyhalo NATO aj v Červenom mori

Kyjev 27. októbra 2024 (HSP/Svpressa/Foto:TASR/AP-Bernat ArmangueTASR/AP, X@USFleetForces)

Západ si nevie poradiť s bosými Húsíami, ktorí narušili dodávky ropy do Európy. Zo svojho fiaska však ako obyčajne obviní Rusko, píše Sergej Iščenko v ruských novinách Svobodnaja Pressa

Vedúci predstavitelia NATO na oboch stranách Atlantiku sa práve prakticky podpísali pod svoju úplnú bezmocnosť skrotiť jemenských Húsíov z proiránskeho hnutia Ansar Allah, ktorí s nástupom súčasnej akútnej krízy na Blízkom východe začali raketovými salvami po svojom „regulovať“ svetovú obchodnú lodnú dopravu v Červenom mori a v Babel-Mandebskom prielive. V skutočnosti rýchlo vyhnali tankery tak či onak spojené s USA, Britániou a Izraelom, ktoré sa teraz musia z Perzského zálivu do cieľových prístavov dostávať okľukou, obchádzajúc africký kontinent. Po októbri 2023 to už vyvolalo prudký skok cien uhľovodíkov na svetovom trhu, čo je pre Rusko výhodné.

V Bruseli a Washingtone teraz radšej nikto nepripomína hrozby prezidenta Joea Bidena spred roka: „Spojené štáty a naši partneri nebudú tolerovať útoky na náš personál a nedovolia nepriateľským aktérom ohroziť slobodu plavby na jednej z najdôležitejších obchodných trás na svete.“

V žiadnom prípade! Ale dovolili a ešte ako. A teraz nevedia, čo si počať s novou hrozbou globálneho rozsahu.

Svedčia o tom dva významné analytické dokumenty, ktoré boli takmer súčasne zverejnené v Spojených štátoch a v Európe. Wall Street Journal uverejnil úryvky z prvého z nich.

V článku sa uvádza, že prebiehajúci ozbrojený boj medzi spojenými flotilami Severoatlantickej aliancie a Húsíami už pripravil Spojené štáty o príliš veľa zdrojov.

Na vypočúvaní v Kongrese Carlos Del Toro, minister námorníctva tejto krajiny, uviedol, že len od októbra minulého roka až do júna 2024 na zabránenie útokom „bosých raketomeťákov“ na tankery pracujúce pre americké, britské a izraelské záujmy, vojnové lode údernej skupiny lietadlových lodí na čele s jadrovou lietadlovou loďou „Dwight Eisenhower“ bolo vynaložených až 770 kusov ultramodernej munície. Medzi nimi – až sto trojstupňových protilietadlových riadených striel RIM-161 Standard Missile 3 multifunkčného systému protiraketovej obrany Aegis, schopných zasiahnuť ciele vo výške až 240 kilometrov. To znamená mimo zemskej atmosféry.

Pritom podľa verejných informácií cena každej takejto rakety v závislosti od modifikácie sa pohybuje medzi 11 až 18 miliónmi dolárov. Nečudo, že celkové výdavky Pentagónu len na muníciu, vypálenú z lietadiel a torpédoborcov Dwighta Eisenhowera na odrazenie jemenských úderov, sa odhadujú na viac ako miliardu dolárov. Obrovská suma aj pre americké námorníctvo!

Nie je prekvapujúce, že Američania už neboli ochotní tak bezhlavo míňať peniaze na vedome stratenú vec. Preto ešte v júni stiahli z Červeného mora lietadlovú loď s jadrovým pohonom „Ike“ (ako Štáty zvyknú túto lietadlovú loď skrátene nazývať). A odvtedy tam ich vojnové lode proti Húsíom nebojujú.

Ale Západ, nimi ponížený, musel niečo urobiť, aby sa vysporiadal s Húsíami, ktorí sa stali úplne neovládateľnými. A preto potom Washington ako zvyčajne odovzdal palmu bojového prvenstva v tejto takmer beznádejnej raketovej bitke svojim európskym spojencom z NATO. Tí sa, prirodzene, okamžite ujali vedenia. O to viac, že ich krajiny patrili medzi hlavné obete tejto krízy.

Podľa Európskej komisie sa od začiatku zhoršovania situácie v Červenom mori zvýšili náklady na prepravu tankermi medzi Áziou a Európou o 40 %. A dĺžka prepravy o 10 až 15 dní. Prirodzene, to už viedlo a naďalej vedie k zvýšeniu cien ropy a k ďalšiemu zhoršeniu hospodárskej situácie v Európe.

Preto od marca tohto roku začali vojnové lode takzvaného Starého sveta vypĺňať vojenské a politické vákuum, ktoré vzniklo v okolí prielivu Bab-el-Mandeb. Na tento účel sa v týchto čoraz horúcejších zemepisných šírkach začala spoločná námorná operácia s názvom Aspides (grécky „Štít“).

Vo februárovom vyhlásení Rady EÚ na túto tému sa uvádza: „Rada začína misiu Aspides. Cieľom tejto obrannej námornej bezpečnostnej operácie je obnoviť a chrániť slobodu plavby v Červenom mori a Perzskom zálive. Operácia Aspides zabezpečí prítomnosť námorných síl EÚ v oblasti, v ktorej sa od októbra 2023 uskutočnili početné útoky Húsíov, ktorých terčom boli medzinárodné obchodné plavidlá.”

Od začiatku vyzeral tento podnik NATO mimoriadne pochybne. Bolo rozhodnuté vyslať vo vojenskom zmysle pomerne slabú spoločnú operačnú skupinu talianskych, francúzskych, nemeckých, belgických a gréckych torpédoborcov a fregát s podpornými loďami na miesto, kde práve zjavne zlyhala celá úderná skupina lodí amerického námorníctva na čele s jadrovou lietadlovou loďou Ike. A aby všetko vyzeralo pre blok NATO po politickej stránke významnejšie, pridali sa na pomoc štyria dôstojníci zo Švédska a piati z Fínska. A dokonca (predpokladám, že vás to rozosmeje!) jeden štábny „námorný veliteľ“ z takej „veľkej námornej mocnosti“, akou je Estónsko.

A Washington, ktorý to všetko začal, vyjadril vrúcne želanie, aby sa misie Aspides zúčastnili lode španielskeho námorníctva. Zdalo sa, že Madrid spočiatku súhlasil. Keď však španielska vláda začala čoraz ostrejšie kritizovať Izrael za jeho zverstvá voči Palestínčanom v pásme Gazy, španielske nadšenie pre vyslanie svojich námorníkov do Červeného mora opadlo. Do dnešného dňa sa v oblasti operácie Aspides neobjavili ani raz.

Velením od začiatku pochybne vyzerajúcej skupine lodí z rôznych krajín Brusel poveril skúseného gréckeho námorného dôstojníka Vasileiosa Gryparisa. Za veliteľa operácie bol vymenovaný 8. februára 2024. A zrejme preto, aby nový veliteľ hneď nestratil odvahu pod ťarchou obrovských vojenských a politických problémov, bol Gryparis o necelý mesiac neskôr, 2. marca 2024, povýšený na kontradmirála.

Tým sa však nič podstatne nezmenilo. Európska misia NATO v Červenom mori sa od samého začiatku vyvíjala neúspešne.
Najprv belgická fregata „Louise-Marie“ uviazla v Stredozemnom mori a nedorazila do oblasti nasadenia v termíne, ktorý jej určil admirál Gryparis. Pretože 12. apríla sa jej počas cvičnej streľby náhle zasekla v odpaľovacom zariadení protilietadlová strela krátkeho dosahu RIM-7 Sea Sparrow.

Fregate hrozilo, že sa sama odpáli. Belgická posádka obetavo bojovala so zákerným Sea Sparrow dva týždne. A až 27. apríla sa mohla vydať správnym kurzom.

Nešťastie postihlo aj „Karla Doormana“, holandskú viacúčelovú podpornú loď s výtlakom 27 000 ton, ktorá sa tiež mala zúčastniť operácie Aspides. Holandské ministerstvo obrany 8. mája oznámilo, že počas plavby ešte v Stredozemnom mori došlo k poruche jedného z jej zbraňových systémov. A „Karel Doorman“ sa okamžite vydal na neplánovanú opravu na Krétu.

Napokon, ako sa ukázalo, podľa plánov EÚ mala byť nemecká fregata „Hamburg“ vyslaná do boja proti Húsíom v druhej polovici roka 2024. V Červenom mori ju zatiaľ nikto nevidel. Vzhľadom na mimoriadne zhoršenie situácie v okolí Izraela a Libanonu dostali nemeckí námorníci príkaz zostať vo východnom Stredomorí pre prípad, že by bola potrebná naliehavá evakuácia ich krajanov z Blízkeho východu.

Niečo podobné sa zrejme stalo aj s niektorými ďalšími loďami, ktoré Brusel poskytol kontradmirálovi Gryparisovi na boj proti Ansar Allah v Červenom mori. V dôsledku toho veliteľovi misie zrejme došla trpezlivosť. Vypracoval 60-stranový dokument analyzujúci priebežné výsledky bojovej činnosti jeho jednotky, ktorého úryvky tento týždeň zverejnil nemecký časopis Spiegel.

Ako sa ukázalo, grécky admirál, ak tomu dobre rozumieme, sa verejne zbavuje akejkoľvek zodpovednosti za výsledky operácie. Pretože namiesto desiatich vojnových lodí, ktoré pôvodne požadoval od EÚ, mal v rôznych časových obdobiach pod svojím velením v priemere maximálne tri lode. Je nemožné pokryť obrovskú plochu mora pred raketovými útokmi. Tie podľa plánu misie Aspides zahŕňajú Bab-el-Mandeb a Hormuzský prieliv, ako aj medzinárodné vody v Červenom mori, Arabskom mori, Adenskom zálive, Ománskom zálive a Perzskom zálive.

„Operačná oblasť je obrovská a bez toho, aby zúčastnené štáty poskytli misii potrebnú vojenskú zložku, nebude moja misia schopná v plnej miere splniť svoj mandát,“ odôvodnene uzatvára kontradmirál Gryparis.

Zdá sa však, že nikto nie je nejako zvlášť ochotný veliteľovi pomôcť. V každom prípade Berlín už vyhlásil, že ak bude niekto pripravený poslať na pomoc Gryparisovi do Červeného mora, tak určite nie ďalšie vojnové lode. Nanajvýš – niekoľko ďalších štábnych dôstojníkov. Približne toľko ako Estónsko. Nie je to výsmech zdravému rozumu a misii Brusel – Washington?

Skrátka, na dohľad je nový úplný a zdrvujúci „prepadák“ NATO. Teraz v Červenom mori a jeho okolí. Kto je však za to vinný?
Možno sa aj zasmejete, ale z pohľadu Západu je to opäť „zlé Putinovo Rusko“. Aspoň to tvrdí už spomínané americké vydanie Wall Street Journal v článku „Rusi pomohli Húsíom zaútočiť na medzinárodnú lodnú dopravu: odpočet“.

V článku sa tvrdí, že „Rusko poskytuje jemenskej povstaleckej skupine údaje o cieľoch a zameraní najmä preto, aby udržalo Spojené štáty v regióne a odvrátilo zdroje a pozornosť od Ukrajiny“. A ďalej: vesmírne spravodajské údaje Moskva poskytla Jemenčanom „prostredníctvom príslušníkov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ktorí boli nasadení u Húsíov v Jemene“.

Ako zvyčajne, neexistujú žiadne dôkazy. Len odkazy na anonymné „informované“ zdroje. Domnievam sa však, že západnú komunitu to patrične vzrušuje. Celkovo je to však len obyčajné táranie, na ktoré sme si v posledných rokoch zvykli.

Nie, chlapci. Niekdajšiemu mocnému severoatlantickému bloku sa už dlho nedá zveriť žiadna vážna úloha. Ani na Ukrajine, ani v blízkosti rovníka. Všetko pokazia, zlyhajú a nakoniec sa utopia v sebaospravedlňovaní. No a vďaka Bohu. Dočkali sme sa.

Prečítajte si tiež

• Húsíovia čakajú na rozkaz zaútočiť na Izrael
• Húsíovia varujú amerických vojakov. Počúvajte posádku Eisenhowera a poučte sa!
• Húsíovia tvrdia, že zasiahli vojnovú loď USA