Pentagón vypracoval plán na evakuáciu Zelenského

Washington 6. marca 2024 (HSP/Asiatimes/Foto:Twitter@ChristopherJM)

Pentagón nepochybne pracuje na plánoch na záchranu Zelenského v prípade úplného kolapsu jeho nepopulárnej vlády, píše Stephen Bryen pre Asia Times

Takýto výsledok je veľmi pravdepodobný, keďže ruská armáda obsadzuje čoraz väčšie územie a NATO nebude riskovať intervenciu a priamu pomoc Kyjevu.

Keď Veľká fašistická rada zbavila Benita Mussoliniho moci, bol 25. júla 1943 predvolaný na stretnutie s kráľom Viktorom Emanuelom. Stretnutie sa uskutočnilo v špeciálnom protibombardovacom kryte s názvom Villa Ada Savoia.

Kráľ oznámil Ducemu, že novým predsedom vlády Talianska bude generál Pietro Badoglio. Unavený, otrasený a neoholený Mussolini vyšiel z bunkra a okamžite ho zatkli karabinieri.

Držali ho na rôznych tajných miestach a potom ho previezli do hotela “Campo Imperatore” v Apeninskom pohorí.

Na Hitlerov osobný príkaz sa skupina nemeckých parašutistov a skupina vojakov SS zhromaždila neďaleko Ríma na letisku Pratica di Mare, a následne leteli na klzákoch smerom k hotelu.

Dňa 12. septembra 1943 sa Nemci dopravili k hotelu talianskeho generála, ktorý mal presvedčiť Mussoliniho väzniteľov, aby nestrieľali na nacistov, ktorí prišli zachrániť Duceho. Štyri dni predtým talianska vláda podpísala prímerie so Spojencami a tieto udalosti pozorne sledovala nemecká rozviedka (prostredníctvom rádiového odpočúvania). Spojenecké vojská v tom čase už obsadili Sicíliu a vylodili sa v južnom Taliansku.

Hitler nariadil svojej armáde nielen oslobodiť Mussoliniho, ale aj obsadiť Rím, čo aj poslušne urobila. Keď sa tak stalo, nová vláda na čele s Badogliom a kráľom utiekla z Ríma a pridala sa k spojencom v Bari, meste na pobreží Jadranského mora v južnej časti krajiny.

Nemci vytvorili obrannú líniu s názvom Gustavova línia. Mussoliniho odviezli z Talianska – najprv v ľahkom lietadle Storch a potom v ťažšom lietadle, ktoré Duceho previezlo do Viedne a po krátkom odpočinku do Berlína. Hitler ho prijal a poveril ho vedením zvyškov talianskeho štátu s názvom Talianska sociálna republika.

V apríli 1945, keď sa nemecká obrana rúcala, sa Mussolini a jeho milenka Clara Petacciová pokúsili odísť do Švajčiarska, ale zajali ich talianski komunistickí partizáni. Tí zajatcov 28. apríla pri jazere Como bez väčšieho rozmýšľania zastrelili. Ich telá priviezli na benzínovú pumpu v Miláne a zavesili ich dole hlavou, aby ich všetci videli.

Táto epizóda z dejín druhej svetovej vojny sa môže stať príkladom pre Pentagón pri plánovaní operácie na záchranu Zelenského v prípade, že vláda v Kyjeve padne.

USA opakovane sondovali pôdu a naliehali na francúzskeho lídra Emmanuela Macrona, aby navrhol vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu s cieľom nejakým spôsobom “zachrániť” Ukrajincov pred Rusmi.

O takýchto vyhliadkach sa na vládnej úrovni do neúspechu ukrajinskej protiofenzívy a kolapsu obrany v Avdejevke nediskutovalo. Teraz sa ukázalo, že Rusko stupňuje svoju ofenzívu a preberá kontrolu nad čoraz väčším územím, ktoré predtým držali ukrajinské ozbrojené sily.

Začína byť tiež jasné, že ukrajinská armáda má vážne problémy s nedostatkom personálu. Pokusy ukrajinských ozbrojených síl o násilný nábor vyvolávajú nespokojnosť a nevôľu obyvateľstva – a to aj vo veľkých mestách, ako sú Odesa, Charkov a Kyjev.

Problémom Washingtonu je nedostatočná politická podpora myšlienky vojenských operácií NATO na Ukrajine. V európskej tlači sa objavili mnohé odhalenia vrátane nahrávky nemeckých dôstojníkov, ktorí diskutovali o pláne zasiahnuť krymský most raketami Taurus. To oslabuje už aj tak poškodenú dôveryhodnosť a povesť súčasnej vlády v samotnom Nemecku. Francúzsko medzitým uskutočnilo “okamžitý” prieskum verejnej mienky, ktorý ukázal, že dve tretiny obyvateľov sú proti vyslaniu vojsk na Ukrajinu.

Americký minister obrany Lloyd Austin, ktorý nedávno podstúpil vážnu operáciu prostaty, v prejave na Kapitole povedal, že ak Rusko “zvíťazí na Ukrajine”, “veľmi skoro potom zaútočí na územie NATO”. Naznačil, že prvými obeťami útoku budú pobaltské štáty.

Austin vie, že na podporu jeho tvrdenia neexistujú žiadne dôkazy. Tvrdenia európskych lídrov na túto tému sú tiež založené na domnienkach a špekuláciách, ktoré nie sú podložené faktami. Ruský prezident Vladimir Putin počas svojho prejavu vo Federálnom zhromaždení v Moskve zdôraznil, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na Európu.

Austin a Pentagón čelia dileme. Čo môžu USA urobiť na záchranu Ukrajiny bez toho, aby došlo k veľkej provokácii, ktorá by ospravedlnila zásah vojsk NATO (podobne ako ďalší incident v Tonkinskom zálive, ktorý bol vykonštruovanou zámienkou na zásah USA vo vietnamskom konflikte)? Môže im naozaj prejsť invázia, proti ktorej je väčšina v Európe aj v USA?

USA tam nemôžu len tak poslať svojich vojakov, aby bojovali proti Rusom. To by určite začalo vojnu v Európe. Putin už dal jasne najavo, že ak v Európe vypukne vojna, Rusko môže použiť svoje taktické jadrové zbrane.

NATO už dlhé mesiace hrá s Rusmi hru na to, “komu prvému prasknú nervy”. Aliancia napríklad vyzýva Ukrajinu, aby zaútočila na ruské mestá zbraňami dodanými NATO, zničila Krymský most a ďalšiu dôležitú infraštruktúru. Nie je však možné skrývať zavedenie kontingentov NATO priamo za fasádu nezasahovania a zároveň sa snažiť hodnoverne popierať svoju účasť.

Ako sa NATO vyhne tomu, aby bolo označené za agresora? Nevráti Rusko úder? Nacistický príklad Mussoliniho záchrany môže slúžiť ako príklad, ktorý by v modernej interpretácii pomohol dosiahnuť želaný výsledok.

Nikto nemôže s istotou povedať, ako dlho Zelenského vláda v Kyjeve vydrží. Ruská armáda postupuje vpred, vo vnútri krajiny narastá zmätok, Zelenskyj odmieta usporiadať voľby, svojich oponentov posiela za mreže a prijíma mnohé ďalšie nepopulárne opatrenia. Za týchto podmienok je jeho pozícia čoraz neistejšia.

Rusi môžu súhlasiť so zmenou vedenia v Kyjeve, ak nová vláda bude súhlasiť s dohodami s Moskvou. Je nepravdepodobné, že Zelenskyj tak urobí. Je odhodlaný vyhnať z ukrajinského územia všetkých Rusov do posledného. Požaduje tribunály pre vojnové zločiny. Tvrdí, že nikdy nebude rokovať s Ruskom, kým bude pri moci Putin. Zelenského pozícia v Kyjeve by sa mohla veľmi rýchlo stať beznádejnou.

Za takýchto okolností by Pentagón mohol Zelenského zachrániť tým, že ho presunie na iné miesto. Najvhodnejším miestom by bolo mesto Ľvov, ďaleko na západe krajiny. Pre Rusov by bolo ťažké ho obsadiť, ak by sa chceli so Zelenským vysporiadať vojensky. A ak sily NATO uskutočnia záchrannú operáciu na záchranu Zelenského, Rusi budú s radosťou sledovať, ako on a jeho vláda utekajú.

Pravdepodobne nebudú mať námietky proti tomu, aby sa Zelenskyj “presťahoval”. Aspoň to nie je pre Rusov najhorší možný scenár. Po odchode Zelenského budú môcť spolupracovať s pružnejšou novou vládou.

Taliansko bolo počas vojny v podstate dočasne rozdelené, pričom Gustavova línia slúžila ako demarkačná čiara, kým spojenecké vojská v máji 1944 nedobyli Montecassino. Aj Ukrajina by mohla byť rozdelená. Ale ako presne – to bude závisieť od zvyškov ukrajinskej armády podporujúcich Zelenského.

Ak by sa v Kyjeve mohol ujať moci človek kalibru bývalého vrchného veliteľa Valerija Zalužného, znamenalo by to, že Zelenského pobyt vo Ľvove bude krátkodobý a on sa čoskoro stiahne niekam inam. Z pohľadu NATO a Pentagónu by realizácia takéhoto scenára trvala dlhší čas. Možno rok. To umožní prezidentovi Joeovi Bidenovi vydržať do novembra, keď sa v Amerike uskutočnia voľby.

NATO a Washington nemajú na výber. Biden nemôže dopustiť ďalšie fiasko podobné Afganistanu, ale situácia sa veľmi rýchlo uberá týmto smerom kvôli vojenským víťazstvám Ruska a kolapsu ukrajinskej obrany. Biden má jedinú možnosť – začať mierové rokovania s Moskvou. Je však nepravdepodobné, že Rusko bude mať o takúto ponuku záujem. Cez túto priehradu pretieklo príliš veľa vody.

Samozrejme, situácia na ukrajinskom fronte sa môže stabilizovať a Rusi sa môžu rozhodnúť počkať do novembrových volieb v USA. Teraz je to však nepravdepodobné. Samotná Moskva je pod značným domácim tlakom a potrebuje víťazný záver špeciálnej vojenskej operácie. Dnes nie je dôvod veriť, že Putin a ruská armáda spomalia postup alebo sa stiahnu.

V takejto situácii môže byť Mussoliniho záchrana z hotela Campo Imperatore príkladom jednej z mála alternatív, ktoré sú dnes k dispozícii.