Bratislava 7. januára 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martina Kriková)
Priestory Národnej rady (NR) SR ukrývajú asi 800 umeleckých diel, z toho 230 je v hlavnej budove parlamentu. Jedným z najkrajších je kolekcia siedmich olejomalieb na dreve od maliara, grafika a ilustrátora Albína Brunovského, ktoré sa vymyká zo štýlu socialistického realizmu, v ktorom bol parlament postavený. Diela sa nezapožiačavajú, nepredávajú a ak ich chcú milovníci umenia vidieť, musia navštíviť parlament. Tému pre TASR priblížil Ľubomír Adamišin z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR
Na kolekcii Brunovského malieb oceňujú odborníci podľa Adamišina najmä precíznosť, detaily a to, ako nanášal jednotlivé farebné vrstvy. “Ak by sa teoreticky kolekcia predávala, jej vyvolávacia cena na aukcii by sa zrejme blížila k hranici 1,5 milióna eur. Na slovenské pomery je to vysoká cena. Keď kancelária kupovala kolekciu pred 30 rokmi, nákupná cena bola dohodnutá na 1.172.000 korún československých,” uviedol. Brunovský na maľbách začal pracovať koncom 80. rokov, poslednú dokončil v roku 1996 v závere éry socializmu. “Tu už socialistický realizmus necítiť, dokonca je tu biblický námet, čo by v 70. rokoch normalizácie bolo nepredstaviteľné,” podotkol.
Námety kolekcie majú symbolizovať pestrosť a rozmanitosť života na Slovensku, sú vážne aj úsmevné. “Jednou z vážnejších je biblický námet na obraze s názvom Slovenský raj, je najznámejší z kolekcie,” vysvetlil Adamišin. V dolnej polovici maľby je znázornený pomyselný biblický slovenský raj, v hornej je podľa jednej z interpretácií metaforický náznak geografického Slovenského raja. Jeden z obrazov má aj rozprávkový motív – o 12 mesiačikoch. Ďalšia maľba je venovaná všetkým, ktorí emigrovali zo Slovenska, najmä do Ameriky. Adamišin priblížil, že počas veľkej hospodárskej krízy bolo veľa prípadov, keď odišli celé slovenské dediny. “Brunovský to znázornil aj na maľbách. Symbolicky ide na obraze s nimi do Ameriky aj Kriváň, zrejme ako spomienka na domovinu,” dodal.
Z ďalších diel spomenul obraz v pracovni predsedu parlamentu znázorňujúci príchod svätých Cyrila a Metoda. Ide o originálne dielo od Martina Benku, ktorý je podľa slov Adamišina aktuálne považovaný za najdrahšieho slovenského autora. V trakte predsedu je i socha Ľudovíta Štúra v jeho typickej póze s knihou v ruke. Táto je v dlhodobej výpožičke od Slovenskej národnej knižnice – literárneho múzea v Martine.
Gremiálnej miestnosti dominuje obraz Gejzu Salaya z roku 1950 s názvom Ľudovít Štúr na uhorskom sneme. “Zachytáva Štúra pri jednom z jeho plamenných prejavov na zasadnutí uhorského snemu v Bratislave. V sále je zjavne vyhrotená atmosféra. Veľmi výstižne to dokresľuje postava veľkého uhorského maďarského revolucionára Lajosa Kossutha, ktorý pri prejave Štúra doslova vyskakuje zo stoličky a evidentne s ním nesúhlasí,” priblížil dielo Adamišin.
Dominantou rokovacej sály bol do roku 2017 monumentálny ceremoniálny luster od slovenského sklárskeho dizajnéra Askolda Žáčka. Odstránili ho po žiadosti poslancov. “Nemali vraj dobrý pocit, že nad nimi na tenkých oceľových lankách viseli veľké dosky z optického skla, umelecky zaostrené. Otváranie dverí a klimatizácia vyvolávali drobný pohyb častí a prví poslanci z roku 1994 ho nazvali – nie veľmi lichotivým názvom – gilotína,” prezradil Adamišin. Uložený je v parlamentnom depozite. Časť svetelnej výzdoby od Žáčka je stále na slávnostnom schodisku, ktoré vedie z vestibulu južnou stranou pred vstup do sály.
Adamišin ozrejmil, že za socializmu existovalo uznesenie vlády, podľa ktorého bolo pri stavbe dôležitej štátnej budovy automaticky z rozpočtu vyčlenené určité percento na umelecké dotvorenie interiérov a exteriérov. Aj preto podľa jeho slov nebol problém s kúpou umeleckých diel.
0.0°C
.jpg)
