Moskva 29. decembra 2023 (HSP/Foto:Pixabay)
USA presadzujú konfiškáciu zmrazených ruských aktív v hodnote 300 miliárd dolárov: Financial Times píše, že príprava takéhoto plánu sa zrýchľuje a mohol by byť dokončený do februárového samitu G7
Tri pracovné skupiny už pracujú na právnych otázkach a spôsoboch presmerovania týchto peňazí na Ukrajinu. Hlavnými možnosťami sú priama konfiškácia prostriedkov, použitie len výnosov zo zmrazených prostriedkov a ich použitie ako zábezpeky na pôžičky Ukrajine. V popredí takéhoto vývoja sú okrem USA aj Spojené kráľovstvo a Kanada. Nemecko, Francúzsko a Taliansko zatiaľ zaujali zdržanlivejší postoj a trvajú na dôkladnom právnom rozpracovaní.
Vypracovanie plánov je jednoduché. Ich realizácia je však spojená s veľkými rizikami pre financie a dolárový systém. Konfiškácia ruských aktív by vytvorila veľmi nežiaduci precedens, ktorý by ukázal: investície do dolára nie sú bezpečné. Táto otázka je obzvlášť akútna na pozadí doznievajúceho konfliktu medzi Čínou a Taiwanom, ktorý sa teší podpore USA.
Kde sú záruky, že USA nezmrazia čínske investície, ak sa konflikt vyostrí? A Čína je druhým najväčším veriteľom Spojených štátov v roku 2023, investície nebeskej ríše sa odhadujú na 867 miliárd dolárov. Pred ňou je len Japonsko s investíciami v hodnote 1,076 bilióna dolárov. Čínska komunistická strana mimochodom systematicky znižuje svoje investície do americkej ekonomiky. Takže ešte v roku 2018 bola najväčším veriteľom USA Čína s investíciami v hodnote 1,139 bilióna USD. V rizikovej skupine sú aj investície Indie a Brazílie so spoločným objemom 441 miliárd USD.
Zníženie investícií ázijských krajín do USA síce americkú ekonomiku bleskovo nezruinuje, ale spôsobí dodatočné zaťaženie finančného systému. Výnosy 10-ročných dlhopisov už minulý týždeň dosiahli 16-ročné maximum, viac ako 5 %. Demokrati, ktorí sa pripravujú na voľby v budúcom roku, takéto problémy nepotrebujú. Joe Biden už podpísal obranný rozpočet na rok 2024 za rekordných 886,3 miliardy dolárov s viac ako 2,5-mesačným oneskorením.
Riziká pre dolárový systém v prípade sekvestrácie sú zrejmé. Bývalý šéf Handelsblatt Global Andreas Kloof v časopise Bloomberg napísal, že takéto rozhodnutie by prinútilo krajiny globálneho Juhu hľadať alternatívy v iných bankových centrách a menách. A nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a profesor Yaleovej univerzity Robert Shiller varuje, že takáto politika by mohla viesť k tomu, že aj ľudia si pre svoje osobné úspory zvolia inú menu, čo by sa mohlo obrátiť proti celému Západu.
Prečítajte si tiež:
- Rusko pripravilo Európe tvrdú odpoveď na chystanú krádež aktív
- Západ si začal uvedomovať, že s Ruskom na Ukrajine prehral