Bratislava 18. júna 2021 (HSP/Foto:Pixabay, SITA-Alexandra Čunderlíková)
Pirošíková upozorňuje, že 11. júna 2021 Najvyšší správny súd rozsudkom vydaným pod sp. zn. 10 Ao 12/2021konštatoval nezákonnosť opatrenia Ministerstva zdravotníctva ČR z 27. apríla 2021, ktorým bol zakázaný všetkým osobám pohyb a pobyt bez ochranných prostriedkov dýchacích ciest, ktorými sú respirátor alebo obdobný prostriedok spĺňajúci bližšie vymedzenépožiadavky vo vzťahu ku všetkým vnútorným priestorom stavieb (mimo bydliska alebo miesta ubytovania), všetkým ostatným verejne prístupným miestam v zastavanom území obce a všetkým ostatným verejne prístupným miestam mimo zastavaného územia obce, kde sú na rovnakom mieste a v rovnaký čas prítomné aspoň dve osoby vzdialené od sebamenejako dva metre, ak nejde výlučne o členov domácnosti
Mimoriadne opatrenie ďalej zakazovalo všetkým osobám pohyb a pobyt bez respirátora na vymenovaných miestach s tým, že deti od 2 do 15 let môžu na týchto miestach nosiť rúška. Súčasne upravovalo odchýlky a výnimky zo zákazu. Zamestnávateľom ukladalo povinnosť vybaviť zamestnanca ochrannými prostriedkami. S účinnosťou od 10. mája 2021 odporca opatrenie zrušil a nahradil ho opatrením zo 4. mája 2021.Najvyšší správny súd uviedol, že napadnuté opatrenie neobsahuje akúkoľvek ucelenú analýzu epidemickej situácie, o ktorú by sa uložená povinnosť opierala, ani na ňu neodkazuje. Odporca sa k aktuálnym udalostiam vyjadruje v jedinom odseku na strane 8 opatrenia, kde sa všeobecne zaoberá iba mutáciami koronavírusu, nie celkovou epidemickou situáciou. Rovnako ako v prípade rozsudku sp. zn. 3 Ao 3/2021, najvyšší súd nespochybňuje, že v Českej republike sa v dobe vydania napadnutého opatrenia šírili aj nákazlivejšie mutácie koronavírusu. Uvedené konštatovania ale nie je možné v žiadnom prípade považovať za analýzu v zmysle § 3 ods. 2 pandemického zákona.
Takáto požiadavka nie je stanovená zákonom samoúčelne
Takáto požiadavka nie je stanovená zákonom samoúčelne. Analýza je nevyhnutná pre prípadné posúdenie primeranosti zavedených opatrení. Práve epidemická situácia bude jedným z kľúčových faktorov, na základe ktorých je možné preskúmať, či sú jednotlivé opatrenia (samostatne aj v ich súhrne) primerané závažnosti vzniknutej epidemickej situácie. Chýbajúca analýza preto fakticky znemožňuje zaoberať sa vecnými námietkami navrhovateľa smerujúcimi voči primeranosti prijatých opatrení. To isté sa vzťahuje na ďalšiu zákonnú požiadavku, ktorou je stanovenie konkrétnej miery rizika spojeného s vymedzenými činnosťami, oblasťami či inými charakteristikami. S ohľadom na povinnosti stanovené napadnutým opatrením sa táto požiadavka má prejaviť vo vyjadrení miery rizík na jednej strane spojených s nosením predpísaných ochranných prostriedkov dýchacích ciest za stanovených podmienok, a na strane druhej plynúcich z pohybu a pobytu na vymedzených miestach bez prikázanej ochrany. Naplnenie tejto zákonnej požiadavky je tiež zásadné. K možným negatívnym dopadom plošného používania stanovených prostriedkov ochrany, najmä potom k vplyvom ich dlhodobého či prípadného nepretržitého používania, sa však odporca žiadnym spôsobom nevyjadril.
Napadnuté opatrenie tak nevyhovuje zákonnej požiadavke na stanovenie konkrétnej miery rizika spojeného s nariadenou činnosťou
Napadnuté opatrenie tak nevyhovuje zákonnej požiadavke na stanovenie konkrétnej miery rizika spojeného s nariadenou činnosťou. Tejto otázke sa totiž vo vzťahu k zavedeným povinnostiam prakticky. Odporca mal riziká náležite vyhodnotiť, pričom miera rizík môže byť u jednotlivých skupín adresátov rozdielna. Rovnako bolo podľa najvyššieho súdu potrebné vysporiadať sa s prípadnými rizikami nosenia prostriedkov ochrany dýchacích ciest. Nie je možné ich preklenúť samotným konštatovaním, že opatrenia sú robené v záujme ochrany obyvateľstva pred ochorením. Aj na základe uvedených úvah dospel súd k záveru, že námietky navrhovateľa týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého mimoriadneho opatrenia sú dôvodné. Identifikované vady viedli Najvyšší správny súd ku konštatovaniu nezákonnosti napadnutého opatrenia. Súčasne súdu znemožnili náležite posúdiť primeranosť zvoleného riešenie sledovanému cieľa.
Je zarážajúce, že na rozdiel od ostatných európskych krajín slovenský zákonodarca prístup jednotlivca k adekvátnej súdnej kontrole vo vzťahu k obmedzeniam ľudských práv a základných slobôd počas núdzových opatrení úplne poprel. Právo na spravodlivý proces a na účinné opravné prostriedky zakotvené v článku 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú významnou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnej moci. Jednotlivci, ktorých sa týkajú protiepidemickéopatrenia, musia byť podľa Benátskej komisie schopní napadnúť tieto opatrenia súdnou cestou avnútroštátne súdy musia mať úplnú jurisdikciu na preskúmanie obmedzujúcich opatrení z hľadiska ich zákonnosti, oprávnenosti a ich súladu s príslušnými ustanoveniami Dohovoru.
Je preto potrebné zaviesť možnosť urýchlenej súdnej kontroly protiepidemických opatrení do nášho právneho poriadku
Je preto potrebné zaviesť možnosť urýchlenej súdnej kontroly protiepidemických opatrení do nášho právneho poriadku. Pripomínam, že podľa pandemického zákona prijatého v Českej republike je príslušný na prejednanie návrhu na zrušenie mimoriadneho opatrenia podľa pandemického zákona alebo mimoriadnych opatrení podľa zákona o ochrane verejného zdravia v stave pandemickej pohotovosti, ktorej účelom je likvidácia epidémie Covid-19 alebo nebezpečenstvo jej opakovaného vzniku a ktoré majú celoštátnu pôsobnosť, Najvyšší správny súd, pokiaľ mimoriadne opatrenie vydalo ministerstvo. V ostatných prípadoch je na prejednanie návrhu príslušný krajský súd.Ak je návrh zjavne neopodstatnený, súd ho bez prítomnosti účastníkovuznesením odmietne. Inak ho prejedná prednostne.
Návrh je možné podať do 1 mesiaca odo dňa, kedy návrhom napadnuté opatrenie všeobecnej povahy nadobudlo účinnosť. Ak mimoriadne opatrenie počas konania o jeho zrušenie stratilo platnosť, nebráni to ďalšiemu postupu v konaní. Ak súd dospeje k záveru, že opatrenie všeobecnej povahy alebo jeho časti boli v rozpore so zákonom, alebo že ten, kto ho vydal, prekročil medze svojej pôsobnosti a právomoci, alebo že opatrenie všeobecnej povahy nebolo vydané zákonom stanoveným spôsobom, v rozsudku vysloví tento záver.
JUDr. Marica Pirošíková
0.0°C
.jpg)
