Po Jantárovej ceste smerom na sever k poľským prístavom

Bratislava 2. júna 2016 (HSP/Foto:Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave)

Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave spolu s Múzeom dopravy Bratislava pozývajú od 3. júna na prehliadku výstavy „Lode a prístavy poľského Baltiku“

Prečo poľský Baltik? Nuž preto, že pri vstupe na jantárovú cestu, sa treba rozhodnúť, či ísť smerom na sever – k Baltiku, odkiaľ pochádza jantár, alebo smerom na juh – k Jadranu. Navrhujeme, aby ste si na križovatke obchodných ciest vybrali tento krát Baltské more, a vydali sa tam, kam sa kedysi uberali pieninskí aj tatranskí horali. Koniec koncov, mušličky na ich klobúkoch sú pamiatkou po stáročiach preplavovania dreva do Gdanska.

Výstava „Lode a prístavy poľského Baltiku” sa skladá z piatich častí venovaných tradícii, aj súčasnosti poľského pobrežia. Prvá časť je akýmsi úvodom, ktorý na príklade prístavov a lodí z rôznych krajín okolo Baltského mora (Škandinávia, Poľsko, pobaltské krajiny, ale aj pre Rusko a Nemecko) ukazuje rôznorodé tradície plavby po Baltskom mori.

Druhá časť je venovaná Gdansku, ktorý je najznámejším poľským mestom pri Baltiku, prístavným, obchodným a kultúrnym centrom s tisícročnou tradíciou. Gdanské lodenice, známe ako kolíska Solidarity, sa súčasne špecializujú skôr na menšie lode. V minulom roku poľské lodenice postavili štyri námorné jednotky a opravili 610 lodí. Hitom poľského lodenicového priemyslu sú však výletné lode, ktorých bolo vyrobených 630, ako aj športové a jachty, ktorých bolo v 2015 r. postavených 999 kusov.

Tretia časť predstavuje Gdyňu, moderný prístav, ktorý vznikol pred necelými sto rokmi doslova na piesku baltskej pláže a stal sa jedným z najdôležitejších a druhým najväčším prístavom v Poľsku. V 2015 obraty nákladu v poľských námorných prístavoch predstavovali 69,7 milióna ton, z čoho 10,4 milióna ton tvorili tranzitné náklady z iných krajín (z toho 12,9% zo Slovenska). Skoro polovica obratov nákladu (45,4%) bola vykonaná v gdanskom prístave, následne 22,3% v Gdyni, 11,9% v Štetíne a 3,5% v ostatných prístavoch. Celkovo v minulom roku v poľských prístavoch zakotvilo 18,2 tisíc lodí.

Štvrtú časť výstavy predstavujú modely poľských obchodných lodí, ktoré tvoria históriu poľskej flotily od medzivojnového obdobia po súčasnosť. Piata časť výstavy ilustruje tradície poľského vojenského námorníctva od 17. storočia podnes.

Vystavené modely sú len náznakom toho, čo môžete uvidieť na vlastné oči v poľským prístavoch: prvú vyrobenú v Poľsku v 1981 r. plachetnicu, ktorá prešla cez rovník a oboplávala svet „Dar Młodzieży”, a jej predchodcu „Dar Pomorza“ v prístave v Gdyni, či prvú nákladnú loď na parný pohon vyrobenú v Poľsku po 2. svetovej vojne „SS Sołdek“ v gdanskom prístave.

S meniacou sa klímou čoraz väčšou turistickou atrakciou sa stávajú aj stovky kilometrov piesočnatých pláží poľského pobrežia. Jednou z nich je aj Šwinoujšcie, ktoré získalo desaťkrát po sebe tzv. Modrú zástavu – ocenenie pre najčistejšie a najkvalitnejšie pláže a prístavy sveta. Jedna štvrtina všetkých turistických ubytovacích zariadení v Poľsku sa nachádza na baltskom pobreží. 2256 objektov disponuje vyše 110 tisícami nocľahových miest. Aj keď väčšinu turistov nad Balským morom tvoria Poliaci – minulý rok využili skoro 6,5 miliónov nocľahov, z roku na rok rastie aj záujem zahraničných návštevníkov – minulý rok si prenajali 987,4 tisíc nocľahov.

Výstavu „Lode a prístavy poľského Baltiku” tvorí päťdesiatšesť obrazov a informačných plagátov, 15 veľkých modelov historických a súčasných obchodných aj vojenských lodí, ktoré boli zapožičané z Národného múza vojenského námorníctva v Gdyni, Národného námorného múzea v Gdansku, Národného múzea v Štetíne, Mestského úradu v Gdyni a Mestského úradu v Gdansku. Pre návštevníkov Múzea dopravy bude otvorená do 15. septembra 2016.

Gdyňa

Gdyňa je mladé, dynamicky sa rozvíjajúce mesto. Hovorí sa o nej, že je „mestom z mora a snov“, lebo vznikla na vlnách radosti celého národa zo získania nezávislosti Poľska po 1. svetovej vojne. V rekordnom tempe a takmer od nuly sa na piesku baltskej pláže začala výstavba prístavu a mesta, ktoré sa mali stať „poľským oknom do sveta“ v obave pred možnou stratou prístupu k prístavu v Gdansku. V roku 1934 sa Gdyňa stala najmodernejším a najväčším prístavom Baltiku v počte prekládok a tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny už mala 127 tisíc obyvateľov. Dnes v Gdyni býva štvrť milióna obyvateľov.

Legenda predvojnovej Gdyne, veľkého staveniska, na ktorom od základov a v neuveriteľnom tempe vznikol prístav, reprezentačný stred mesta, sídliská a rekreačná časť, je v mysliach jej obyvateľov stále živá. Táto spomienka, podnikavosť a húževnatá viera, že neexistujú veci nemožné, spolu s atraktívnym geografickým umiestnením robia Gdyňu absolútne výnimočným mestom stvoreným pre podnikanie. Gdyňa ja výnimočná aj vďaka priaznivému podnikateľskému a finančnému prostrediu, otvorenosti voči inováciám a atraktívnym vyhliadkam na rozvoj.

Jednou z najväčších predností Gdyne je jej strategická poloha na križovatke medzinárodných ciest sever – juh a východ – západ. Je to jeden z najdôležitejších poľských prístavov a železničných komunikačných uzlov. V roku 2015 bolo v prístave preloženého viac ako 18 miliónov ton nákladu, hlavne v kontajneroch. V Poľsku je aj najpopulárnejšou destináciou „cruiserov“ – veľkých turistických lodí.

Gdyňu si obľúbili nielen investori, ale aj tí, ktorí hľadajú dobré zamestnanie. Gdyňa je aj mesto, ktoré veľmi radi navštevujú turisti. Spája v sebe všetky výhody veľkomesta a prímorského letoviska. Z jednej strany je obklopená zelenými morénovými kopcami, a z druhej strany morom s kilometrami piesočných pláží. Pozdĺž pláže cez Sopot, v ktorom je najdlhšie v Európe – siahajúce takmer pól kilometra do mora – drevené mólo, sa môžete vydať až do Gdanska.

V Gdyni je aj jediné poľské Múzeum vojenského námorníctva a emigrácie. To sa nakoniec nie náhodou nachádza v niekdajšom námornom prístave, z ktorého v medzivojnovom období boli vypravované transatlantické lode. Kotví tu aj najstarší zachovaný torpédoborec, ktorý bojoval počas 2. svetovej vojny – ORP „Błyskawica”, ktorý dnes plní úlohu múzea a vedľa neho „Dar Pomorza” – slávna Biela Fregata, dnes už storočná, bývalá školiaca plachetnica poľskej obchodnej flotily.

V Gdyni sú aj štyri divadlá, z toho jedno hudobné, ktoré má najväčšiu scénu a hľadisko v Poľsku a druhé nachádzajúce sa na pláži – Letná scéna.

Je to mesto, ktoré miluje a je milované filmom, divadlom, hudbou a designom, avšak nebráni sa ani iným oblastiam umenia. Veľkú popularitu získavajú festivaly ako Open’er – viacnásobný laureát európskej ceny pre najlepší veľký festival, neopakovateľná Globaltica – Festival svetových kultúr, či Filmový festival, ktorý je najdôležitejšou udalosťou v svete poľského filmu.

Nenudia sa tu ani milovníci športových aktivít. Mesto je považované za hlavné mesto Poľska v plachtení – konajú sa tu nielen regaty na najvyššej úrovni, a raz za niekoľko rokov aj stretnutia najznámejších svetových jachtárov.

Gdansk

Gdansk je najstarším poľským prístavom, nachádzajúcim sa pri ústí Visly do Baltiku. Jeho historický začiatok sa datuje od roku 997, kedy vtedajšie sídlo navštívil sv. Vojtech. Gdansk bol súčasťou Poľska a počas ďalších storočí sa rozvíjal ako dôležité centrum obchodu a lodiarstva. V roku 1263 získal mestské práva a onedlho sa stal členom stredovekého zväzu nemeckých obchodných a prístavných miest na ochranu ich záujmov v zahraničí – Hanzy. V XVI. storočí nastúpil dynamický hospodársky rozvoj Gdanska, ktorý získal dominantnú pozíciu v morskom zahraničnom obchode Poľska, vtedajšej obilnice Európy. Gdansk sa stal jedným z najbohatších a najobľúbenejších na bývanie miest v celom Poľsku. Bol dôležitým obchodným, politickým, cirkevným a vedeckým centrom, okrem iného aj v dôsledku rôznych privilégií, ktoré získal od poľských kráľov. Dôkazom tohto úspechu sú gdanské pamiatky: Długi Targ (Dlhý trh) s Fontánou Neptúna, gdanský Žeriav (Żuraw), Dvorana Artuša (Dwór Artusa) či stredoveká Mariánska bazilika, ktorá je najväčším postaveným z tehál kostolom v Európe.

V dôsledku druhého delenia Poľska, sa v roku 1793 Gdansk dostal pod nadvládu Pruska. Po dobití mesta v roku 1807 Napoleonovými vojskami, ako aj v dôsledku Tylžského mieru Gdansk získal postavenie slobodného mesta, avšak v roku 1814 sa opäť dostal pod nadvládu Pruska. V roku 1920 sa na základe Versaillskej zmluvy Gdansk znovu stal slobodným mestom, pričom Poľsko zodpovedalo za zahraničnú a obrannú politiku mesta, železnice, poštu a disponovalo vojenským skladom na Westerplatte. Malo tiež právo využívať prístav a mesto patrilo aj do colnej únie z Poľskom.

To práve v Gdansku sa 1. septembra 1939 výstrelmi na Westerplatte z bojovej lode „SchlezwigHolstein” začali nemecké útoky na Poľsko, a tým aj 2. svetová vojna. Po vojne sa Gdansk opätovne stal súčasťou Poľska, a zároveň aj dôležitým centrom námorného hospodárstva, v tom aj lodiarenského priemyslu, ako aj strediskom kultúrneho a vedeckého života. V roku 1970 bol dejiskom robotníckych štrajkov a protestov, ktoré boli krvavo potlačené komunistickou vládou. V roku 1980 v lodenici opäť vypukli štrajky, ktoré boli začiatkom Solidarity.

Dnes je Gdansk šiestym najväčším mestom Poľska (má takmer pol milióna obyvateľov) a dynamickým hospodárskym centrom (cca 52 tis. hospodárskych subjektov). Svoje sídlo tu má napríklad aj koncern Lotos, Gdanské opravárenské lodenice a lodenice Crist. Dlhoročnú tradíciu tu má aj námorný veľtrh Baltexpo. V Gdansku sa nachádza najväčší poľský námorný prístav, v ktorom bolo v roku 2015 preloženého takmer 36 miliónov ton tovaru. Je kľúčovým článkom Transeurópskeho dopravného koridoru VI, spájajúceho Škandináviu s juhovýchodnou Európou.

Gdansk je známy aj ako Svetové hlavné mesto jantáru. Leží na križovatke historických aj súčasných jantárových ciest. Gdanskí spracovatelia jantáru založili vlastnú školu spracovania „zlata Baltiku“. Každý rok sa tu organizuje Medzinárodný veľtrh jantáru, bižutérie a drahých kameňov. Na turistov čaká v Gdansku celý rad kultúrnych atrakcií, ako napr. návšteva Európskeho centra Solidarity, Medzinárodný mozartovský festival, Gdanský festival zvonkohry, Medzinárodný festival pouličných divadiel a pouličný Jarmok sv. Dominika. Skvelé renomé získali aj koncerty z cyklu „Priestor slobody“ (Przestrzeń Wolności), v rámci ktorých tu vystupovali také hviezdy, ako Jean Michel Jarre, David Gilmour či Rod Stewart.

Redakciu informoval Piotr Samerek, vedúci Politicko – ekonomického oddelenia Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave.