Podľa jedného z nich by vojaci mohli z krajiny odísť do leta, ale zatiaľ v tejto veci nepadlo konečné rozhodnutie. V Afganistane slúži 14-tisíc vojakov a rozhodnutie stiahnuť časť z nich je výraznou zmenou v politike administratívy prezidenta Donalda Trumpa zameranej na snahy donútiť militantné hnutie Taliban k mierovým rozhovorom.
Trump sa dlho usiloval o stiahnutie vojakov z Afganistanu s tým, že tamojšia vojna je stratený prípad. Končiaci minister obrany Jim Mattis a ďalší armádni predstavitelia ho tento rok ale prehovorili, nech tam vojakov nechá, aby mohli vytvárať tlak na Taliban a bojovať s extrémistickou organizáciou Islamský štát (IS). Podľa spomínaných predstaviteľov je najnovšie rozhodnutie stiahnuť vojakov z Afganistanu ďalším kľúčovým faktorom, prečo Mattis vo štvrtok oznámil svoju rezignáciu.
Americké ozbrojené sily prišli do Afganistanu v novembri 2001 v rámci invázie, ktorú vyvolali teroristické útoky z 11. septembra. Odvtedy Spojené štáty stratili v krajine viac ako 2 400 vojakov a minuli na tamojšom konflikte vyše 900 miliónov dolárov. Spojené štáty a NATO formálne ukončili svoju bojovú misiu v roku 2014, americkí aj spojeneckí vojaci tam však zostali, pričom vykonávajú nálety na IS a Taliban a pomáhajú s výcvikom a budovaním afganskej armády.
V uplynulých mesiacoch opäť ožili snahy o pokročenie s mierovými rozhovormi s Talibanom. Zmienení predstavitelia sa však obávajú, že stiahnutie vojakov by mohlo zhoršiť toto úsilie a povzbudiť Taliban, aby si počkal a využil príležitosť, keď budú vojaci odchádzať z krajiny.