Paška v úvode uviedol, že stupňujúca sa agresivita a svojvôľa americkej administratívy voči slobodným a suverénnym štátom začína pripomínať obdobie Hitlerovho rozpínania pred II. svetovou vojnou. „Svojským výkladom ľudských práv (o nadradenosti nordickej rasy), či medzinárodného práva si svojvoľne privlastnil právo rozhodovať osudoch iných slobodných štátov a národov.“
Pripomenul, že mlčanie a nečinnosť medzinárodného spoločenstva k spočiatku menším provokáciám a útokom Hitlera viedla nakoniec k tomu, že Hitler uveril, okrem iného, aj v právo určovať svetu, kto a ako môže žiť.
„Súčasný raketový útok na letisko v hlavnom meste Iraku, Bagdade, pri ktorom bol v príkrom rozpore s medzinárodným právom, na príkaz amerického prezidenta, Američanmi, verejne, spolu s iránskym generálom Kásemom Solejmáním a ďalšími siedmimi obeťami útoku, doma, vo svojej krajine zavraždený Abú Mahdí al-Muhandis (zástupcu veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie), dokazuje, že „Lebensraum“ súčasnej americkej administratívy spolu s tézou ochrany záujmov Američanov kdekoľvek vo svete (ako nadľudí), rovnako ako u Hitlera, ďaleko presahuje cez medzinárodne uznané hranice ich štátu,“ tvrdí poslanec.
Paška varuje, že s jedlom rastie chuť a je len otázkou času, kedy hospodársky, či mocenský záujem, prejde od sankcií, raketových útokov a obchodných vojen opäť k reálnej dobyvačnej vojne, ako to bolo v Iraku 2003, či v Líbyi 2011, alebo možno aj k rozsiahlejšiemu konfliktu. „Recidíva je častým javom u tých, čo žijú v presvedčení, že právo a spravodlivosť na ich moc nedosiahnu.“
Za všetko má hovoriť aj skutočnosť, že sa nám aj svojim partnerom v NATO Severoatlantickou zmluvou „Američan“ zaviazal, že:
„Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržia sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.“
Tento svoj záväzok podľa Pašku USA stále ignorujú tým, že často bezohľadne používajú hrozbu silou a svojvoľným bombardovaním, aj vraždením kdekoľvek vo svete, kde to uznajú za vhodné, permanentne ohrozujú medzinárodný mier. „Takýmto svojvoľným vykonávaním nelegitímnych bojových operácií v tretích krajinách sveta bez predchádzajúcej konzultácie s partnermi z NATO dnes ohrozujú Američania aj bezpečnosť Európskej únie a teritoriálne záujmy jej členských krajín.“
Paška hovorí, že v tejto situácii je potrebné, aby slovenská politická reprezentácia zvážila, či naša vláda v spolupráci s tak nebezpečným a nespoľahlivým partnerom nezašla až príliš ďaleko, keď dal predseda vlády bez súhlasu parlamentu ministrovi Lajčákovi oprávnenie rokovať o žiadosti Američanov rozmiestniť si na Slovensku svoje vojská.
„Som presvedčený, že potom, čo dnes Američan v Iraku tamojšej vláde (ktorá možno tiež len dobromyseľne Američanom umožnila zriadiť si u nich základne) vyzabíjal vojakov i veliteľa jej vlastných ľudových síl (a ešte potom aj pohrozil, že bude pokračovať, ak by si nebodaj niekto zmyslel, že nebude rešpektovať vôľu USA v Iraku), by už mohlo byť každému jasné, čo bude znamenať americká bagandža na našej pôde.“
Myslí si, že máme plné právo od vlády očakávať, že prostredníctvom ministra zahraničných vecí Lajčáka okamžite verejne skonštatuje, že „Američan“ porušil medzinárodné humanitárne právo a podľa aktuálneho popisu udalostí by mal niesť trestnú zodpovednosť. „Súčasne od pána ministra očakávam, že rovnako rýchlo a dôrazne, ako odsúdil útok na areál veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bagdade z 31. decembra 2019, odsúdi aj zabitie veliteľa irackých „Jednotiek ľudovej mobilizácie“ Abú Mahdí al-Muhandisa, jeho vojakov a irackého generála Kásema Solejmáního americkými riadenými strelami na letisku v Bagdade.“
V závere dodal, že rovnako očakáva aj vyhlásenie od premiéra Petra Pellegriniho, že Slovenská republika ukončila všetky rokovania so Spojenými štátmi americkými o „Dohode o obrannej spolupráci“ a „že všetky úvahy o tom, že by mohli byť americkí vojaci dlhodobo rozmiestnení na našom území sú pre Slovenskú republiku už bezpredmetné a neprijateľné“ .