Bratislava 30. septembra 2021 (TASR/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel, TASR-Martin Baumann, TASR-Michal Svítok, TASR-Jakub Kotian)
Poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Pčolinský (Sme rodina) vyzval svojich kolegov, aby sa vyjadrovali k veci. Pripomenul, že nie sú trestní právnici s desaťročnou praxou a nemali by sa vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumejú. Vyhlásil to počas diskusie k správe generálneho prokurátora Maroša Žilinku o činnosti prokuratúry za rok 2020
Pčolinský si zastal šéfa prokuratúry v súvislosti s využitím paragrafu 363 Trestného poriadku a jeho komunikáciou s verejnosťou. Pripomenul, že nie je politik ani moderátor, ale prokurátor venujúci sa trestnému právu.
“Bolo by dobré a žiaduce pre duševné zdravie celého národa, aby sme sa venovali téme a prestali sa zaoberať sami sebou,” apeloval Pčolinský na poslancov a vyzval ich, aby na seba prestali útočiť, používať nevhodné a zbytočne ironické poznámky. “Ľudia si aj tak myslia o nás svoje, nepotrebujeme ich v tom utvrdzovať,” podotkol.
Na výčitky o komunikácii Žilinku a vysvetľovaní jeho krokov verejnosti reagoval tým, že ako prokurátor sa drží faktov, trestného zákona a poriadku. “Mnohí si myslíte, že nie. Váš názor je v poriadku, každý má svoj názor, ale aj ten sa dá vyjadriť normálne,” podotkol. Odmietol i kritiku, že sa Žilinka pri prednesení správy vyjadril k aktuálnym veciam. Považuje to za prirodzené, reagoval podľa neho na ataky a “okydávanie” Generálnej prokuratúry SR.
Pčolinský sa Žilinku zastal aj v súvislosti s paragrafom 363 Trestného poriadku. Kritizoval vyjadrenia poslancov k tejto téme a spýtal sa, kto z nich je trestný právnik s praxou, aby sa mohol odborne vyjadrovať, dokonca bez znalosti spisov a dôkaznej situácie. Pripomenul, že aj Generálna prokuratúra SR mala zákonom stanovenú lehotu, v ktorej musela rozhodnúť o paragrafe 363. V jednom z prípadov dokonca podľa jeho slov Žilinka konštatoval 27 porušení. Pýta sa, či mu naozaj chcú vyčítať, že rešpektoval lehotu a pridŕžal sa aj predošlého rozhodnutia súdu.
Prokuratúra je samostatne hierarchicky usporiadaná štruktúra
Boris Susko (Smer-SD) poslancom pripomenul, že Ústava SR definuje prokuratúru ako inštitúciu, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Prokuratúra je podľa zákona samostatne hierarchicky usporiadaná štruktúra, kde sú vzťahy podriadenosti a nadriadenosti. Vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a pred začatím trestného stíhania. Prokuratúra má preto podľa Suska pôsobiť aj smerom dnu vo vzťahu k jednotlivým prokurátorom i vyšetrovateľom.
“Zodpovedným za zákonnosť je zástupca štátu, v prípade Slovenska je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je v rozpore s požiadavkou právneho štátu,” pripomenul.
Upozornil, že v správe o činnosti je viacero rozhodnutí o dodržiavaní zákonnosti v prípravnom konaní. Považuje preto za zarážajúce, že reakciou na jedno rozhodnutie je vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá môže podľa dostupných informácií viesť k obmedzeniam právomocí generálneho prokurátora. “A to len preto, že sa niekomu nepáči rozhodnutie niekoho, kto má kontrolovať zákonnosť v prípravnom konaní,” dodal.
Baránik navrhol, aby parlament odmietol Žilinkovu správu o prokuratúre
Poslanec strany Sloboda a Solidarita (SaS) Alojz Baránik navrhol počas rozpravy, aby parlament odmietol zobrať správu generálneho prokurátora Maroša Žilinku o činnosti prokuratúry za rok 2020 na vedomie.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po prednesení tohto návrhu zvolal poslanecké grémium, pretože takýto postup nebol schválený na koaličnej rade.
Kollár po poslaneckom grémiu oznámil, že Baránik nedodržal postup podľa rokovacieho poriadku a teda nemôže akceptovať jeho návrh. „Môže sa znovu prihlásiť,“ dodal Kollár.
Poslanci o správe generálneho prokurátora diskutujú od stredy 29. septembra.
0.0°C
.jpg)
