Bratislava 17. mája 2020 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)
Predstavitelia novej moci pred voľbami a dokonca aj po voľbách deklarovali transparentnosť a dodržiavanie štandardných pravidiel aj v personálnej práci. Ako konkrétne by to malo vyzerať, to vysvetlil komentátor denníka Sme
V Programovom vyhlásení vlády sa píše: „Odstránenie klientelizmu a rodinkárstva posilní dôveru ľudí, že rozhoduje ich talent a poctivá práca. Vláda zavedie transparentný výberový proces tak, aby boli do funkcií zástupcov štátu vyberaní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.“
Ako si to nové panstvo predstavuje v praxi, to už sme mali možnosť vidieť na viacerých konkrétnych prípadoch, ale konečne to niekto aj otvorene zhrnul a pomenoval. Nebol to nikto menší, než jeden z popredných mediálnych ideológov novej moci, hlavný komentátor denníka Sme Peter Schutz.
S nadšením píše (TU): „Zápas o prevzatie úradov. Formulácia požičaná od Jána Budaja je presnou skratkou najdôležitejšieho procesu rozohrávajúceho sa za hrubou clonou korony. Zákon o štátnej službe, ktorý sa aktuálne kliešti v parlamente, by sám osebe ako skratka neopisoval situáciu najpresnejšie, keďže vytláčanie Smeru, SNS a Hídu sa odohráva na podstatne širšom fronte než bezprostredná vládna byrokracia. Vzhľadom na komplikácie hláv padá dosť, ale pravdu má Budaj, že ,vyhraté nič nie je‘. Víťazstvo sa odvinie predovšetkým od toho, či sa naprieč rezortmi presadí plošné – s odpustením – ,rež a rúbaj do krve‘. Alebo prevážia, krajniakovsko-kollárovské‘ špekulatívne odstrely tam, kde sa práve čosi sabotuje a ešte tam, kam má Kollár v notese ,svojho‘ človeka.“
Pán Schutz teda nie veľmi zakryto naznačuje, že v zápase o ovládnutie (prevzatie) moci v štáte na všetkých úrovniach sa musí postupovať tvrdo – jednoducho doterajších dávať tvrdo dole a všade inštalovať svojich ľudí.
Ako sa hovorievalo kedysi: „vsjo jasno“. Je veselé vidieť, ako títo istí ľudia, a pritom prevracajú očné buľvy o 360 stupňov, zvyknú ako najhoršie peklo personalistickej práce uvádzať päťdesiate roky a čistky, ktoré robili predstavitelia vtedajšieho režimu, ktorí sa presne rovnako netajili tým, že potrebujú všade dosadiť svojich ľudí. No povedzte, nie je to úsmevný paradox, keď sa kádrovači nového režimu tak ostentatívne dištancujú od svojich ideových predchodcov?
Ivan Lehotský
0.0°C
.JPG)
