„Dovoľte mi, aby som sa v mene ľudu Slovenskej republiky vyjadril k tak závažnej otázke, akou je bezpečnosť nás všetkých. Táto otázka je rozhodujúcim faktorom polarizácie našej spoločnosti, táto otázka je zároveň otázkou našej budúcnosti. Ak ju chceme orientovať na multipolárne, mierové riešenia, potom sa obzrime späť, k podstate mnohých súčasných tragédií globálneho sveta.
Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi bola založená organizácia NATO. Pripomínam, že jej základy tvorilo a tvorí 14 bodov Washingtonskej zmluvy. Sú to veľmi stručné a jasné definície – a nikde v nich nenájdete to, o čom dnes náš ľud presviedčajú vojnoví štváči, ktorých reprezentujú Andrej Kiska a Zuzana Čaputová.
Niet tam žiadnej zmienky o chimére kolektívnej obrany – to všetko sú dezinterpretácie hovorcov sionistického priemyslu utrpenia. Keď hovorím o priemysle utrpenia, potom tým myslím celkom konkrétne zbrojársku lobby Spojených štátov, ktorá s pomocou izraelských spravodajských služieb vyradila niekdajší pilier československej ekonomiky – Závody ťažkého strojárstva a trh uvoľnila gigantom smrti – firmám ako Raytheon či Lockheed Martin.
S ich šéfmi svojho času večeral jeden z najnebezpečnejších ľudí Slovenska – Martin Bútora. Ten spolu s kolaborantami svetového neofašizmu ako Demeš, Mikloš, Dzurinda a spol. vytvorili zo Slovenska agresora. Agresora, ktorý poskytnutím svojho vzdušného priestoru napomáhal cudzej moci vraždiť iný slovanský národ.
Len si pripomeňme Srbsko v roku 1999. Takzvané spojenectvo si vyžiadalo tisíce takzvaných kolaterálnych strát – inými slovami smrť nevinných civilistov. Za tieto odporné zločiny proti ľudskosti dodnes nenesie nikto zodpovednosť, no ja verím, že sa blížime ku dňu spravodlivého zúčtovania.
S našou kolaborantskou minulosťou sa musíme vysporiadať, inak nebudeme schopní tvoriť našu prítomnosť. Ak teda hovoríme o bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky, potom zdôrazňujem, že musíme byť schopní pomenovať nášho spojenca a nepriateľa.
Je našim spojencom skutočne NATO? Kedy sa Slovenský ľud rozhodol, že budeme spolupáchatelia zverstiev pod symbolmi NATO, ktoré krátko po druhej svetovej vojne viedol náčelník Hitlerovho nacistického generálneho štábu Adolf Heusinger? Kedy sa slovenský ľud rozhodol, že bude komplicom pri vyvražďovaní v Srbsku, v Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii? Kedy sme mali právo ovplyvniť našim hlasom všetky nehanebnosti svetového teroristu Number One – nehanebnosti Spojených štátov ovládaných Federálnou bankou a Wall street?
Veď táto krajina 93 percent svojej existencie investovala do vedenia vojen! Táto krajina nikdy nezažila bombardovanie svojej infraštruktúry a priemyslu, čo je bežný modus operandi, akým USA ničia svoju konkurenciu vo svete a v Európe. Jej ekonomika postavená na výhodách chránených tisíckou vojenských základní po celom svete je najúbohejšou fatamorgánou s dlhom viac ako 23 biliónov dolárov. Jej ekonomika je postavená na zabíjaní, na nekonečných vojnách ako tá vo Vietname, Kórei, v Afganistane či Iraku.
Spojené štáty nie sú spojenec, Spojené štáty sú najväčší zločinec už viac ako sedem dekád. Z akého titulu máme pred týmto bezočivým agresorom porušujúcim všetky medzinárodné zmluvy, dohody a právo zrážať opätky?
Prvý týždeň v roku 2020 priniesol mimoriadne vážnu medzinárodnú situáciu, ktorá naplno zasiahla aj Slovensko. Vojnový zločin, akým bol atentát na generálmajora Kásema Solejmáního nenechal nikoho príčetného na pochybách, že svet má čo do činenia s kolosálnou organizovanou skupinou svetového terorizmu.
Na tomto mieste nemajú opodstatnenie úvahy a polemiky o povahe skrytej moci v Deep state. To napokon prinesú mnohé analýzy, ktoré postupne odkrývajú zločineckú povahu NATO a Pentagonu.
Zamerajme sa na reakcie politikov naoko reprezentujúcich liberalizmus, toleranciu, nenásilie a rovnosť menšín. Tento prvý januárový týždeň bol najpresvedčivejším testom novodobej slovenskej politiky. Predstavitelia jej neofašistického – rozumejte – liberálneho prúdu sa pred nadchádzajúcimi voľbami ani lepšie odhaliť nemohli.
V mene lokajských vzťahov k Pentagónu sú politické špičky ochotné obetovať aj životy občanov SR. Ide o vojakov ozbrojených síl SR slúžiacich na základniach v Iraku. Spočiatku boli liberáli proti ich bezpečnej evakuácii s cynickým postojom vyžadujúcim súhlas NATO. Prezidentka Čaputová ako vrchný veliteľ ozbrojených síl SR sa k mimoriadne vážnej situácii niekoľko dní vôbec nevyjadrila a premiér Pellegrini zaujal typické pokrytecké stanovisko. Spolu s nimi tak konali všetci predsedovia strán PS/SPOLU, ZA ĽUDÍ, SME RODINA, OĽANO, KDH, ktorí zaujali pozíciu mŕtveho chrobáka.
Atentát v Iráne však na druhej strane spojil všetky pronárodné sily a ľudí orientovaných na skutočné hodnoty ducha akými sú česť, spravodlivosť, dodržiavanie záväzkov.
Tu opäť pripomínam, že účasť v NATO nás nezaväzuje ku kolektívnemu páchaniu zločinov genocíd. Naopak, Washingtonská zmluva sa opiera o dodržiavanie medzinárodného práva a Charty OSN. To je pôvodná idea organizácie Severoatlantickej zmluvy. Túto ideu však zneuctili a znásilnili lobistické záujmy globálnych finančných skupín a z NATO sa stal najohavnejší vojnový štváč.
Tento štváč pôsobí po celom svete, v Európe, na Slovensku aj v pozadí našej výkonnej a zákonodarnej moci. Prostredníctvom mimovládnych organizácií ovplyvňuje verejnosť, ktorej vnucuje súhlas s vedením vojen, s vyvražďovaním národov a postupným vzdávaním sa vlastnej identity a národnej suverenity.
Pozrite sa na propagandu liberálov: sprvu paralyzovaná svorka hyen sa po omračujúcom údere v podobe svetového odsúdenia zahraničnej politiky USA stavia na zadné. Kŕčovito prehlasuje, že Solejmání bol masový vrah a Irán najväčší agresor na Blízkom východe. Opak je pravdou a dnes to aj vďaka nezávislým zdrojom informácií vieme.
Som presvedčený, že jedinou a najefektívnejšou bezpečnostnou a obranou stratégiou Slovenskej republiky je spravodlivé zúčtovanie s domácimi kolaborantami, s domácimi lokajmi a prisluhovačmi vťahujúcimi mierumilovné Slovensko do vojnových požiarov.
NATO a USA za uvedených okolností už nie sú a nesmú byť partnerom žiadnej krajiny ctiacej medzinárodné právo, mierové dohody a rovnocenné vzťahy. Musí nás byť počuť a vidieť s vlajkou hrdo vztýčenou v Európskom parlamente. Musíme zabrániť prepisovaniu našich dejín. Musíme vysloviť jasné a zásadné nie eskalácii napätia a polarizácii spoločnosti rozdelenej na dva brehy, kde táboria my a oni.
Ak sa totiž Oni vydajú dostatočne ďaleko od ich brehu, skôr či neskôr prídu k tomu nášmu a spoločne tak pochopíme, že hranice existujú len v našej ľudskej podstate. Práve preto vás všetkých, volených zástupcov vôle ľudu vyzývam, aby ste jeho hlasu veľmi pozorne načúvali. Je totiž diametrálne odlišný od toho, čo v rámci bezpečnostnej politiky už od roku 1989 presadzujú lobisti militaristickej mašinérie.
Preto navrhujem, aby sa vláda a parlament SR čo najintenzívnejšie zaoberali návrhom vyhlásenia referenda za vystúpenie Slovenskej republiky z NATO a pripojeniu sa k zóne neutrálnych štátov ako Švajčiarsko a susedné Rakúsko. Vychádzajúc z mnohých presvedčivých štúdií ale aj z osobnej skúsenosti som presvedčený, že takýto krok by prijala rozhodujúca väčšina nášho ľudu, ktorá túži po mieri.“
Video