Bratislava 7. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Holmes/PA via AP)
Napätie vo svete prudko narastá: Padajú burzy, vedú sa nové vojny, americký dlh skokovo stúpa, Trump a Fico o vlások unikli smrti, Anglickom zmietajú nepokoje…
Zdá sa vám nenormálne bombardovať utečenecký tábor? A predsa sa to deje: Len pred chvíľou som sa dočítal o izraelskom útoku na utečenecký tábor Džanín na Západnom Brehu. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva tam zahynulo najmenej dvanásť ľudí – ide o najkrvavejší deň počas posledných mesiacov na tomto území…
Zdá sa vám, že podobné výjavy nepatria do civilizovaného sveta 21. storočia? A predsa sa dejú. Bezmála štyridsaťtisíc obetí bombardovania v Gaze by mohlo svedčiť – ak by ešte boli nažive…
A západný svet to v tichosti podporuje.
Prečo kolektívny Západ dokáže jednoznačne obviniť a odsúdiť Rusko, ale v iných prípadoch si dáva načas?
A teraz je na spadnutie vojna s Iránom či s Libanonom, a ktovie, kto každý sa ešte zapojí.
Čuduje sa niekto, že Rusi vojensky podporia Irán? Viete, prečo tri štvrtiny sveta ťahajú s Ruskou Federáciou v snahe budovať dobré obchodné aj diplomatické vzťahy? Nie, nie je to zo strachu pred „zlým červeným Ivanom“…
Svet si totiž dobre pamätá, kto tu bol celé stovky roky vykorisťovateľ a kto vykorisťovaný.
Západoeurópske krajiny vzali sud pušného prachu, a išli si vziať od „necivilizovaných barbarov“ ich nerastné bohatstvo. A pracovnú silu zadarmo. Veď transatlantický obchod s otrokmi zaviedli naši drahí spojenci z USA, teda ich predkovia. Potomkovia dobrodruhov z krajín dnešnej EÚ…
Ale viete, čo na to hovoria (oni, aj ich podporovatelia medzi nami)?
Že sa „treba pohnúť ďalej“. Že to je minulosť, a my máme hľadieť v ústrety budúcnosti. A podobné žvásty, ktoré slúžia len na to, aby si umyli ruky nad nespravodlivosťou, ktorú spôsobili po celom svete…
Ich heslo: Kolonizácia. Ich revír: Cudzie končiny. Ich metódy: Brutálne.
Viete, akú metódu popravy zvolili Briti voči indickým rebelom? Pripútali ich chrbtom ku kanónom, a vystrelili. Spôsobilo to, že telo sa rozletelo: predovšetkým na hlave, ktorá vyletela ako štupeľ zo šampanského, mali dobrú zábavu…
Má im slúžiť ku cti, že to nevymysleli vlastnou hlavou? Portugalčania tú metódu používali naprieč svojim impériom od Srí Lanky až po Mozambik od 16. storočia!
Nemáme však priestor dopodrobna rozpisovať drastickosť a brutalitu, s akou si biely muž západných krajín (nám, Slovákom, je táto mentalita cudzia) privlastňoval cudziu pôdu a majetok. Podstatné je, že s kolonizáciou anglosasi a spol. nikdy neskončili. Čo sa dalo, dobyli násilím, o zvyšok sa im starajú zapredané mediálne giga-korporáty.
Kolonizácia totiž pokračuje v mentálnej rovine – prijímame cudzie myšlienky a anglické výrazy za svoje, a vidieť to hlavne na našej mládeži. Tá úplne podlieha západným trendom, bez toho, aby si uvedomovala, že tie krásne idey „slobody a demokracie“, či napĺňania svojich snov, sú postavené na krvavých základoch stáročného vykorisťovania a do nebies volajúcej krutosti.
My sa tu máme dobre a prosperujeme, hurá!
Ale na čích zúbožených chrbtoch sme vystúpili až sem?
Možno sa niekomu zdá, že zveličujem, preháňam, hrabem sa v minulosti (hoci jej pozostatky a dôsledky sú stále živé)… Ale čo myslíte, prečo sa dnes svet chveje? Všetky okolnosti spomínané z úvodu článku nie sú žiadna súhra náhod. Kotol bol plný vriacej vody, a my sme stále prilievali na oheň…
Pohyby na finančných trhoch to odrážajú celkom vierohodne. Nestabilita vo svete sa stáva neudržateľnou. Pozorujeme zahnívanie svetového poriadku zvaného Pax Americana; sme svedkami blízkeho konca jednej epochy, riadenej z Washingtonu.
Toto je, prirodzene, extrémne bolestivý proces. A kolektívny Západ odmieta prijať, že by krajiny „tretieho sveta“, ako ich znevažujúco onálepkovali, mohli začať ekonomicky, spoločensky, kultúrne a politicky rásť.
Čo za BRICS, aké BRICS? Oni sú predsa barbari! Nemajú nárok na slušné zaobchádzanie a rešpekt! MY rešpektujeme len tú inakosť, ktorú si sami vyberieme!
Katastrofa je na spadnutie: Zoberte si len súčasnú vlnu násilností vo Veľkej Británii. Ľudia sú unavení a utrápení, otrávení z falošných politikov a ich sľubov, a tak nechýba málo, aby sa našla rozbuška. V tomto prípade chlapec, ktorý vraždil deti. Keďže išlo o potomka migrantov hnev sa otočil všeobecne proti moslimom. Vrah však nepatril k moslimskej obci…
Obávam sa, že súčasnou vlnou lokálnych a regionálnych tragédií to neskončí. Násilie sa stupňuje, ľudstvo je ideologicky rozdelené ako nikdy predtým, svet financií je otrasený. Svetová hospodárska kríza tu už bola, nechceme ju znova. Ale to by sme ešte obišli relatívne dobre…
Modliť by sme sa mali viac za to, aby nás nezasiahli plamene, ktoré šľahajú (alebo ešte len začnú šľahať) na blízkom východe.
Slovensko zatiaľ stojí, chvalabohu, v závetrí.
Lenže dokedy…?