Deväť členských štátov EÚ vo štvrtok 4. mája vyzvalo na reformu rozhodovania o zahraničnej politike bloku, zrušenie požiadavky jednomyseľnosti a tým aj ukončenie práva veta jednotlivých krajín, napísal Euractiv. Takýto krok by však ostatné krajiny považovali za vážne porušenie suverenity.

Podľa spoločného vyhlásenia zverejneného vo štvrtok by cieľom reforiem bolo “zvýšiť efektívnosť a rýchlosť nášho zahraničnopolitického rozhodovania” vzhľadom na “ruský konflikt proti Ukrajine a rastúce medzinárodné výzvy, ktorým EÚ čelí”.

Medzi signatármi vyhlásenia, ktorí sa nazývajú “skupina priateľov”, sú Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Španielsko.

Podľa nich by sa namiesto jednomyseľného hlasovania malo o rozhodnutiach týkajúcich sa zahraničnej politiky a obrany rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, čo by si vyžadovalo súhlas len 15 z 27 členských štátov, pokiaľ predstavujú viac ako 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ.

Preto nie je prekvapením, že najväčší členovia EÚ sú medzi tými, ktorí presadzujú túto zmenu; hlasovanie kvalifikovanou väčšinou zvýhodňuje najľudnatejšie krajiny, ako sú Francúzsko a Nemecko.

To strengthen the #EU as a global player, we need to reach common 🇪🇺 positions faster. Germany teams up with 🇧🇪🇫🇮🇫🇷🇮🇹🇱🇺🇳🇱🇸🇮🇪🇸 in a group of friends committed to make greater use of qualified majority voting in the common foreign and security policy. #qmv 1/2

— GermanForeignOffice (@GermanyDiplo) May 4, 2023

Vo vyhlásení sa tiež jasne uvádza, že “skupina priateľov” sa domnieva, že takýto krok by mohol byť tajomstvom obnovenia medzinárodnej prestíže Európy v dlhodobom horizonte. Uvádza sa v ňom, že:

Zahraničná politika EÚ potrebuje prispôsobené procesy a postupy, aby sa posilnila EÚ ako zahraničnopolitický aktér, pričom zlepšenie rozhodovania je tiež kľúčom k tomu, aby bola EÚ pripravená na budúcnosť.

Táto predstava pripomína predchádzajúce argumenty za vytvorenie spoločnej európskej armády, proti ktorej sa postavili niektoré členské štáty z rovnakého dôvodu, prečo by vzdanie sa jednomyseľnosti mohlo byť nebezpečné: kto môže zaručiť, že Brusel alebo Skupina priateľov nezneužijú takúto právomoc, ktorá im bola zverená?

Bez ohľadu na to nie je náhoda, že vyhlásenie bolo zverejnené práve teraz, keď Brusel začiatkom tohto týždňa oznámil, že do európskeho obranného priemyslu napumpuje 500 miliónov eur. Iniciatíva na posilnenie domácich kapacít na výrobu zbraní je súčasťou trojcestného plánu Bruselu na pomoc Ukrajine, ktorý spočíva v darovaní existujúcich zásob a ich krátkodobom doplnení, pričom sa v tomto procese zmobilizujú celkovo 3 miliardy eur.

Ako sa pre The European Conservative vyjadril britský novinár a autor Mick Hume, posilnenie obranného priemyslu a snaha o centralizáciu moci nad zahraničnou politikou EÚ slúžia tomu istému dôvodu: pomôcť “nebezpečnej fantázii” celoeurópskych bezpečnostných síl – vyzbrojených a riadených z Bruselu – stať sa nebezpečnou realitou”. Ako napísal Hume:

Rusko-ukrajinský konflikt poskytuje lídrom EÚ hodnovernú zámienku pre ich novú politiku “vojnovej ekonomiky”. Ale povedzme si jasne, že na premene svojho sna o centralizovanej bezpečnostnej politike EÚ na skutočnosť pracujú už mnoho rokov, od Junckerovej výzvy na vytvorenie armády EÚ v roku 2015, cez výslovné schválenie tejto myšlienky kancelárkou Merkelovou a prezidentom Macronom v roku 2018, až po akčný plán EÚ “Vojenská mobilita 2.0” na rýchly presun rozsiahlych síl z roku 2022. Keby nebolo až príliš reálnej vojny na Ukrajine, nepochybne by si našli nejakú inú zámienku.

To korešponduje aj s nedávnou štúdiou vykonanou v piatich západoeurópskych krajinách, ktorá ukazuje, že obranná centralizácia EÚ nie je podporovaná len ambíciami bruselskej politickej elity, ale existuje po nej aj ľudový dopyt. Západoeurópania sú dokonca za to, aby sa ostatným odobralo právo veta a možnosť zabezpečiť si výnimky.

This is our key result. In EU défense, Western Europeans want to end unanimity, want to end opt-outs, want ambitious, large, EU level military forces financed by moving national defense expenditure at EU level. https://t.co/hM9jrswzwh

— Francesco Nicoli 🎓🇪🇺 (@FrancescoNicoli) May 5, 2023

Hoci je to ambiciózne, deväť krajín sotva stačí na to, aby samy presadili reformy hlasovania. Na začatie rokovaní o zmenách zmluvy stačí jednoduchá väčšina (14 krajín), ale konečnú dohodu by muselo jednomyseľne podpísať všetkých 27 členských štátov. A väčšina menších členských štátov by tento návrh nepochybne vetovala, namiesto toho, aby odovzdala ďalšiu veľkú časť svojej suverenity západnej Európe.

Pre tých, ktorí z reforiem nič nezískajú, je zrušenie práva veta v takýchto dôležitých otázkach jednoznačne považované za nedemokratický prístup k rozhodovaniu v EÚ. “Rôznorodosť európskych krajín nie je príťažou,” povedal vo štvrtok vo Viedni rakúsky kancelár Karl Nehammer a obhajoval jednomyseľné hlasovanie v Rade, ktoré má “pridanú hodnotu demokracie a rozmanitosti”.

Ďalší kritici boli ešte otvorenejší. Podľa konzervatívneho think tanku MCC Brusel – ktorý ešte v januári zverejnil dokument varujúci pred nebezpečenstvom zrušenia práva veta – “neúnavný federalizačný impulz elít EÚ ohrozuje základný základ Únie: nezávislé štáty spolupracujúce na základe vzájomného rešpektovania svojich odlišností”.

Yet more calls to abolish unanimity in foreign policy for the EU.

The relentless, federalising impulse of EU elites threatens the fundamental basis of the Union: independent states cooperating on the basis of mutual respect for their differences. https://t.co/TmVMRJgvlJ

.

— MCC Brussels (@MCC_Brussels) May 5, 2023