Pellegriniho šanca

Bratislava 10. apríla 2024 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Súčasný ruský filozof Alexander Dugin píše vo svojich prelomových textoch o tzv. „štvrtej politickej teórii.“ Na konkrétnych príkladoch zo súčasného sveta ukazuje, ako zlyhali všetky doterajšie veľké ideológie: komunizmus, fašizmus a napokon aj súčasná liberálna demokracia

Preto je v tomto novom, globalizovanom, multipolárnom svete potrebné prísť s novým projektom, ktorý umožní občanom žiť vedľa seba v relatívnom pokoji. Veď aj Slovensko je rozdelené na dva výrazné tábory.

Je vôbec možné ich zmieriť?

Všimnime si najprv, v čom robia hlavnú chybu predstavitelia oboch táborov. Je to snaha presvedčiť tých druhých o vlastnej pravde. Jedni aj druhí máme svoju pravdu, a chceme, aby ju pochopila druhá strana.

Lenže keď sa to nedarí, je oheň na streche.

To je však veľká škoda, ktorá zároveň vychádza z mylného predpokladu, že ľudia s odlišným svetonázorom nemôžu byť priateľmi, alebo aspoň susedmi, ktorí si dobre vychádzajú. A čo má byť, keď sused z horného konca ulice volil iného prezidentského kandidáta, než ja? Stále je to ten istý vysmiaty chlapík s nohami do O, ktorý vstáva v nedeľu ráno o siedmej, aby pokosil trávnik, a mne pokazil spánok.

Zmeniť emocionálne naladenie a otvoriť človeka k prijatiu toho druhého je možné jediným spôsobom: vzorovým správaním. Žiadne presviedčanie, žiadna argumentácia nezaberá. Iba osobnosť, ktorá dokáže prijať pri svojom stole aj názorového oponenta, môže časom zasiať do hláv ľudí semienko, že „to predsa len nebude až taký kretén…“

Prezident, teda človek, ktorý je na očiach celej spoločnosti prakticky neustále, môže byť práve takýmto, nesporne potrebným vzorom. Na vlastnom príklade má šancu ukázať, že si dokáže vypočuť iný názor, hoci aj diametrálne odlišný od vlastného, bez toho, aby sa emocionálne opustil.

Slušná diskusia vedúcich zástupcov protichodných táborov je ten tajuplný amalgám, ktorý dáva nádej na spájanie slovenskej spoločnosti.

Podotknime, že to nepôjde zo dňa na deň! Semienko musí byť zasiate, než vyklíči, no pôda je tu tvrdá. A potom ešte poveternostné podmienky a sústavná starostlivosť, aby výhonky prežili…

Peter Pellegrini sa vyjadruje jasne: Je ochotný diskutovať aj s ľuďmi, ktorí jeho osobe nie sú práve priateľsky naklonení.

Inými slovami: Chce byť ohniskovým bodom spájania.

Je to náročná úloha s mnohými nuansami, keď vidíme silnú predpojatosť niektorých mienkotvorných médií a opozičných politikov. No ak necúvne zo svojho štýlu vystupovania a udrží si aktuálne nastavenie mysle, má jedinečnú príležitosť zapísať sa do našich dejín ako štátnik nadčasového významu.

Pokiaľ dokáže ísť vzorom ako prvý z nás, ostatní budú pribúdať. A odrazu – ak Boh dá – sa môžeme ocitnúť v novej, tolerantnejšej slovenskej spoločnosti.

Prečítajte si tiež:

• Rusi o Slovensku: Druhá európska krajina opustila “liberálny konsenzus” Západu
• Robert Fico: Milý Peter, teraz môžeš povedať: „Takto sa to robí, do psej matere“