Bratislava 24. marca 2024 (TASR-Pavel Neubauer, Jaroslav Novák)
Ivan Korčok prevalcoval v 1. kole prezidentských volieb Pellegriniho. Prekvapení?
Ja nie som. Ostatné prieskumy pred voľbami naznačovali trend nárastu preferencií Ivana Korčoka, kým tie Pellegriniho stagnovali. Ten rozdiel pripisujem skutočnosti, že kým Ivan Korčok od vstupu do prezidentskej kampane svojich voličov mobilizoval, Pellegrini v podstate žiadnu kampaň nemal.
Do druhého kola prešiel mlčaním. Naplno využil ústavnú funkciu, ktorú zastáva od nástupu súčasnej moci do vlády. Z titulu funkcie Predsedu národnej rady SR mu na postup do 2. kola stačilo plniť program druhej najvyššie postavenej osoby v štáte. Ako prezidentský kandidát Smeru a Hlasu nemusel robiť nič. Pozitívnu kampaň mu zabezpečilo plnenie si povinností ústavného činiteľa a negatívnu mu držali v permanencii korporátne, oligarchické médiá. Nakoľko sa jeho protikandidát vyhraňoval hlavne voči nemu, vo verejnom priestore rezonovali pred voľbami len dve mená: Ivan Korčok a Peter Pellegrini.
Ani zo strany Ivana Korčoka to nebol čestný súboj. Zneužil protivládne protesty na vlastnú kampaň. Toto obchádzanie zákona ustalo až po upozornení Transparency International. Lenže následne štafetu prevzala pietna spomienka na zavraždeného novinára a ulicu nakoniec udržalo vo vare až do volieb predstavenie zákona o transformácii RTVS na STaR z dielne ministerstva kultúry. Korčokov volič bol mobilizovaný do poslednej chvíle ešte aj v čase volebného moratória. Postaral sa o to týždenník „.týždeň“, ktorý sa dostal na pulty stánkov s tlačovinami 22.3.2024 v mimoriadnom vydaní s mobilizačným titulkom „Poďme voliť“, kde na každej dvojstrane bola fotografia Ivana Korčoka. Na porušenie moratória upozornili Smeráci Richard Glück a Ján Mažgút. Žiaľ táto informácia neprenikla za hranice ich voličskej bubliny.
Ako sa počet spracovaných zápisníc štatistickým úradom začal približovať k 100%, netrpezlivo som očakával tlačové konferencie postupujúcich kandidátov. Bezprostredné vyhlásenia naznačili, čo sa dá očakávať od kandidátov v 2. kole. Ako chcú mobilizovať, koho voličov chcú v 2. kole pretiahnuť do svojho košiara. Moja nervozita vyplývala zo skúsenosti z volieb prezidenta v roku 2019, keď sa do druhého kola prebojovali Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Keď Šefčovič predstúpil prvýkrát pred novinárov, vyslovil pamätnú vetu, že svoju misiu splnil. V tej chvíli som vedel, čo bol dôvod jeho prezidentskej kandidatúry. Zastaviť Štefana Harabina. A že už je dobojované. Že Maroš Šefčovič prezidentom nebude, lebo sám po tom netúži.
Hoci nič podobné z úst Pellegriniho nezaznelo, nie som si istý, či chce Peter Pellegrini naozaj vyhrať. Na celkové víťazstvo nebude stačiť, ak bude chcieť zvíťaziť len jeho okolie. Ani to, že ho chce vidieť v prezidentskom paláci Róbert Fico a jeho Smer. Ten má jasno v tom, že nechce v Grasalkovičovom paláci Čaputovú v nohaviciach. Nepotrebujú mať na hrade nepriateľa. Túžbou po víťazstve však bude musieť zahorieť sám Pellegrini.
S výsledkami 1. kola volieb môžu byť spokojní tak ako v roku 2019 globalisti. Ani jeden z postúpivších kandidátov do druhého kola nereprezentuje antiglobalististické sily. Ani jeden nebude stáť v ceste nimi vytýčeným svetlým zajtrajškom digitálnej budúcnosti.
Na druhej strane 2. kolo môže priniesť zaujímavý súboj. Nakoľko majú obaja kandidáti hodnotovo rovnako orientovaný elektorát. A v prípade, že by Smer nevzkriesili diletant Matovič a nemohúci Heger, súperil by Pelegrini a Korčok o toho istého voliča. A nie je vôbec isté, či by v takom prípade stáli proti sebe. Obaja kandidáti sa pobijú o maďarského voliča. Očakáva sa, že Forro odporuči voliť Korčoka, Gyimesi bude lobovať za Pellegriniho.
Otázkou 2. kola ale je, komu sa podarí lepšie pracovať s voličským táborom Štefana Harabina. Kandidáta národniarov volilo v 1. kole 264 579 voličov. Sám Štefan Harabin nedokázal potlačiť svoju povestnú ješitnosť, aby po ohlásení výsledkov odporučil svojim voličom dať v druhom kole hlas Petrovi Pellegrinimu. Na túto otázku o prípadnej podpore kandidáta v druhom kole prezidentských volieb odpovedal vyhýbavo aj napriek tomu, že povedal “Moji voliči vedia, čo majú robiť. Sú to národne orientovaní voliči, u ktorých je hlavnou prioritou zachovanie štátu, národnej suverenity a mieru”. Pellegrini stráca pred druhým kolom cca 100 000 hlasov. Takže potrebuje získať od neho aspoň polovicu. Ivan Korčok neočakáva, že v tomto košiari zaloví.
Taktikou tímu okolo Ivana Korčoka bude mediálne očierniť akúkoľvek snahu Pellegriniho uchádzať sa o hlasy národniarov. Po parlamentných voľbách 2023 označili voličov Smeru za lúzu a fašistov. Tú istú nálepku oveľa ľahšie pripnú na čelo voličom Štefana Harabina. Ak chce Pellegrini medzi národniarmi podporu získať, musí toto riziko ustáť. A že mu túto snahu korporátne médiá poriadne osladia…
Na druhej strane očakávam, že sa budú snažiť odradiť voličov Harabina zúčastniť sa 2. kola. Budú sa ich snažiť presvedčiť, že v druhom kole nemajú kandidáta a že je pre nich lepšie zostať doma. Navyše rovnako ako v roku 2019, predpokladám spochybňovanie právomocí prezidenta SR, že je to len taký ceremoniál. Po skúsenosti so Zuzanou Čaputovou vieme, že to tak nie je.
O tom, že sa Ivan Korčok netají tým, že sa nechystá byť navonok len ceremoniálom, ale hodlá Slovensko v zahraničí zastupovať naplno, sme písali tu.
V prvom kole sa zvyčajne volí Za. V druhom kole Proti. To znamená, že sa volí menšie zlo. Aj napriek tomu, že nie je hodnotovo významný rozdiel medzi víťazmi prvého kola, pre národne orientovaného voliča Štefana Harabina predstavuje Peter Pellegrini menšie zlo a preto by mal ich hlasy získať on. Lenže nestačí len to, aby vedeli národniari, kto je ich kandidát pre 2. kolo. Aj sám Pellegrini musí pred druhým kolom ukázať, že o ich hlas stojí. Že aj on chce byť ich prezidentom.
0.0°C
.JPG)
