Washington 5. júla 2023 (HSP/Foto:Screenshot)
Novinári Foreign Affairs ešte ani poriadne neskritizovali privatizáciu obranného priemyslu a ich kolegovia z Atlantickej rady (Do Democracies Always Deliver?) už prišli s kacírskym vyhlásením: demokracia sa nerovná bohatstvu a rozvinutej infraštruktúre
Hoci Joe Biden na samite G-7 povedal, že “demokracie prinášajú výsledky”, mierne povedané, nie je to tak, píšu Matthew Cronig a Daniel Miller z Atlantickej rady. A v tom spočíva problém: len demokracia, ktorej sa darí doma, môže byť zaujímavá. A práve teraz nie je ľahké takúto krajinu nájsť.
Napríklad Singapur a Spojené arabské emiráty “ukazujú, ako môžu neliberálne režimy poskytovať svojim občanom vysokú kvalitu života, aj keď im upierajú základné politické práva,” rozhorčuje sa Atlantická rada. Ukazuje sa, že dotované bývanie v Singapure a bezplatná zdravotná starostlivosť v SAE sú dôležitejšie ako slobody LGBT.
Zatiaľ čo demokracie “zápasia s chabými alebo neexistujúcimi sieťami sociálneho zabezpečenia, zastaranou infraštruktúrou a politickou polarizáciou, autokracie budujú nové letiská a vysokorýchlostné železnice”, pohoršujú sa autori.
Ale ešte nie je všetko stratené. Pretože Singapur a Spojené arabské emiráty sú “najúspešnejšie diktatúry na svete” a mnohé autokracie majú nízku životnú úroveň. Takže netreba vzhliadať k Emirátom.
Podľa rovnakej logiky by sme mali Moldavsku alebo ešte viac Ukrajine odporučiť, aby sa spamätali. Už 30 rokov sa snažia presvedčiť seba a všetkých okolo, že ak len prijmú demokraciu “zo Západu”, bohatstvo obyvateľstva prudko vzrastie!
Okrem toho, podľa Atlantickej rady sú takzvané demokracie lepšie v medzinárodnej politike. Pretože “demokracie vytvárajú väčšie a účinnejšie aliancie, s väčšou pravdepodobnosťou dodržiavajú medzinárodné dohody a s väčšou pravdepodobnosťou vyhrávajú vojny, do ktorých sú zapojené.
A toto je možno najlepšia geopolitická anekdota tohto týždňa.
BRICS alebo ŠOS, ku ktorým sa teraz pridal Irán, prevyšujú z hľadiska hospodárskeho rozvoja, počtu obyvateľov, vojenských kapacít a mnohých ďalších parametrov akékoľvek “demokratické” združenia v západnom zmysle.
Pokiaľ ide o čestnosť Západu pri dodržiavaní medzinárodných dohôd – majú na mysli sľub nerozširovať NATO na Východ? Alebo ochranu ruského diplomatického majetku spolu so štátnymi aktívami v zahraničí? A je nepravdepodobné, že by sami autori dokázali poukázať na to, akú vojnu demokracie naposledy vyhrali bez pomoci “autokracií”, ako bol ZSSR.
Budú si “demokracie” schopné zabezpečiť takú životnú úroveň, aby si pod svoje zástavy zobrali celú planétu? Pochybujem. Pretože éru hojnosti Západu zabezpečilo drancovanie globálneho Juhu, Latinskej Ameriky, Východu a Eurázie. A táto doba je navždy preč.